Denník NPosledný prieskum k eurovoľbám: Smer by porazil PS, Demokrati a Aliancia majú šancu, SNS ďalej padá

Miro KernMiro Kern Daniel KerekesDaniel Kerekes
14Komentáre

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Hlavné zistenia posledného prieskumu pred eurovoľbami

  • Veľkú šancu na víťazstvo má Smer, aj PS môže získať viac ako 20 percent.
  • Zvyšok koalície slabne: Hlas zaostáva za svojimi číslami z parlamentných volieb, SNS padá.
  • Silný výsledok môže dosiahnuť extrémistická Republika.
  • Nad 5 percent sa dostali Demokrati a Maďarská aliancia.

Do Európskeho parlamentu sa takmer s istotou dostanú len Smer, PS, Hlas a Republika. Smer s jednotkou kandidátky Monikou Beňovou a dvojkou Ľubošom Blahom má veľkú šancu vyhrať eurovoľby.

Ostatné strany sú veľmi blízko okolo hranice zvoliteľnosti 5 percent alebo aj výrazne pod ňou, vyplýva z posledného prieskumu agentúry Ipsos pred voľbami.

Novinkou je, že v tomto modeli hranicu piatich percent tesne prekročili strany Demokrati a Maďarská aliancia.

Agentúra predpokladá účasť 35 percent.

Podľa prieskumu by Smer získal 24,6 percenta hlasov, čo sú štyri mandáty. PS by dostalo 21,9 percenta a rovnako štyri mandáty.

Nasledoval by Hlas s 11,2 percenta a dvoma mandátmi.

Ak by voľby dopadli ako tento model, jeden mandát by získali Republika, KDH, SaS, Demokrati a Maďarská aliancia.

V prípade extrémistov okolo Milana Uhríka je veľmi pravdepodobné, že budú mať zástupcu v Európskom parlamente.

Republiku chce voliť 8,7 percenta, KDH 6,3, SaS 5,7 a Demokratov 5,2 percenta opýtaných. Do europarlamentu by sa dostala s 5,1 percenta aj Maďarská aliancia.

Pod čiarou sú Matovičovo Slovensko aj Dankova SNS

Hnutie Slovensko Igora Matoviča, ktoré ide do týchto volieb v koalícii so stranou Za ľudí, by už so 4,4 percenta zostalo pod čiarou.

Šance SNS sú ešte menšie, keďže jej chce dať hlas len 3,2 percenta respondentov.

Slovensko bude mať v nasledujúcom päťročnom volebnom období Európskeho parlamentu 15 z celkových 720 poslaneckých mandátov. Vo volebnom období 2019 až 2024 to bolo o jeden mandát menej. Štyri mandáty získala v roku 2019 koalícia PS/Spolu, tri dostal Smer, po dva mali KDH, SaS a aj kotlebovci a jedného poslanca malo OĽaNO.

Z porovnania tohto prieskumu Ipsosu a predchádzajúcich dvoch z prelomu februára a marca a z polovice mája vyplýva, že Smer si najprv mierne pohoršil, po atentáte na Roberta Fica sa však jeho preferencie zastabilizovali – a je jasne na čele prieskumu.

PS postupne mierne slablo.

Preferencie Hlasu sú pomerne stabilné, no nižšie než v doterajších prieskumoch preferencií pre parlamentné voľby.

Republika zasa zosilnela a má veľkú šancu na jedného alebo aj dvoch europoslancov.

O vyše dva percentuálne body si pohoršilo KDH a kleslo aj hnutie Slovensko; jedným z možných vysvetlení môže byť, že Ipsos až v poslednej sondáži nameral nárast Kresťanskej únii – má 1,5 percenta. Kresťanská únia išla ešte do parlamentných volieb spolu s Matovičovým hnutím Slovensko.

SNS padla z piatich na tri percentá

Výrazne za posledný štvrťrok stúpli Demokrati a Maďarská aliancia, keďže sa ich podpora postupne zdvojnásobila.

Viditeľný pád zaznamenáva SNS, ktorá sa z takmer piatich percent zosunula k trom.

