Tomáš Vasilko
Ak Joe Biden v novembri prehrá prezidentské voľby, môže to byť pre dve veci: infláciu a imigráciu. Ide o dva hlavné problémy, ktoré trápia amerických voličov.
Pri oboch témach si ľudia myslia, že Trump by ich vyriešil lepšie. V prípade imigrácie má republikánsky kandidát nad Bidenom náskok 17 percentuálnych bodov.
Spojené štáty posledné roky skutočne zažívajú v absolútnych číslach najväčší nápor na svoju južnú hranicu s Mexikom v histórii. Vo fiškálnom roku 2023 tu polícia zaznamenala vyše tri milióny pokusov o nelegálny vstup.
Joe Biden, ktorý momentálne zaostáva za Trumpom v celonárodných prieskumoch, ale aj v prieskumoch v kľúčových štátoch, sa tento týždeň rozhodol s tým niečo urobiť. Prezidentským nariadením (teda bez pomoci kongresu) prijal najtvrdšie opatrenia na južnej hranici za posledné roky: výrazne tým sťaží prichádzajúcim ľuďom možnosť požiadať o azyl na hraniciach.
„Toto opatrenie je najreštriktívnejšou politikou na hraniciach, akú zaviedol Biden alebo ktorýkoľvek iný moderný demokrat,“ napísal denník New York Times.
Prerod Bidena v otázke migrácie
Imigrácia bola pre republikánov silná politická téma už pred rokom 2016. V skutočnosti vtedy boli čísla päťkrát nižšie ako v súčasnosti a výrazne nižšie aj ako začiatkom 21. storočia.
Tento sentiment časti spoločnosti však využil Trump v kampani v roku 2016, keď hovoril o migrantoch ako o násilníkoch a chcel „postaviť múr“.
Keď sa dostal k moci, časť z agendy presadil, no na konci jeho obdobia sa počet pokusov o prekročenie hranice blížil k miliónu ročne. Pomohol mu však covid, vďaka ktorému sa migrácia v roku 2020 v celom svete zastavila.
V tom čase Trump presadil aj kontroverzné nariadenie známe ako Článok 42, ktorý umožňoval americkým úradom okamžite vyhostiť prichádzajúcich pre riziko šírenia infekcie.
Jeho demokratický súper Joe Biden podobne ako iní demokratickí politici v kampani v roku 2020 kritizoval Trumpovu restrikčnú politiku a zameriaval sa skôr na to, ako legalizovať pobyt nelegálnych migrantov, ktorí už sú v krajine. Biden vyhral voľby a myslel si, že táto stratégia stačí. Na začiatku zrušil niektoré opatrenia Trumpa.
Počet pokusov o prekročenie hranice však rástol aj v ďalších rokoch. Biden tak „zaplátal“ niektoré diery v múre na hranici a ponechal v platnosti článok 42, ktorého platnosť vypršala až v máji 2023, teda dávno po skončení pandémie.
Dokonca sa zdá, že toto nariadenie ešte zvyšovalo počet ľudí zastavených na hraniciach, keďže ľudia vyhostení do Mexika sa pokúsili o prechod znova a znova. Podľa neziskovej organizácie Americká rada pre migráciu takmer polovica ľudí, ktorých deportovali z krajiny na základe tohto článku, sa pokúsili dostať do krajiny už predtým.
„V dôsledku toho tento článok výrazne zvýšil celkový počet prekročení hranice,“ píše neziskovka na svojej stránke. Aj preto treba mať na pamäti, že celkové čísla neznamenajú počet osôb, ktoré sa snažili nelegálne dostať do krajiny, ale počet pokusov (viacerí to skúšajú opakovane).
Ako to funguje
Spojené štáty sú relatívne otvorené, pokiaľ ide o migráciu. Legálne do krajiny príde ročne 2,6 milióna osôb, v čom sú zahrnutí študenti či pracovníci, ktorí majú víza. Toto číslo sa posledných 10 rokov s výnimkou pandémie nemení. Niektorí z nich zostanú v krajine aj po vypršaní víz, čím sa stanú nelegálnymi migrantmi.
Ľudia narodení v zahraničí - teda imigranti - dnes tvoria asi 15 percent populácie Spojených štátov. Podobné číslo bolo aj na prelome 19. a 20. storočia, keď do krajiny prichádzali aj vysťahovalci z územia súčasného Slovenska.
