Ak padne Ukrajina, spolu s ňou aj všetky krajiny pri Rusku. Päť vecí z veľkého rozhovoru s Bidenom

Žiadny americký prezident od čias Ronalda Reagana neposkytol tak málo tlačových konferencií ako Joe Biden. Kritici mu vyčítajú, že sa cielene vyhýba náročným otázkam štandardných médií, aby si neuškodil v predvolebnej kampani.

Situácia zašla tak ďaleko, že vydavateľ denníka New York Times v oficiálnom stanovisku prezidenta obvinil z ignorovania nezávislých novinárov.

O to vzácnejší je aktuálny rozhovor, ktorý poskytol časopisu Time. Vznikol krátko po tom, čo sa americký magazín rozprával s jeho hlavným protikandidátom Donaldom Trumpom.

Biden v ňom na svojho súpera ostro útočí a opakuje, že jeho znovuzvolenie by bolo nebezpečné nielen pre Spojené štáty, ale aj pre Európu. Reportérovi Massimovi Calabresimu hovorí aj o svojom poslednom rozhovore so zosnulým Henrym Kissingerom či o súkromnej konverzácii s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

1. Amerika je superveľmoc

Biden v rozhovore a rovnako v celej kampani zdôrazňuje, že si váži amerických spojencov. Vďaka desaťročiam v senáte aj vo funkcii viceprezidenta sa o ňom hovorí, že je americkým prezidentom s najvyššou znalosťou zahraničnej politiky.

Reportéra časopisu Time aj preto zaujíma, či Spojené štáty na medzinárodnej scéne môžu naďalej zohrávať takú dôležitú úlohu ako počas studenej vojny. Biden odpovedá, že majú ešte na viac. „Sme hlavná superveľmoc,“ konštatuje.

Opakovane sa vracia k NATO, o ktorom hovorí ako o „najsilnejšom spolku v histórii sveta“. Zároveň si dáva kredit za to, že Alianciu „postavil späť na nohy“.

Biden vraví, že do Bieleho domu prišiel po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron o NATO povedal, že je „v stave mozgovej smrti“. Zároveň si spomína na ich prvé spoločné stretnutie po tom, čo prišiel do Bieleho domu.

„Povedal som, že Amerika je späť. Macron sa na mňa pozrel a odvetil: ‚Na ako dlho?’“ opisuje zasadanie lídrov zoskupenia G7 z Londýna.

Jun. 24, 2024https://t.co/x3iSPXkSSW @calabresim pic.twitter.com/UT9yFKevdD

— Massimo Calabresi (@calabresim) June 6, 2024

Biden vníma ako svoj úspech, že NATO sa v posledných rokoch rozrástlo o dvoch nových členov – Fínsko a Švédsko. Prvýkrát sa s fínskym exprezidentom Saulim Niinistöm o vstupe do Aliancie rozprával už koncom roka 2021, keď bola za členstvo iba štvrtina Fínov.

Americký prezident sa údajne už vtedy rozhodol, že ak Rusko zaútočí na Ukrajinu, mali by NATO „nielen brániť, ale aj ho posilniť“. Už v marci 2022 spoločne s Niinistömom telefonoval so švédskou premiérkou Magdalenou Anderssonovou, aby o vstupe do Aliancie presvedčil aj ju.

Fínsko vstúpilo do NATO rekordne rýchlo – už v apríli 2023 -, Švédsko pre náročné rokovania s Tureckom zhruba o rok neskôr.

Biden opisuje aj rozhovor s bývalým ministrom zahraničných vecí Henrym Kissingerom, s ktorým telefonoval desať dní pred tým, ako vlani v novembri zomrel: „Povedal mi, že Európa prvýkrát od čias Napoleona opäť so strachom sleduje, čo by mohlo urobiť Rusko.“

„Rozhodnutia, ktoré sme urobili za posledné dva roky a ktoré urobíme v nasledujúcich štyroch rokoch, rozhodnú o budúcnosti Európy na veľmi dlho. A preto nemôžeme nechať NATO padnúť politicky ani ekonomicky,“ pokračuje.

