Denník N

Juraj Lukáč: Vlk ovláda viac slov ako bežný Slovák

JURAJ LUKÁČ vyštudoval komunikačnú elektrotechniku, vyvíjal roboty pre socialistický priemysel, aj pre Škodu Mladá Boleslav, či zariadenie na vyrovnávanie hlavní tankov. Po Nežnej revolúcii zostavoval počítačové zostavy. Od roku 1998 sa profesionálne venuje ochrane prírody. Jeho združenie Vlk založilo súkromné rezervácie Vlčia v Čergove a Rysia v Strážovských vrchoch, v prenájme majú aj Suchú dolinu v Tatrách. Foto N - Tomáš Benedikovič
JURAJ LUKÁČ vyštudoval komunikačnú elektrotechniku, vyvíjal roboty pre socialistický priemysel, aj pre Škodu Mladá Boleslav, či zariadenie na vyrovnávanie hlavní tankov. Po Nežnej revolúcii zostavoval počítačové zostavy. Od roku 1998 sa profesionálne venuje ochrane prírody. Jeho združenie Vlk založilo súkromné rezervácie Vlčia v Čergove a Rysia v Strážovských vrchoch, v prenájme majú aj Suchú dolinu v Tatrách. Foto N – Tomáš Benedikovič

V Severnej Amerike žijú iné vlky ako tu u nás. Tie naše chodia za dedinou, žijú s ľuďmi. Tu nie je žiadna divočina, netreba sa mačetou presekávať, aby sa človek k nim dostal, hovorí náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk Juraj Lukáč o živote v Osadnom. Ako sa z elektrotechnika, ktorý vyrábal roboty aj pre tanky, stal jeden z najradikálnejších ochranárov.

Náčelník Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk JURAJ LUKÁČ sedí v krčme v Papíne, iba o pár kilometrov bližšie k civilizácii ako jeho domovské Osadné. Posledných pár dní strávil v lese a veľa nejedol, teší sa na horúcu polievku. Nad hlavou mu visí obrovská trofej jeleňa a vypchatá líška, parohy sú po celom podniku. Krčmár a šéf miestnych poľovníkov v jednom práve skončil polhodinovú pripitú reč o tom, že je vlastne ochranár, už nestrieľa a že vlky sú v lese potrebné. Existujú aj osvietení poľovníci, usmieva sa pod fúzy Lukáč.

Tento rozhovor sa okrem krčmy odohráva aj v lese na hranici rezervácie Udava pri stopách medveďa a vlka. Vo svojej chalúpke v Osadnom potom ešte Lukáč večer pri kachľovej peci so smiechom rozpráva svojej žene Dáši, ako medveď šiel v stopách ich účtovníka a medvedie stopy s pazúrmi potom prilákali vlka. A o tom, ako sa z krčmára poľovníka stal ochranár.

 

Vďaka vám už na Slovensku je možné strieľať vlka len pár mesiacov v roku a aj kvóta výrazne padla. Čo teraz?

Za dlhodobý cieľ máme úplne zakázať lov vlka. A určite sa to podarí. Už dnešné obmedzenia boli pre poľovníkov nemysliteľné.

Ako ste to dosiahli?

Poslali sme štyri sťažnosti Európskej komisii. Vlk je celoeurópsky chránený. A keď už sa má loviť, čo oni volajú odber vzoriek z prírody, tak podľa pravidiel. U nás pravidlá takmer neboli. Nebol žiaden limit. V Európe je bežne stanovená hranica ohrozenia populácie. U nás ich bolo zhruba dvesto až štyristo a strieľali tu zhruba dvesto vlkov. Teda asi polovicu populácie. Preto sme sa sťažovali do Bruselu. Im sa do toho veľmi nechcelo. V Európskej únii sa vlci strieľajú všade tam, kde sú. A chránení sú všade tam, kde nie sú. Česká republika nemá vlka, a preto ich môžu statočne chrániť.

Aj v Poľsku je chránený.

Poľsko je špeciálna kapitola. Tam si to vydobyli. Ale Poľsko je kultúrne a politicky inde ako my. Nikdy nepodľahli socializmu ako my. Tam mal občan vždy väčšie slovo ako u nás. Ale pytliači sa tam a stav vlkov nie je dobrý.