Problémom sú dnes hlavne nelegálni migranti z juhu. Kým kedysi touto cestou chodili najmä občania Mexika, teraz je to rôzna zmes národov, aj keď Mexičania stále tvoria tretinu prípadov. Pätina zo zastavených migrantov sú ľudia z Guatemaly, Hondurasu a Salvardora, čo sú chudobné a nebezpečné krajiny Strednej Ameriky. Ďalšiu tvoria Venezuelčania a Kubánci, kde autokratické režimy spôsobili obrovskú chudobu a stíhajú oponentov.
Južná cesta do USA sa však posledné roky "zglobalizovala". Cez Mexiko do USA chodia aj obyvatelia afrických a ázijských krajín ako Uzbekistan či Mauritánia. Kúpia si letenku a snažia sa dostať do USA. Ročne touto trasou prichádzajú aj desaťtisíce občanov Ruska, Číny a Indie.
Po prekročení hranice títo migranti často vyhľadajú amerických pohraničníkov a následne požiadajú o azyl. Podobne ako Slovensko aj USA aspoň doteraz poskytovali možnosť požiadať o azyl každému, kto prekročil hranicu.
Na azylové konanie však títo migranti čakajú roky. Ako napísal Guardian, v decembri tu čakalo na posúdenie 3,3 milióna žiadateľov, ktorých prípady malo na starosti len necelých 700 sudcov. Trvanie sa tak celkom pochopiteľne podľa Economistu predĺžilo na štyri roky. Za ten čas majú možnosť títo ľudia čakať na interview slobodne v Spojených štátoch, kde si dovtedy niektorí nájdu nelegálnu prácu. Keďže mnohí prichádzajú z krajín, kde sú porušované ich práva, tak celkovo dve tretiny z týchto ľudí napokon azyl a právo na život v USA dostanú.
Rozdelená Demokratická strana
Začiatkom roka sa demokrati a republikáni v kongrese skúšali dohodnúť na úprave zákona, ktorý by riešil imigráciu. Aj keď tam boli mnohé prvky, ktoré republikáni žiadali, napokon tento zákon, ktorý prešiel senátom, v snemovni nepodporili. Dôvodom bolo, že Trumpovi vyhovuje, keď chaos na hranici pretrvá až do volieb, pretože to výrazne zvýši jeho šance získať znova Biely dom.
Táto téma zároveň rozdeľuje Demokratickú stranu. Ľavicové krídlo stále dáva dôraz na ľudské práva a humanitárny prístup. Na druhej strane umiernené alebo stredové krídlo hovorí, že aj demokrati musia byť za danej situácie tvrdší.
Výstižne to spísal v liste kolegom, ktorý unikol na verejnosť, demokratický senátor Chris Murphy. Podľa neho musia byť demokrati v tejto téme aktívni a hovoriť aj o ochrane hraníc. Podľa agentúry Gallup si 41 percent ľudí myslí, že počet prichádzajúcich migrantov by mal klesnúť, čo je najviac za desať rokov.
"Príliš veľa našich lídrov sa utieka k obhajobe existujúceho systému, hoci vieme, že je zastaraný, nefunkčný a zúfalo potrebuje reformu," napísal Murphy.
K tomu, že už to nie je téma len pohraničných štátov (z ktorých napríklad Arizona bude kľúčová vo voľbách), prispeli aj republikánski guvernéri, ktorí začali autobusmi zvážať ľudí do demokratických štátov na severovýchode USA.
"Prisťahovalectvo už nie je geograficky obmedzené na južné hraničné štáty, aj občania silných demokratických regiónov sú v posledných rokoch konfrontovaní s rozsahom imigrácie," hovorí pre Denník N profesor politológie z Univerzity v New Hampshire Andrew Smith.
Napríklad v New Yorku vlani na jeseň tisícky ľudí bývali v prázdnych hoteloch, pretože mesto má povinnosť dať každému strechu nad hlavou, a spôsobilo to migračnú krízu.
"Problém migrácie v týchto voľbách je vyšší ako v predchádzajúcich voľbách - stala sa oveľa viac problémom, ktorý vnímajú voliči oboch strán a zároveň rozdelil Demokratickú stranu," dodáva Smith.
Čo presne nariadil Biden
Biden sa päť mesiacov pred voľbami rozhodol na rázny krok. Ak bude v krajine 2500 zadržaných migrantov denne, aktivujú sa podľa nových opatrení obmedzenia: človek, ktorý príde do USA mimo dohodnutého termínu a mimo hraničných priechodov - teda napríklad prejde rieku Rio Grande - nebude mať právo požiadať o azyl, ale ho deportujú.
