SNS odmietla veľkú pravicovú vládu, prezidentovi navrhne úradnícku
Aktualizované 15:24 – Šéfovi SNS Andrejovi Dankovi prekážajú hnutia Matoviča a Kollára. Neverí tiež, že Sulík vie garantovať stabilitu.
Predseda SNS Andrej Danko po sneme strany vyhlásil, že radšej než „pravicový hybrid“ bude prezidentovi navrhovať vytvorenie úradníckej vlády.
Nepriamo povedal, že mu prekážajú hnutia Igora Matoviča a Borisa Kollára, ktoré podľa neho nemajú stabilný a funkčný poslanecký klub. „Môžete moje slová chápať aj ako definitívne nie hybridom,“ vyhlásil.
Predseda SNS je tiež skeptický k diskusii s Richardom Sulíkom, a to aj keby dostal poverenie od prezidenta viesť rokovania o vládnej koalícii. „Takéto kolo by bolo zbytočné. Nemyslím si, že pán Sulík vie garantovať funkčnú a stabilnú vládu,“ dodal Danko.
[poll id=“209″]
Postupne mení postoj
Dankov postoj pôsobí účelovo. Ešte pred voľbami v televíznych debatách tvrdil, že každý, kto sa dostane do parlamentu, „je pre SNS partnerom na diskusiu“.
Z prieskumov pritom Danko vedel, že päť percent môže prekročiť nielen hnutie Igora Matoviča, ale aj subjekt Borisa Kollára.
Krátko po vyhlásení výsledkov SNS vylúčila len Mariana Kotlebu, ktorého strana podľa Danka „patrí do minulého storočia“.
Rokovaniam s pravicou sa Danko pôvodne nebránil. V utorok však oznámil, že nateraz sa bude stretávať len s Robertom Ficom, ktorý dostal poverenie od prezidenta. Prípadné rozhovory so Sulíkom mali prísť až potom.
V sobotu po straníckom sneme však výrazne pritvrdil. Na tlačovej konferencii povedal, že pri koalícii, ktorej súčasťou by bola Matovičova a Kollárova strana, by hrozila anarchia. „S anarchiou a chaosom sa nedá riadiť štát,“ vyhlásil.
Takéto strany sú podľa Danka nepredvídateľné. „Je tam množstvo hybridných zoskupení, ktorých správanie nedokáže predpovedať ani jasnovidec.“
Ako relevantných partnerov do debaty si predstavuje len Smer, Sieť, Most-Híd a SaS. „Len tieto strany spoločne s SNS majú poslanecké kluby, kde vidíme náznaky i niektoré stopercentné prvky funkčnosti,“ dodal.
V Smere vidí sebareflexiu
Tento postoj pomáha v prvom rade Smeru Roberta Fica, aby nebol odstavený od moci. Pokiaľ by vznikla úradnícka vláda, svojich nominantov by do nej s najväčšou pravdepodobnosťou navrhol aj Smer.
Zároveň by mohla len zložito realizovať kroky, ktoré by boli pre Fica neprijateľné – napríklad výmenu policajného prezidenta.
Kto by mohol takejto vláde šéfovať, je otázka. V tejto súvislosti občas padá meno ministra zahraničia Miroslava Lajčáka, ktorý v posledných voľbách kandidoval za Smer, nie je však členom strany.
„Sú ľudia, ktorí si zachovávajú svoju charizmu. Nemyslím si, že by pán Lajčák bol na to zlým človekom,“ povedal Danko. Lajčáka oceňuje ako schopného diplomata a manažéra.
Samotný Smer považuje Danko za stranu, s ktorou sa dá rokovať. „Aj v Smere nachádzam prvky sebareflexie. Zdá sa mi, že by sme sa s nimi napríklad mohli dohodnúť na znížení daní či odvodov, ktoré navrhujeme v našom programe,“ poznamenal Danko.
Poslanecký klub Smeru označil Danko spolu s tým svojím za vôbec najstabilnejšie. „Stabilitu zatiaľ dokážu vytvárať (len) tieto dva poslanecké kluby,“ dodal Danko.
Otočí Most či Sieť?
Dankovo vyhlásenie však stále môže byť len taktickou hrou. O jeho najnovší postoj by sa mohli oprieť napríklad Most-Híd i Sieť, ktoré doteraz vylučovali rokovania so Smerom. Po novom by mohli otočiť s argumentom, že šanca na pravicovú koalíciu neexistuje, a že lepšia je vláda so Smerom než vláda úradníkov.
S úradníckymi vládami doteraz nemá Slovensko žiadne skúsenosti. Napríklad v susednom Česku už vznikli tri – vláda Josefa Tošovského (1997 – 1998), Jana Fischera (2009 – 2010) a Jiřího Rusnoka (2013).
Vo všetkých prípadoch išlo len o preklenovacie riešenie na niekoľko mesiacov, ktoré malo krajinu doviesť k riadnym voľbám. Kabinety nemali mandát robiť zásadné systémové reformy, napríklad v oblasti školstva či zdravotníctva, po ktorých dnes na Slovensku volajú viaceré strany.
Aj Danko napokon pripustil, že ani alternatíva s úradníckou vládou nemusí byť priechodná. Podľa svojich slov by si preto vedel predstaviť, že by „v treťom kole“ znovu rokoval so Smerom, SaS, Mostom-Híd či Sieťou o vytvorení vlády.
„Možno, keď si v treťom kole tieto strany sadnú, nájde sa nejaká zhoda,“ povedal.
Naopak, podpredseda národniarov Jaroslav Paška v rozhlasovej relácii Sobotné dialógy s odkazom na nezhody medzi pravicovými stranami vyhlásil, že SNS je pripravená aj na predčasné voľby.
Nevesta pre Smer?
O SNS sa už pred voľbami špekulovalo, že je najpravdepodobnejším partnerom pre Smer. Sám Danko sa v kampani voči Ficovej vláde vymedzoval len opatrne – kritizoval ju len za čiastkové veci, napríklad za zrušenie vlakov InterCity alebo za to, že nezabránila nákupu akcií v Slovenských elektrárňach holdingom spojeným s J&T.
Výsledky volieb však nakoniec znemožnili, aby SNS a Smer získali väčšinu. Potrebných 76 hlasov by nemali dokonca ani vtedy, keby do klubu prizvali buď Sieť, alebo Most. Potrebujú oboch.
„Stabilnú väčšinu si predstavujem niekde od osemdesiatich hlasov v parlamente,“ poznamenal v sobotu Danko.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
