Svetový newsfilter: Putin sa prizerá, ako Západ prekračuje ďalšiu červenú čiaru. Pri pomoci Ukrajine sa ho prestal báť

Dobrý deň,

vo štvrtok sa začali voľby do Európskeho parlamentu. Výsledky sa dozvieme v nedeľu po 23.00, no očakáva sa, že posilnia euroskeptické strany. Napríklad vo Francúzsku to vyzerá na jednoznačné víťazstvo hnutia Marine Le Penovej, v Taliansku je zas favoritom strana premiérky Giorgie Meloniovej.

Uvidíme, či sa v niektorom z 27 štátov dočkáme prekvapenia – aspoň takého, ako vo voľbách v Indii a Juhoafrickej republike, ktoré patria medzi témy tohtotýždňového Svetového newsfiltra.

Čo však neprekvapilo, je reakcia Vladimira Putina na prelomové rozhodnutie spojencov Ukrajiny.

Európa: Putin vyhrážkami neprekvapil

Vladimir Putin po rozhodnutí spojencov Ukrajiny, ktorí Kyjivu dovolili využívať ich vojenskú techniku na útoky na ruské územie, posiela Západu nové vyhrážky. Tie však zároveň ukazujú, že obavy z konania Ruska boli prehnané.

O čo ide: Napriek tomu, že prvé HIMARS-y už zaútočili na ruskú vojenskú techniku, okrem rétoriky sa Kremeľ nezmohol na odvetný krok a postup jeho jednotiek sa po počiatočných úspechoch na novom fronte v Charkivskej oblasti zastavil.

Putin západným krajinám pohrozil, že Rusko by mohlo dať svoje zbrane s dlhým doletom krajinám v rôznych regiónoch sveta, aby mohli zaútočiť na „citlivé ciele“ v štátoch, ktoré zbroja Ukrajinu.

Je otázne, ktorá krajina by riskovala otvorenú vojenskú konfrontáciu s členskou krajinou NATO. Navyše, nešlo by o novú situáciu. Aj v Bielorusku sú dlhodobo zbrane, ktoré európske krajiny znervózňujú, a nijako to nemení situáciu na ukrajinskom fronte.

Čo môže urobiť: Putinove možnosti reakcie sú pomerne obmedzené a dá sa predpokladať, že by boli asymetrické. Napríklad v podobe hybridnej vojny proti Západu, ktorú však už Kremeľ vedie dlhodobo. A to v rôznej podobe.

Môžu to byť kyberútoky, špionážne operácie, zasahovanie do predvolebných kampaní v podobe spravodajských operácií, polarizovanie nálad v spoločnosti cez dezinformačné kampane alebo sabotážne operácie, o ktorých sa rozpráva čoraz častejšie.

Putin hovorí aj to, že ak Ukrajinci použijú nemecké zbrane na ruskom území, vzťahy medzi Nemeckom a Ruskom sa zničia. Podobne sa však vyjadroval, aj keď Berlín zrušil Nord Stream 2 a odrezal sa od ruského plynu.

Situácia sa dramaticky nezmenila ani po tom, čo Nemci pomohli chrániť nebo nad Kyjivom svojím raketovým systémom a Ukrajincom poslali tanky.

Čo bude ďalej: Ako napísal komentátor Financial Times Gideon Rachman, Západ zintenzívnil podporu Ukrajine do podoby, ktorá bola na začiatku invázie nemysliteľná. A to aj napriek častým vyhrážkam Kremľa, že by mohol nasadiť jadrové zbrane.

Dokonca začal počas krízy používať nový manuál pri manažovaní ruských nukleárnych vyhrážok: v prvom kroku komunikujú s Ruskom a hrozia priamym a masívnym angažovaním sa v konflikte. Krokom číslo dva je komunikácia s veľkými mocnosťami, ako sú Čína a India, aby pred takou možnosťou varovali Rusko. Ideálne verejne.

V EÚ sa však čoskoro môže zmazať ďalšia červená čiara. Francúzsky prezident Emmanuel Macron by sa v piatok v Paríži mal s Volodymyrom Zelenským rozprávať o vyslaní vojenských inštruktorov na Ukrajinu.

Francúzske médiá však už informovali, že ich inštruktori pôsobia na Ukrajine už dlhšie. Zmena, ktorá nastane, bude len v tom, že sa o nich bude hovoriť oficiálne a ich počet sa zrejme navýši.

Ich hlavným cieľom je pomáhať ukrajinským vojakom pri využívaní západných zbraní na čo najefektívnejšiu obranu. Nie ísť do priamej konfrontácie s Ruskom.

Ak je niečo stále skutočné tabu, tak je to práve nasadenie vojakov NATO do prvých línií. A to vylučuje aj Macron.