Svoje výroky pritom dáva do kontrastu s Trumpom, ktorý tento rok v kampani vyhlásil, že ak by európske krajiny neplatili dostatočne veľa na svoju obranu, neprišiel by im v prípade ruského útoku na pomoc.

„Nie, neochránil by som vás. V skutočnosti by som ich povzbudil, nech si dočerta robia, čo chcú,“ vravel vo februári.

2. Ak padne Ukrajina, Rusi sa nezastavia

Bidenova administratíva od časti zahraničnopolitických komentátorov čelí kritike, že robí dosť pre to, aby Ukrajina proti Rusku neprehrala, ale nie dostatočne veľa, aby zvíťazila. V amerických médiách sa spomína predovšetkým to, že prezident a jeho hlavný poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan majú obavy z eskalácie konfliktu.

Aj to je dôvod, prečo dlhodobo odmietali, aby Ukrajinci ich zbraňami mohli zasahovať vojenské ciele vnútri Ruska. Napokon minulý týždeň ustúpili, hoci len čiastočne – Ukrajina môže využívať americké zbrane proti cieľom v Rusku výlučne na ochranu Charkivskej oblasti.

V rozhovore pre Time je však Biden voči Rusku mimoriadne tvrdý. Cituje prezidenta Vladimira Putina, ktorý v predvečer totálnej vojny vyhlásil, že Ukrajina nie je samostatným štátom, ale súčasťou Ruska. „Ak necháme Ukrajinu padnúť, uvidíte, že padne aj Poľsko a spolu s ním všetky krajiny pri hranici s Ruskom,“ konštatuje.

Reportér sa ho pýta, či by pre Ukrajinu nebolo najlepšie prijať ruské požiadavky a ukončiť vojnu. Biden to rázne odmieta. „Neviem, prečo nikdy nehovoríte o tom, čo sa stalo – ruská armáda bola zdecimovaná,“ tvrdí.

Samotný časopis Time pripúšťa, že toto tvrdenie je férové. Keď Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu, malo 360-tisíc aktívnych vojakov. Ku koncu minulého roka bolo zabitých či zranených až 315-tisíc ruských vojakov.

„Sme najsilnejšia krajina. Sme súčasťou najsilnejšieho spolku v celej americkej histórii. Medzitým však zabúdate, aké by boli dôsledky, ak by Rusko uspelo na Ukrajine,“ tvrdí Biden.

3. Izrael opakuje chybu USA

Biden odmieta povedať, či Izraelčania útokom v meste Rafah na juhu Pásma Gazy prekročili jeho červenú čiaru. Takisto nevie odpovedať na otázku, či Izrael proti Palestínčanom pácha vojnové zločiny.

Ako pripomína Time, prokurátor Medzinárodného trestného súdu žiada o zatykač pre premiéra Benjamina Netanjahua aj ministra obrany Joava Gallanta a Medzinárodný súdny dvor Izraelu nariadil pozastaviť operácie v Gaze.

„Je zrejmé, že Palestínčania mimoriadne trpeli nedostatkom jedla, vody či liekov,“ konštatuje Biden a dodáva, že v Gaze zomrelo „veľa nevinných ľudí“. Z jeho slov však vyplýva, že za to viní predovšetkým Hamas, ktorému vyčíta aj zlyhávajúce rokovania o prímerí.

USA sú kľúčovým spojencom Izraela a Biden ho podporuje aj v čase, keď na medzinárodnej scéne čelí čoraz väčšej izolácii. Aj z rozhovoru pre Time však vyplýva, že už aj americký prezident je čoraz viac frustrovaný z Netanjahua.