Treba upozorniť, že v prípade eurovolieb zisk piatich percent negarantuje zisk mandátu. Volebný zákon iba hovorí, že strana alebo koalícia, ktorá získa päť percent, postupuje do skrutínia. Inými slovami: počíta sa s ňou pri rozdeľovaní mandátov. Za istých okolností sa však môže stať, že po prepočte jedna zo strán – tá posledná nad čiarou – zostane bez mandátu. Päťpercentné kvórum je v tomto prípade nevyhnutná podmienka pridelenia kresla, nie však postačujúca.

Agentúra dáta zbierala medzi 30. májom a 4. júnom, a to od vzorky 1225 respondentov pomocou online zberu dát.

Podobne aj v poslednom prieskume agentúry NMS pre denník SME je Smer prvý a PS druhé, s odstupom sú na ďalších miestach Hlas a Republika.

Koho dali na kandidátku do eurovolieb

  • Smer – jednotkou je dlhoročná europoslankyňa Monika Beňová; dvojkou je podpredseda strany a podpredseda parlamentu Ľuboš Blaha, trojkou šéf poradcov premiéra Erik Kaliňák a štvorkou hviezda dezinfoscény Judita Laššáková.
  • Progresívne Slovensko – na čele kandidátky je bývalý premiér Ľudovít Ódor; dvojkou je zahraničnopolitická expertka a poradkyňa viacerých premiérov Ľubica Karvašová, tretí je podpredseda Európskeho parlamentu Martin Hojsík a na štvrtom mieste je novinárka a moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová.
  • Hlas – jednotkou je župan Branislav Becík, dvojkou štátny tajomník Branislav Ondruš.
  • Republika – strana je mimo parlamentu, ako jednotku nasadila svojho predsedu Milana Uhríka, dvojkou je Milan Mazurek, trojkou Miroslav Suja.
  • SaS – na čele kandidátky je bývalý predseda Richard Sulík, trojkou a štvorkou poslankyne parlamentu Vladimíra Marcinková a Jana Bittó Cigániková.
  • KDH – jednotkou je europoslankyňa Miriam Lexmann, dvojkou podpredseda hnutia a bývalý minister spravodlivosti Viliam Karas.
  • Slovensko – na čele je europoslanec Peter Pollák, posledný pätnásty je predseda hnutia Igor Matovič.
  • Maďarská aliancia – jednotkou je József Berényi.
  • Demokrati – na prvom mieste je predseda Jaroslav Naď, na druhom bývalý policajný prezident Štefan Hamran, na konci kandidátky je bývalý premiér Eduard Heger.

Smer môže ešte trochu naberať voličov

Z podrobných dát prieskumu Ipsosu vyplýva, že o niečo väčšiu šancu do volieb pribrať ďalších voličov má skôr Smer ako PS. Vypovedá o tom takzvaný potenciál strán, teda nielen ochota ich voliť ako prvú, ale aj ako možnú druhú či tretiu stranu.

Kým Smer má potenciál vo výške takmer 40 percent, PS ho má vo výške 30 percent. Získať by ešte mohol aj Hlas s potenciálom 28,5 percenta. Nasleduje Republika s potenciálom 18,4 percenta.

Pomerne vysoký – až 18-percentný – potenciál majú Demokrati, za ktorými nasleduje SaS (15,6), KDH (11), Slovensko (7,8), SNS (7,7) a Maďarská aliancia so 7,5 percenta.

Z prieskumu vyplýva, že až viac ako tri štvrtiny voličov Hlasu by svoj druhý alebo tretí hlas dali Smeru, naopak to platí len v prípade necelej polovice percent voličov Smeru. Pomerne veľké presahy sú aj v prípade voličov PS, SaS a Demokratov, analytici však dlhodobo upozorňujú, že prestupy voličov na základe zamýšľaného druhého a tretieho hlasu v praxi bývajú oveľa zriedkavejšie, než naznačujú čísla.

Informácie o prieskume

  • agentúra: Ipsos (člen SAVA)
  • zadávateľ: Denník N
  • obdobie zberu: 30. mája až 4. júna 2024
  • spôsob zberu: online dopytovanie (CAWI)
  • vzorka: 1 225 (pre eurovolebný model 469)
  • znenie otázky: Pokiaľ by sa zajtra konali voľby do Európskeho parlamentu a Vy by ste išli voliť, ktorú stranu by ste volili?

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].