Volodymyr Zelenskyj s manželkou Olenou sa v Normandii na spomienke na vylodenie západných vojakov stretli s Emmanuelom Macronom a jeho manželkou Brigitte. Foto – TASR/AP

Severná Amerika: Biden uzatvára hranice

Päť mesiacov pred prezidentskými voľbami Joe Biden výrazne sprísňuje pravidlá na americkej hranici s Mexikom. Progresívci aj ľudskoprávne organizácie ho kritizujú a pýtajú sa, v čom sa jeho politika líši od Donalda Trumpa.

Aký je kontext: Migrácia je pred tohtoročnými voľbami kľúčovou témou. Prieskumy ukazujú, že Američania ju považujú za väčší problém ako stav hospodárstva či infláciu. Z dát zároveň vyplýva, že viac ľudí v tejto téme dôveruje republikánom ako demokratom.

Republikáni dlhodobo tvrdia, že americký migračný systém je nefunkčný, a vyčítajú Bidenovi, že je príliš mäkký. Koncom minulého roka sprísnením pravidiel pre žiadateľov o azyl podmienili ďalšiu vojenskú podporu Ukrajine.

Demokrati im napriek nevôli ľavicového krídla strany ustúpili. Republikáni však od dohody na spoločnej legislatíve po naliehaní Donalda Trumpa na poslednú chvíľu cúvli a plánovaný zákon neprešiel.

Čo bolo ďalej: Biden ich obvinil z politikárčenia a kongresu odkázal, že keď nevie prijať zmeny v migračnej politike, urobí to sám. Výsledkom je tohtotýždňové špeciálne nariadenie, ktorým výrazne obmedzuje žiadosti o azyl.

Odteraz Spojené štáty odmietajú ľudí, pokiaľ denný počet migrantov presiahne 2500. V týchto dňoch pritom hranicu s Mexikom nelegálne prekročí vyše 3500 ľudí.

Ide o zásadnú zmenu a posun v migračnej politike smerom doprava. Mnohí americkí komentátori tvrdia, že Bidenovo nariadenie pôsobí, akoby jeho autorom ani nebol demokrat, ale republikán.

Dobrovoľníci pomáhajú tehotnej migrantke na hranici USA a Mexika. Foto – TASR/AP

O čo ide: Na novej migračnej politike nie je zhoda ani medzi demokratmi – kým časť stredových členov strany ju víta, progresívci vyčítajú Bidenovi, že ustúpil konzervatívcom.

Bidenovou hlavnou motiváciou je však podľa všetkého presvedčiť nezaradených voličov, ktorých hlasy budú rozhodujúce v niekoľkých kľúčových štátoch. Úradujúci prezident podľa posledných prieskumov zaostáva za Trumpom.

Už o tri týždne sa uskutoční prvá prezidentská debata a očakáva sa, že jednou z jej dôležitých tém bude práve migrácia.

Ázia: Prekvapenie v Indii

V Indii sa skončili najväčšie voľby v ľudskej histórii. Podľa očakávania v nich zvíťazil úradujúci premiér Naréndra Módí, ale jeho strana výrazne zaostala za očakávaniami.

O koho ide: Módí je najvýraznejšou postavou indickej politiky za posledné desaťročia. Jeho podporovatelia ho vnímajú ako štátnika, ktorý výrazne zlepšil postavenie Indie na medzinárodnej scéne. Mnohí v krajine oceňujú jeho masívne investície do infraštruktúry.

V posledných rokoch sa mu darí mobilizovať Indov dôrazom na hinduizmus. Ľudskoprávne organizácie však jeho vláde vyčítajú diskrimináciu voči náboženským menšinám na čele s moslimami, ktorých v krajine žije vyše 200 miliónov.

Mnohí vnímali voľby ako referendum práve o Módím, ktorý si stanovil ambiciózne ciele. V kampani avizoval, že jeho strana chce získať až 400 kresiel v 543-člennom parlamente.

Ako to dopadlo: Vo voľbách, ktoré trvali vyše šesť týždňov a zúčastnilo sa na nich viac než 640 miliónov ľudí, naozaj zvíťazil súčasný indický premiér. Získal však iba 240 mandátov, a tak nielenže nesplnil svoj cieľ, ale dokonca ani sám nemá väčšinu v parlamente.

Na to, aby sa stal premiérom, potrebuje rokovať so zástupcami spriatelených regionálnych strán. Ich diskusie sa už začali a všetko nasvedčuje tomu, že Módí bude premiérom aj ďalších päť rokov, hoci s oveľa slabším mandátom.

Voľby už teraz výrazne ohrozujú jeho povesť neobmedzeného vládcu – on sám o sebe v minulosti hovoril, že ho na Zem zoslal Boh.