Keď sa ho novinár Time pýta, či Netanjahu predlžuje vojnu len preto, aby sa dlhšie udržal pri moci, Biden odpovedá: „Ľudia majú všetky dôvody na to, aby vyvodili tento záver.“

Zároveň pripomína svoj prejav z izraelského parlamentu bezprostredne po tom, čo Hamas 7. októbra 2023 masakroval civilistov na juhu Izraela. „Vtedy som povedal, že by nemali urobiť tú istú chybu, ako sme urobili my po bin Ládinovi,“ hovorí s narážkou na americké vojny v Afganistane a Iraku po teroristických útokoch zo septembra 2001.

Zároveň však dodáva, že Izraelčania „tieto chyby robia“.

4. V Indopacifiku už bolo aj horšie

Keď Biden pred štyrmi rokmi nastupoval do funkcie, sľuboval, že jeho zahraničná politika sa bude riadiť „ľudskoprávnym“ prístupom. Vo funkcii sa jeho rétorika trochu zmenila – dnes už hovorí, že okrem ľudskoprávneho prístupu uplatňuje aj ten „praktický“.

Tým vysvetľuje napríklad spoluprácu so Saudskou Arábiou, ktorej lídra Muhammada bin Salmána ešte v roku 2019 označil za „vyvrheľa“.

Tento „praktický prístup“ vidno aj na Bidenovej politike vo vzťahu k Indopacifiku – s cieľom oslabiť Čínu prehĺbil spoluprácu s komunistickou autokraciou vo Vietname aj s indickým premiérom Naréndrom Módím. Spojené štáty pod jeho vedením absolvovali spoločné vojenské cvičenia s autoritárskymi Filipínami.

Biden považuje za svoj veľký úspech spoločné rokovania lídrov Japonska a Južnej Kórey, teda dvoch krajín s mimoriadne komplikovanou históriou. Ich zástupcovia prijali pozvanie amerického prezidenta do Camp Davidu v auguste 2023.

„Presvedčil som Japoncov, že sa od nich neodvraciame. Japonsko je spolu s nami dôležitým zdrojom ekonomickej sily a stability pre nás oboch,“ konštatuje.

Najväčšiu pozornosť v americkej zahraničnopolitickej debate naďalej púta Čína. Biden v posledných rokoch zásadne zmenil politiku takzvanej strategickej nejednoznačnosti, ktorej princípom bolo, že americkí prezidenti dlhodobo odmietali povedať, či by vojensky pomohli Taiwanu. Súčasný prezident opakovane vyhlásil, že by v prípade čínskeho útoku zakročil.

„Záležalo by to na okolnostiach,“ hovorí o niečo menej jednoznačne v rozhovore. Zároveň nevylučuje povolanie námorníctva ani letectva. Znamená to, že by na Čínu útočil zo základní vo Filipínach alebo v Japonsku? „To vám nepoviem. Kritizovali by ste ma za to a mali by ste na to dobrý dôvod,“ konštatuje.

5. Vek nie je problém

Až 86 percent Američanov si myslí, že Biden je na druhé funkčné obdobie príliš starý. On sám však tvrdí, že ani na chvíľu nezvažoval, že by sa pre svoj vek neuchádzal o znovuzvolenie. „Povedzte mi, ktorý prezident za prvých tri a pol roka vo funkcii dokázal tak veľa ako ja,“ hovorí.

Pokiaľ by v novembrových voľbách zvíťazil, v úrade by končil ako 86-ročný. Zvládol by zastávať najdôležitejšiu funkciu v štáte v takom vysokom veku? „Zvládol by som to lepšie ako ktokoľvek iný,“ sebavedomo odpovedá.

V kampani pritom pútajú veľkú pozornosť jeho prerieknutia a niekoľkých sa dopustil aj v tomto rozhovore. Napríklad keď hovoril o clách na Čínu, pomýlil si čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga s Putinom.

Aj autor rozhovoru vo svojom texte píše, že jeho „strnulá chôdza, utlmený hlas a nepravidelná syntax je vo veľkom kontraste s výrečnou a intenzívnou osobnosťou, ktorou bol ako senátor a viceprezident“.