 

Po tomto videu budete vedieť stopovať vlka

(Autori: Martina Pažitková, Tomáš Benedikovič)

 

Koľko žije u nás vlkov?

To nevie nikto. Naše odhady sú, že v marci pred obdobím rodenia mláďat ich je okolo tristo. Ich stav sa dlhodobo zhoršoval, bolo ich už len asi 150. Tie opatrenia prišli na poslednú chvíľu. Ak budú naďalej platiť reštrikcie, ich počet sa stabilizuje. Pritom pytliaci a aj bežní poľovníci lovia zver pre mäso. Vlk je otázka prestíže, to sa niekomu podarí raz za život.

Poľovníci vás asi nemajú veľmi radi. Zverejnili ste zoznam všetkých poľovníkov, ktorí v tejto sezóne zastrelili vlka, aj s mestom či dedinou, odkiaľ pochádzajú, a s časom, ktorý nahlásili ako čas odstrelu.

Nemáme od nich žiadne reakcie, ale reagujú ľudia, ktorí chodia do lesa. Napríklad, že vtedy vlka zastreliť nemohol, vtedy sedel s nami v krčme. Zbierame hlásenia, preto sme to zverejnili. Vyzerá to tak, že prišlo k falošným hláseniam. Ich problém je, že vlk sa môže loviť od 1. novembra do 15. januára. Ale je dosť poľovníkov, ktorí, keď stretnú vlka, tak ho zastrelia. Potom ho kdesi skladujú a 1. novembra ho vytiahnu.

A to človek zo Štátnej ochrany prírody, ktorého musia zavolať, nespozná?

Mal by to spoznať. Keby to robil korektne, určite to neprejde. Nám je však podozrivé, že nám hlásia, že tam ten poľovník nemohol byť. To už hovorí, že kontrola mohla byť vykonaná úmyselne zle alebo si to úradník neoveril. Mohli mu napríklad predložiť kožušinu z leta. Preto teraz zbierame prípady a budeme dávať podnety na preverenie.

Jeden z poľovníkov od Popradu, kde Penta kúpila kúpele, na túto finančnú skupinu veľmi nadáva. Hovorí však, že ochranári sú ešte horší ako Penta. Čo vy na to?

To je len také nálepkovanie. Povedal prečo?

Prekáža im, samozrejme, že chcete obmedzovať lov.

Žijeme tu spoločne v jednej krajine. Poľovníkov je 50-tisíc, ostatných je 5,5 milióna. To nie sú poľovníci a majú iný názor. Mali by sme sa dohodnúť. Nikto tu nechce zakázať poľovníctvo. Nepodporujem ich, no považujem poľovníctvo za isté kultúrne dedičstvo. Tak dobre, zdedili sme to, ale robme to s mierou. Zdá sa nám, že prestali rešpektovať hranice. Vlka chceli strieľať celoročne a rozširovať svoje práva na úkor ostatných.

Prečo by ho nemali strieľať?

Vlk má v lese svoju funkciu. Je významným likvidátorom besnoty a sám besnotu nedostane. Likviduje mor ošípaných, pre ktorý musia ničiť celé chovy. Tam, kde je vlk, nie sú problémy s diviakmi. Zabije choré zvieratá. Vlk má finančne vyčísliteľný prínos, ktorý poľovníci bagatelizujú. Myslíme si, že nám odstrel prináša stratu aj v miliónoch eur ročne. Tam, kde je vlk v normálnom množstve, majú podstatne menšie škody na stromčekoch, ktoré inak ničia jelene. Pre poľovníkov je to len kultúrna zábava. Nie je to tak, že my obmedzujeme ich práva, oni obmedzujú naše. Dobre, chlapci, strieľajte si jelene, srnky, diviaky, máte ich dosť, ale vlka nechajte na pokoji.

Sú tu aj poľovníci, čo toto chápu?

Sú. Určite ich je menej. No som veľmi ďaleko od toho, aby som poľovníkov paušálne odsudzoval. Poznám aj poľovníkov, ktorí chodia na poľovačky bez zbrane, aby sa stretli s kamarátmi.

Vlk, ako ho zachytil Juraj Lukáč.
Vlk, ako ho zachytil Juraj Lukáč.

Narodili ste sa v Bratislave, študovali v Prahe. Nevyhadzujú vám to na oči, že čo ich má poučovať človek z Bratislavy?