Naréndra Módí (vpravo) a minister obrany Rádžnát Singh. Foto – TASR/AP

Čo ďalej: Priaznivé výsledky posmeľujú opozíciu pred sériou lokálnych volieb, ktoré sa uskutočnia v nasledujúcich rokoch. V kampani sa od premiéra odklonili predovšetkým najchudobnejší voliči, ktorí najsilnejšie pociťujú dôsledky zvýšenej nezamestnanosti a inflácie.

Dianie v Indii pozorne sledujú aj v zahraničí. Napríklad Spojené štáty, pre ktorých je India kľúčovým partnerom pri snahe oslabiť postavenie Číny, ocenili, že voľby boli mierumilovné a slobodné.

Čítajte viac: Ako sa Naréndra Módí prepočítal: premiérom Indie zrejme zostane, no jeho vplyv výrazne zoslabol

Afrika: S kým bude vládnuť Africký národný kongres?

Historický volebný moment sa tento týždeň odohral aj v Juhoafrickej republike. Africký národný kongres (ANC) prvýkrát od pádu apartheidu nezískal väčšinu v parlamente. Znamená to, že ho čakajú rokovania o koaličnej vláde.

O čo ide: Africký národný kongres je 30 rokov najsilnejšou stranou v krajine. Po tom, čo v Juhoafrickej republike padol apartheid, táto strana v roku 1994 jednoznačne vyhrala voľby.

Hnutie Nelsona Mandelu vtedy získalo takmer 63 percent hlasov. Aj neskôr sa jeho podpora vo voľbách pohybovala okolo dvoch tretín voličov. Teraz však prišiel pád.

Vo voľbách, ktoré sa konali koncom mája, dostal Africký národný kongres „len“ 40 percent hlasov. Prišiel tak o väčšinu v parlamente, ktorá sa brala takmer ako samozrejmosť. V porovnaní s rokom 2019 stratil 71 mandátov.

Prečo sa to stalo: Jedným z dôvodov sú korupčné škandály dôležitých postáv strany. Kauzy sa spájajú najmä s menom bývalého prezidenta Jacoba Zumu, ktorý ANC doviedol k víťazstvu vo voľbách v rokoch 2009 a 2014.

Jeho popularita začala upadať, keď sa objavili podozrenia, že úrad využíval na to, aby obohacoval seba a svojich známych.

Pred šiestimi rokmi bol nútený rezignovať, no lídrom Afrického národného kongresu časť voličov aj členov následne vyčítala, že neurobili dosť, aby stranu očistili. Zuma navyše založil novú stranu a kongresu zobral časť voličov – vo voľbách získal takmer 15 percent hlasov.

Ďalšími problémami, ktoré prispeli k prepadu ANC, sú vysoká nezamestnanosť – prácu nemá polovica ľudí vo veku 15 až 24 rokov – či kriminalita.

Prezident JAR a líder ANC Cyril Ramaphosa. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Juhoafrickú republiku teda čaká koaličná vláda. Africký národný kongres však má iba komplikované možnosti.

Prvou je koalícia s Demokratickou alianciou, čo je stredopravá strana, ktorá podľa časti voličov ANC zastupuje záujmy bielej menšiny.

Ďalšou zas rokovanie s novou stranou spomínaného exprezidenta Zumu a radikálnym nacionalistickým a ľavicovým hnutím Bojovníkov za ekonomickú slobodu. Tí by chceli napríklad vyvlastniť pozemky, ktoré vlastnia belosi.

Africký národný kongres však najhlasnejšie hovorí o takzvanej vláde národnej jednoty. Išlo by o širokú koalíciu všetkých spomínaných strán, ktorá by si vopred dohodla svoje princípy a limity.

Takúto vládu mala Juhoafrická republika po voľbách v roku 1994. Lenže vtedy bol na jej čele jedinečný Nelson Mandela.

Čítajte aj: Mandelova strana prvý raz od pádu apartheidu nezíska väčšinu. Ako juhoafrické voľby ovplyvnil rasizmus

Latinská Amerika: Kmeň, ktorý žil storočia v izolácii, dostal internet

Americký denník The New York Times tento týždeň zverejnil zaujímavú reportáž o tom, čo sa stane, keď od sveta odrezaný kmeň pôvodných obyvateľov v Amazonskom pralese zrazu dostane pripojenie na internet.

O čo ide: Pôvodní obyvatelia Marubo žijú v spoločných chatrčiach hlboko v amazonskom dažďovom pralese. Hovoria vlastným jazykom a prihovárajú sa lesným duchom. Z lesného ovocia vyrábajú farbu, ktorú si natierajú na telá, a z ulít slimákov si robia bižutériu.