Biden dúfa, že to odradí ľudí od toho, aby prichádzali do Spojených štátov nelegálne cez južnú hranicu.
„Musíme sa pozrieť pravde do očí. Aby sme ochránili Ameriku ako krajinu, ktorá víta prisťahovalcov, musíme najprv zabezpečiť hranice, a to hneď,“ povedal Biden.
Nový systém začal platiť od stredy. Opatrenie sa skončí vtedy, keď počet zastavených migrantov klesne pod 1500 denne. Pre porovnanie, v apríli to bolo v priemere 4-tisíc denne, v decembri okolo 10-tisíc.
Biden zároveň hádže vinu na republikánov, ktorí sa odmietli dohodnúť na podobnom opatrení v kongrese čisto z politických dôvodov.
Jeho opatrenie má však niekoľko výnimiek. Netýka sa to migrantov, ktorí si dohodnú termín na stretnutie na hraničnom priechode, kde môžu požiadať o azyl. Tu je však možné najviac 1450 takýchto stretnutí denne a čaká sa naň niekoľko mesiacov.
Takisto šancu požiadať o azyl budú mať naďalej neplnoleté osoby, ktoré sa hranice pokúsia prekročiť samy, bez dospelého sprievodu. Tých nedeportujú. Podľa niektorých to môže zvýšiť počet detí, ktoré sa samy pokúsia prejsť nebezpečnú cestu, už predtým to výrazne stúpalo.
Tretia vec je, že migranti budú mať možnosť požiadať o ochranu v prípade, keď boli napríklad mučení vo svojej domovskej krajine alebo boli obeťou pašovania. Budú však musieť o ňu požiadať proaktívne sami a tiež mať u seba dôkazy, ktorými to doložia. Hranica na to, aby ich žiadosť z humanitárnych dôvodov úrady uznali, je vyššia ako v prípade udelenia azylu.
Prečo to nemusí fungovať
Je otázka, či to skutočne pomôže znížiť počet pokusov o prekročenie americko-mexickej pozemnej hranice. Čísla už posledné mesiace išli mierne dole, dôvodom však je, že proti nelegálnym migrantom výraznejšie zakročili úrady v Mexiku.
Magazín Economist je skôr skeptický a vymenúva tri dôvody. Prvým je, že toto nariadenie môže naraziť na súdoch. Biden využil rovnakú časť zákona ako Donald Trump, keď po voľbách zakázal vstup ľuďom zo siedmich prevažne moslimských krajín. Mnohé súdy ho zastavili a nariadenie musel prekopávať, kým ho v roku 2018 nepodporil najvyšší súd.
Druhý dôvod podľa magazínu je, či migrantov, ktorí nebudú môcť požiadať o azyl, budú reálne deportovať. Spojené štáty majú s Mexikom dohodu, že môžu vracať okrem mexických občanov aj ľudí z Venezuely, Kuby, Haiti a Nikaraguy. Majú však problém vyhostiť občanov z niektorých iných štátov, ktorí napokon tak či tak zostanú v USA.
Tretí dôvod je, že sa môže opakovať podobný efekt ako pri článku 42. Vyhostení ľudia sa opakovane budú pokúšať dostať do USA, a tak počet pokusov o prekročenie hranice bude vysoký.
"Výskumníci a úradníci tvrdia, že pokiaľ bude dopyt po nízko kvalifikovanej pracovnej sile v USA vysoký a politické, hospodárske a environmentálne problémy budú nútiť ľudí opúšťať problémové krajiny, počet ľudí ochotných urobiť čokoľvek, aby prekročili hranice, bude naďalej vysoký," napísal ešte na jeseň denník Wall Street Journal.
Pre Joea Bidena je teraz kľúčové to, či mu Američania uveria, že sa niečo s bezpečnosťou južnej hranice snaží robiť. Kým ľavicoví demokrati tento návrh kritizujú, republikáni už hovoria, že je to nedostatočné a Biden to robí iba na efekt.
Aj keď je dosť možné, že to nezníži počty prichádzajúcich ľudí z juhu, súčasný prezident aspoň bude môcť voličom povedať, že sa o to pokúsil. Otázka je, či to bude stačiť.
"Bidenov posledný návrh je zmenou jeho postoja vo volebnom roku, ale myslím si, že pravdepodobne nebude mať veľký vplyv. Rozpory v jeho vlastnej strane sú väčšie, zatiaľ čo republikánski voliči budú považovať zmenu za politickú. V porovnaní s republikánskou imigračnou politikou ju budú pokladať za slabý odvar," myslí si profesor politológie Andrew Smith.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