Áno. A teraz žijem v malej dedinke na severovýchode Slovenska, každý deň som v lese. Už mi to prestali vyhadzovať na oči. Býval som v Prešove, teraz žijem v prostredí, ktoré je divokejšie, ako si tí kritici vedia predstaviť. Veľká časť poľovníkov z druhej strany barikády je z veľkých miest. Veľmi často sú tí najhorší poľovníci z Bratislavy alebo z Košíc. Je rozdiel, keď je poľovník dedinčan a má prehľad o miestnej prírode, ako keď si občas príde len niekto z mesta niečo zastreliť.

Koľko vlkov žije v Osadnom a v okolí?

V katastri obce sa určite pohybujú dve svorky po šiestich a podobne to je všade na severovýchodnom Slovensku.

Keď som vám rozprával, že sme boli stopovať vlka v Tatrách, tak ste ma vysmiali, že naozajstný vlk žije tu na východe. Čím je iný?

Tu sú podstatne väčšie územia nedotknuté, neatakované tak drsne ľudskou činnosťou. Automobilovou dopravou, chemickými postrekmi. Tatry sú všeobecne považované za perlu Slovenska. Je to veľmi pekné pohorie, ale vlci nepotrebujú tatranské štíty. Potrebujú lesík, lúky, kde môžu naháňať tie svoje diviačiky a jelene. Takáto ideálna krajina pre nich je od Bardejova po Sninu. Aj na druhej strane v Poľsku.

Presviedčali ste ma, že tu žijú spolu s ľuďmi. Čo to znamená?

To je aj vedecky dokázané, že v Severnej Amerike sa vlk vyskytuje v oblastiach, kde je koncentrácia ľudí tak dvaja až štyria na štvorcový kilometer. U nás v Európe sa bežne pohybujú medzi ľuďmi. Mne vlci behajú po hornom konci záhrady. Nemajú problém ísť okolo dediny alebo aj do záhrady. Minulý rok strhli 50 metrov cez potôčik od mojej spálne v noci jeleňa. Aj ho tam zjedli. To je v Severnej Amerike nemysliteľné. Myslím, že to je kvôli tomu, že v tejto oblasti žijú vlci najdlhšie spolu s človekom. K domestikácii vlka došlo v Európe pred stotisíc rokmi. Do Ameriky sa ľudia presťahovali pomerne neskoro a žijú tam spolu podstatne kratšie ako u nás.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Aký je vzťah vlka k človeku?

Mám aj takú teóriu, že vlk nás považuje za niečo podobné, ako je on. Oni žijú v rodinách, aj my žijeme v rodinách. V rodine sa musia naučiť komunikovať. Vlk má mimoriadne dobre vyvinutý komunikačný systém. Ovláda asi štyritisíc „slov“, ktorými nie sú vokály, ale poloha tela, vrčanie, signály. Počul som, že bežný Slovák má slovnú zásobu osemsto slov. (smiech) Preto sme si blízki, žijeme veľmi podobným spôsobom života. Mám podozrenie, že vlk aj preto nenapáda človeka. Prečo by ho napádal, keď my sme vlci. Tak si to predstavujem, že rozmýšľa.

Koľkokrát ste stretli vlka?

Veľakrát, stovky ráz. Do sto som to počítal, potom už nie. Keď ma videl skôr, vie odhadnúť, kto ste. Začal som naňho rozprávať, počúval ma. To sa mi podarilo aj s inými ľuďmi. Skúste to s jeleňom, ten si ide nohy polámať.

Vlk väčšinou od človeka uteká.

Veľakrát sa mi stalo, že išiel vlk oproti. Pozerali sme sa chvíľu na seba. Uteká, keď ho človek prekvapí. S manželkou a so psom sme stretli svorku. Študovali sme sa navzájom, oni s tromi mláďatami. Alebo som raz pozeral do doliny a za sebou som cítil pohľad. Sedel tam vlk a pozeral sa, kam to pozerám a prečo tam pozerám. Sedel tam dlho.

Poznajú vás, vedia, čo ste za človeka?