Takýto životný štýl si zachovávali storočia najmä vďaka izolácii, v akej žili. Do niektorých ich dedín cesta trvá celý týždeň. O bižutériu a farbu na telo sa však podľa jednej z členiek tejto komunity zaujímajú už menej. Izolácia sa totiž skončila v momente, ako ich Elon Musk pred deviatimi mesiacmi cez satelit SpaceX napojil na internet.

Mladí odvtedy vyzerajú ako ktorýkoľvek európsky tínedžer. Pohľad majú upretý do mobilu a sledujú, čo je nové na Instagrame. Sú vystavení aj rovnakým hrozbám ako naši tínedžeri a deti: ohováraniu a online šikane, návykovým sociálnym sieťam, násilným hrám, dezinformáciám, cudzincom, podvodníkom a pornografii.

Ako sa tam internet dostal: SpaceX vypustila na nízku obežnú dráhu Zeme približne 6000 satelitov Starlink. Vďaka tomu dokáže poskytovať internetové pripojenie takmer kdekoľvek, napríklad aj na saharskej púšti, tichomorských ostrovoch či v spomínanom Amazonskom pralese.

Ako Musk napísal na sociálnu sieť X, SpaceX poskytuje internet trom miliónom zákazníkov v 99 krajinách.

Internet miestni muži, bosí alebo v plážových šľapkách, doniesli do pralesa na chrbtoch. Každý niesol dve antény, ktoré potom pripojili k solárnym panelom. Miestni mali zrazu v mobiloch internet.

This is our short film about the largest connectivity action for the Indigenous Peoples of the Amazon carried out by the Kapyvanaway Association and NAVI Global in collaboration with several partners.#Amazon #Starlink #spacex #amazonforest https://t.co/0Na6QjzUaG

Amazon Forest pic.twitter.com/TCkTWMrwMg

— Enoque Marubo (@EnoqueMarubo) December 21, 2023

Aké to má výhody: Ako americkému denníku povedal jeden z lídrov kmeňa, internet má aj svoje výhody. Komunite poskytoval nové vzdelávacie aj pracovné možnosti a pomohol im komunikovať s blízkymi, ktorí odišli za prácou či iným životom.

Veľkou výhodou je, že v prípade ohrozenia života dokážu vďaka internetu veľmi rýchlo zavolať pomoc. V pralese žije veľa jedovatých hadov, pričom po ich uštipnutí treba rýchlo zohnať lekárov. Pred zavedením internetu to robili amatérskym rádiom.

Pôvodní obyvatelia Marubo zažili v priebehu pár mesiacov to, s čím sa my vyrovnávame už roky. Internet nám v mnohom životy uľahčuje, ale dokáže byť aj hrozbou pre naše deti. Marubo ešte nevedia, ako to vyriešia. Ale to koniec koncov ani my.

Meno týždňa: Claudia Sheinbaum

Zvolená prezidentka Mexika Claudia Sheinbaum. Foto: TASR/AP

Mexiko si v nedeľných voľbách prvýkrát vo svojej dvestoročnej histórii zvolilo za prezidentku ženu. Claudia Sheinbaum kandidovala ako nasledovníčka súčasného, síce obľúbeného, ale autokratického prezidenta Andrésa Manuela Lópeza Obradora a sľúbila, že bude pokračovať v jeho politike. López Obrador si popularitu získal najmä podporou pre najchudobnejšie vrstvy.

Sheinbaum je na rozdiel od neho z bohatej rodiny mexickej elity, ako dieťa chodila na balet a francúzštinu a univerzitu vyštudovala v USA. Mimochodom, bude aj prvou židovskou prezidentkou Mexika. Jej starí rodičia do Mexika imigrovali z Litvy a Bulharska, keď utekali pred nacistickým prenasledovaním.

V politike sa začala angažovať už ako študentka, keď sa zúčastnila na študentskom štrajku v roku 1987 v reakcii na zvyšovanie poplatkov za štúdium. Hoci pre jej rodinu nebol problém to zaplatiť, Sheinbaum chcela pomáhať chudobným. Raz strávila týždeň v komunite pôvodných obyvateľov, aby miestnym ženám pomohla navrhnúť efektívnejšie kachle na drevo.

Otázne je, či sa jej podarí zastaviť násilie, najmä rodovo podmienené násilie. V mačistickej mexickej spoločnosti každý deň zavraždia desať žien a domáce násilie sa nerieši, pričom dôvodom je najmä beztrestnosť. López Obrador na margo feministiek tvrdil, že on je „humanista“. Uvidíme, čím bude jeho odchovankyňa.

Čítajte viac: Krajina, kde denne zavraždia desať žien, bude mať prvý raz prezidentku. Kto je Claudia Sheinbaum?

Foto týždňa

V Normandii si tento týždeň pripomenuli 80. výročie vylodenia spojeneckých jednotiek. Na fotografii je cintorín neďaleko francúzskej obce Colleville-sur-Mer.