Myslím si, že áno. Čergov, pohorie pri Prešove, má aj miesta, kde vidno pomerne dlhú časť hrebeňa. Videl som tam z diaľky bežkára. Asi dvesto metrov za ním šiel vlk. Radi chodia po stopách za človekom, ľahšie sa im chodí v snehu. Na hrebeni stál aj poľovník, pozeral sa iným smerom. Keď ho vlk zo vzdialenosti štyristo metrov zbadal, zmizol preč. Na tú diaľku som rozoznal len s ďalekohľadom, že to bol poľovník. Vlk ďalekohľad nemal. Rozoznal, že lyžiar nie je nebezpečie a človek s puškou je. Musel to odniekiaľ vedieť. Myslím si, že nás poznajú.

Prečo ste kúpili les a vyhlásili tam súkromnú rezerváciu Vlčia?

Na Čergove sme skúpili 21 hektárov. Jazykovedný ústav povedal, že Vlčia to nemôže byť, pretože tam nie sú vlci. Oni tadiaľ iba prechádzajú. Keby sme to mali ohradené a chodili tam pozorovať vlkov, to by šlo. Inak nie. Tri roky nebola vyhlásená rezervácia, lebo sme bojovali s jazykovedným ústavom.

Chodíte tam pozorovať vlky?

Odvtedy sme tam kúpili ďalších 60 hektárov, máme 150 hektárov v TANAPe a 40 hektárov v Strážovských vrchoch. Ale to nie je na pozorovanie. Chceme ľuďom ukazovať, ako vyzerá les, keď tam človek nepoľuje, nestrieka chémiu a nerúbe stromy.

Chodia sa tam zvieratá ukryť?

Presne. Nečakal som to, pretože väčšina zvierat sa pohybuje po veľkom priestore. Vlk bežne po priestore aj päťtisíc hektárov. Zjavne si však zvieratá všimli, že všade sú problémy, len u nás nie. Zvýšila sa hustota ich výskytu. Máme tam fotopasce a je to zoologická záhrada. Chodia tam diviaky, medveď, vlky, rysy. Už sme to aj prestali snímať, každý týždeň sme mali sto záberov.

Nechodia tam pytliaci?

Nechodia. Práve na nich sme pripravili fotopasce. Raz fotopasca zachytila poľovníkov, ktorí išli do nášho lesa. Ale pred vstupom si odložili pušky. To sa mi páči, lebo propagujeme chránené územia, kam ľudia môžu chodiť. Chceme, aby ľudia chodili do rezervácií. Ale bez áut, bez pušiek a bez chémie. Len tak. Taký človek nemôže škodiť. Nech si to rozdá s medveďom.

 

Fotogaléria: Vlky z Vlčích hôr, bratislavskej klietky aj z lesa v Bavorsku

kolaz_fotogaleria2

 

Ako žijú vlky tu na hranici s Poľskom?

Sú tu hlboké doliny, husté divoké lesy, ťažko sa tu chodí. A prejdete na poľskú stranu, tam je takmer rovina. Rieky idú v serpentínach. Tá krajina bola kedysi veľmi intenzívne využívaná. Boli tam dediny husto pri sebe. Boli vysťahované v akcii Wisla proti Banderovcom v roku 1947. Typy krajiny sú rôzne a to vyhovuje v rôznych oblastiach rôznym zvieratám. U nás je dosť jeleňov, na to sú vlci naučení. Tu si vyhliadnu jeleňa, ženú ho do Poľska, lebo vedia, že tam je pokoj. Zarástli tam lúky a pasienky, teraz sú tam húšťavy. Tam zabijú jeleňa a týždeň ho tam žerú. Tu by nemali taký pokoj. A naopak, jelene sa u nás rady zdržujú, lebo tu intenzívne rúbeme a je tu veľa mladých stromčekov, ktoré sú pre ne chutné. Je tu veľa holorubov a vysoká zver sa sťahuje k nám. Vlci sa sťahujú za vysokou zverou. Pri medveďoch to je rôzne. Vo vysťahovaných dedinách na poľskej strane je veľa ovocných sadov. Na jeseň tam je veľa sliviek, jabĺk, to majú medvede rady. Na jeseň idú tam, sem idú spať. Tu je asi biotop, ktorý im vyhovuje na zimný spánok.

Ako tunajší vlk loví, ak nezaženie jeleňa do Poľska?

Strhnuté zvieratá väčšinou nachádzame v potokoch alebo blízko potokov. Neviem presne povedať, prečo to tak je. Možno je to kvôli vlkom, ale to by mali veľmi premyslené. Mäso vyžaduje veľa zapíjať tekutinami. Tak vznikla bavorská a česká kuchyňa, bravčové koleno a pivo k tomu. Pri trávení mäsa vzniká kyselina močová a keď nie je dostatok tekutín, kryštalizuje v kĺboch. To vlci, samozrejme, vedia a po mäse potrebujú veľa piť. Na jednej strane sa naje, na druhej je hneď potok. Desatina prípadov je takých, že niečo ulovia v lese a niekam si to odtiahnu. V takom prípade sa rýchlo najedia a idú preč. Keď to majú pri vode, trávia tam aj tri-štyri dni.

Vyjú vlci na mesiac?

Na všetkých tých dečkách a obrázkoch je vlk, ktorý v zime zavýja na mesiac v splne. Mláďatá majú v júni, júli, auguste. Vtedy nechávajú prvýkrát šteňatá samy a idú na lov. Keď sa vracajú, mláďatá sú roztratené okolo brlohu, vtedy zavýjajú starí a šteňatá tiež. To je tiež signál, že sú mladí vlci a kde je brloh. V tie tri mesiace najviac vyjú. Potom sa to končí. V zime je zavýjanie mimoriadne zriedkavé, hoci minulý týždeň som ich počul. Vlk v zime zavýja veľmi málo a na mesiac nikdy. To by musel čakať.

Prečo sa voláte Vlk?

Zo žartu hovorím, že po „výbore ľudovej kontroly“, čo vlastne aj sme. Teraz sa tá organizácia volá SOI, čo je tiež po zvierati, SOIka. Ale v skutočnosti sme sa ešte za komunistov ako základná organizácia ochranárov chceli volať Woodcraft. Okresný výbor KŠČ anglické názvy zakazoval. Čítal som, ako výbor ľudovej kontroly robil kontrolu teploty piva či čo. Tak som si povedal, že to môže byť.

Vy ste študovali elektrotechniku, však?

Komunikačnú elektrotechniku. Prenos a spracovanie informácií. Náš výskumný ústav vyvíjal a nasadzoval roboty v socialistickom priemysle. Prvé zváracie roboty v Škode Mladá Boleslav boli naše. Tankové pásy v Margecanoch a Krompachoch zvárali naše roboty. Dlho sme vyvíjali zariadenie, ktoré keď ide v Sýrii tank a strieľa do Izraelcov, vyrovnáva na kopcoch hlaveň tanku.

Ako dlho ste to robili?

Jedenásť rokov. Potom som bol po nežnej revolúcii živnostník a nasadzovali sme výpočtové pracoviská na mieru. Každý chcel vtedy robiť noviny, nie ako dnes. Všetko bolo treba zložiť tak, aby to písalo po slovensky. A po rokoch som začal robiť prácu, ktorú robím teraz, a už sa to nedalo robiť spolu. Mám teóriu, že kto nerobí v práci dvanásť hodín, mal by byť vyhodený. Lebo za osem sa to nedá stihnúť. Klesol mi plat asi päťnásobne. To bol vtedy obrovský boom. Aj Černák tuším zarábal na dovoze počítačov. My sme im dávali pridanú hodnotu, napríklad sme učili stroje robiť noviny.

Ako sa vám žije v Osadnom? Nie ste odrezaný od sveta?

Podarilo sa mi tu spojazdniť satelitný internet. Neveril som, že dokážem trafiť s parabolou 40-tisíc kilometrov ďaleko. Trafil som, od kadibúdky. Je „pikošné“ to, že pop známy aj z filmu Osadné so mnou komunikuje cez internet. Bývame od seba dvesto metrov, ale jednoduchšie je napísať mi cez Facebook. Keď mu píšem odpoveď, ide odo mňa ku kadibúdke. Z kadibúdky 40-tisíc kilometrov na satelit, zo satelitu 40-tisíc kilometrov do Milána, lebo to je milánska firma. Z Milána to ide kdesi do Prahy a z Prahy to po zemi príde ku mne. Za sekundu. Ping, ping. K popovi, ktorý je dvesto metrov odo mňa.

 

Slovenské lesy

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash