Denisa Gdovinová
Lucia Osvaldová
Veronika Folentová
Do Európskeho parlamentu sa prekrúžkovali úplní politickí nováčikovia, ale aj poslanci, ktorí v Bruseli už pôsobili v minulom volebnom období.
Progresívne Slovensko získalo podľa neoficiálnych výsledkov najväčší počet poslancov – šiestich, o jedného menej má strana Smer. Hnutie Republika získalo dva mandáty, Hlas a KDH po jednom poslaneckom kresle.
Monika Beňová za Smer bude europoslankyňou už piatykrát, v europarlamente pokračujú aj poslanci Michal Wiezik či Martin Hojsík za PS. Nováčikmi budú napríklad Erik Kaliňák či Ľuboš Blaha zo Smeru, Braňo Ondruš z Hlasu či Veronika Cifrová Ostrihoňová a Lucia Yar z PS.
Slovensko tak bude zastupovať historicky najviac žien, získali sedem z 15 mandátov.
Oficiálne výsledky eurovolieb a mandáty budú potvrdené v nedeľu po 23:00.
Progresívne Slovensko
Ľudovít Ódor
Jednotkou kandidátky Progresívneho Slovenska v eurovoľbách bol bývalý premiér v úradníckej vláde a viceguvernér Národnej banky Slovenska. Je ekonóm, celý profesionálny život sa venoval financiám a národnej ekonomike. Vyštudoval matematiku a manažment na Univerzite Komenského. Od roku 2016 je hosťujúcim profesorom na Stredoeurópskej univerzite, ktorá sa z Budapešti presunula do Viedne.
Počas druhej Dzurindovej vlády bol hlavným ekonómom ministerstva financií pod vedením Ivana Mikloša a zároveň riaditeľom Inštitútu finančnej politiky. V rokoch 2010 až 2012 radil premiérke Ivete Radičovej. Ódor bol pri kľúčových ekonomických reformách na Slovensku – zavádzaní eura, rovnej dane pod Ivanom Miklošom, ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti či projekte hodnoty za peniaze.
Širokej verejnosti sa stal známym v roku 2023, keď sa po páde vlády Eduarda Hegera postavil do čela úradníckej vlády prezidentky Zuzany Čaputovej. Kandidatúra Ódora v eurovoľbách je jeho prvou politickou aktivitou po odchode z postu premiéra.
Ľubica Karvašová
Trinásť rokov pracovala v diplomacii a bola poradkyňou pre európske záležitosti trom slovenským premiérom – Igorovi Matovičovi, Eduardovi Hegerovi a Ľudovítovi Ódorovi. Keď vlani Smer vyhral voľby a zostavil vládu, prešla pod úrad podpredsedu vlády pre plán obnovy Petra Kmeca (Hlas). Z verejnej služby odišla po tom, čo vláda prijala v januári novelu Trestného zákona.
Karvašová vyštudovala medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave, magisterský titul má z európskych záležitostí z parížskej univerzity Sorbonne. Niekoľko rokov žila v Bruseli. V rokoch 2011 až 2015 pôsobila na ministerstve zahraničných vecí vo viacerých funkciách vrátane zástupkyne riaditeľa kancelárie štátneho tajomníka. Od 2015 do 2020 bola na Stálom zastúpení Slovenska pri Európskej únii.
Martin Hojsík
Europoslancom je od roku 2019, v Európskom parlamente začne svoje druhé volebné obdobie. Venuje sa témam životného prostredia a boju proti klimatickej kríze, a to v skupine Renew Europe. V Európskom parlamente podal najviac pozmeňujúcich návrhov a podľa organizácie EU Matrix je 12. najvplyvnejším europoslancom spomedzi všetkých 750 členov parlamentu. Po tom, čo sa Michal Šimečka presunul do Národnej rady, ho nahradil na poste podpredsedu Európskeho parlamentu.
Hojsík v ankete Denníka N spomedzi svoje najdôležitejšie aktivity hodnotí zákon o pôde, ktorý prešiel parlamentom, silnejšiu ochranu detí pred nebezpečnými chemikáliami v hračkách či zníženie škodlivých pesticídov v poľnohospodárstve. Hojsík vyštudoval genetiku na Univerzite Komenského a vyše 20 rokov pôsobil v organizácii Greenpeace, neskôr bol programový riaditeľ v organizácii na ochranu zvierat Four Paws.
V strane Progresívne Slovensko je od začiatku v roku 2018, do mája bol aj jej podpredsedom.
Veronika Cifrová Ostrihoňová
Pre Veroniku Cifrovú Ostrihoňovú boli voľby do Európskeho parlamentu vstupom do politiky. Za Progresívne Slovensko kandidovala zo 4. miesta.
Predtým pôsobila ako moderátorka, vo verejnoprávnej RTVS mala svoju diskusnú reláciu Silná zostava. Okrem toho moderovala vlastnú talkshow. V minulosti bola redaktorkou spravodajstva TV Markíza. V roku 2019 získala ocenenie Osobnosť televíznej obrazovky v kategórii redaktor spravodajstva. Do politiky vstúpila až po parlamentných voľbách. „Dlhodobo som videla štýl debaty, ktorý mi nevyhovoval, témy, ktoré mi nevyhovovali, neempatickosť, hrubosť, agresiu a kulminovalo to v debate o znásilneniach,“ povedala vtedy.
Cifrová Ostrihoňová patrí medzi silné osoby na sociálnych sieťach, jej účet na Instagrame sleduje viac ako 200-tisíc ľudí, na YouTube má takmer 50-tisíc sledovateľov. Cifrová Ostrihoňová tri roky študovala politológiu a históriu na univerzite v Paríži a na New York University v USA. Ostrihoňová sa dlhodobo venuje právam žien, slobode médií a zraniteľným skupinám.
Michal Wiezik
Ekológ Michal Wiezik sa do Európskeho parlamentu dostal druhýkrát. V roku 2019 bol zvolený ešte za koalíciu PS/Spolu. Venuje sa ochrane životného prostredia a prírody. Je vedec a aj vysokoškolský pedagóg. Do Progresívneho Slovenska vstúpil v roku 2021, dnes je členom predsedníctva.
Vyštudoval odbor ochrana prírody a ekológia krajiny na Technickej univerzite vo Zvolene.
V roku 2012 kandidoval z 21. miesta za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) za poslanca Národnej rady, ale nebol zvolený. Wiezik kandidoval do slovenského parlamentu aj v roku 2023, získal takmer 30-tisíc hlasov, mandát si však neprevzal a ostal v Európskom parlamente.
Lucia Yar
Analytička, ktorá sa venuje európskym témam, medzinárodnej bezpečnosti a rodovej rovnosti. Od roku 2015 pracovala ako poradkyňa štátneho tajomníka na ministerstve vnútra, neskôr pôsobila ako editorka a zastupujúca šéfredaktorka portálu Euractiv.
Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK a európske štúdiá na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave, neskôr na Univerzite Komenského európsku politiku aj prednášala. Krátko pôsobila aj v Európskej komisii a od roku 2012 žila v Istanbule, kde pracovala v súkromnej sfére. Ako lektorka v European Defence College prednášala aj pre odborníkov štátnej a verejnej správy.
Yar sa venuje aj témam rodovej rovnosti, pred vlaňajšími parlamentnými voľbami bola mediálnou koordinátorkou iniciatívy Zakrúžkuj ženu.
Smer
Monika Beňová
Európskou poslankyňou je nepretržite už od roku 2004, začne svoje piate volebné obdobie v Európskom parlamente. Pôsobila vo viacerých výboroch od životného prostredia a verejnej bezpečnosti cez výbor spravodlivosti až po práva žien a rodovú rovnosť. V prvom volebnom období bola podpredsedníčkou frakcie európskych socialistov S&D.
Vlani sa vzdala členstva v reakcii na pozastavenie členstva Smeru v strane európskych socialistov, vzdala sa aj funkcie kvestorky v europarlamente.
Beňová je dlhoročnou členkou Smeru – v rokoch 1999 až 2001 bola generálnou manažérkou strany, v rokoch 2002 až 2004 podpredsedníčkou. Smeru ostala verná aj napriek tomu, že stranu viackrát kritizovala. O Robertovi Ficovi hovorila, že žije v „hlbokej paranoji“ – komentovala tým Ficovu reakciu na odchod jedenástich poslancov na čele s Petrom Pellegrinim.
Beňová vyštudovala politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Pred vstupom do politiky pracovala ako manažérka vo viacerých súkromných firmách. Jedno volebné obdobie bola v slovenskom parlamente (2002 – 2004), poslankyňou bola aj v Bratislavskom kraji.
Ľuboš Blaha
Vyštudoval politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, politickú kariéru začal v roku 2006, keď pôsobil ako poradca predsedu parlamentu Pavla Pašku za Smer. Od roku 2012 je nepretržite poslancom parlamentu za túto stranu.
Ľuboš Blaha šíri dezinformácie a hoaxy, za ktoré mu v roku 2022 spoločnosť Meta natrvalo zablokovala jeho facebookový profil. Dokonca aj súd mu zakázal šíriť o prezidentke Čaputovej vyjadrenia o tom, že je to americká agentka a vlastizradkyňa. „Jeho statusy majú útočnú povahu s cieľom vyvolávať a podnecovať silné negatívne emócie,“ popísal Blahove statusy súd.
Blaha šíril konšpirácie o vojne na Ukrajine a len pred týždňom aj o atentáte na premiéra Robert Fica. Na mítingu v Brezne povedal, že podobne ako zavraždený švédsky premiér Olof Palme bojoval proti vojne USA vo Vietname, Fico bojoval „proti vojne Spojených štátov proti Rusku na Ukrajine“.
Erik Kaliňák
Kaliňák je jedným zo skupiny „smeráckych vlkov“, teda mladých politikov v Smere, ktorí rýchlo stúpajú po kariérnom rebríčku. Začínal ako administrátor sociálnych sietí pre stranu Smer, v roku 2018 do strany vstúpil a od roku 2020 je jej podpredsedom. V roku 2023 sa stal poslancom, keď získal vyše 145-tisíc krúžkov. Dnes pôsobí ako vedúci poradcov premiéra Roberta Fica.
Vyštudoval filozofiu a je synovcom dlhoročného politika Smeru Róberta Kaliňáka. Politiku robí najmä cez facebookové videá.
Kaliňák a smerácki vlci avizovali podanie už niekoľkých trestných oznámení – na predsedu PS Michala Šimečku, na komentátorov Mariána Leška, Michala Havrana či Tomáš Hudáka. „Ako smerácki vlci sme generácia, ktorá vyrástla v dobe hrubého porušovania základných ľudských práv a slobôd, cenzúry a mediálnej manipulácie. Zúfalých zbabelcov z liberálnych kaviarní sa naozaj nebojím,“ povedal Kaliňák.
Judita Laššáková
Vysoké miesto na eurokandidátke najsilnejšej koaličnej strany mala prekvapivo nestraníčka Judita Laššáková, ktorá je známa tvár dezinfoscény. Laššáková vyštudovala právo na Paneurópskej vysokej škole a so Smerom spolupracuje dlhšie – objavovala sa na ich protestných akciách a spoločne s internetovým agresorom a antisemitom Danielom Bombicom moderuje debaty, do ktorých chodia koaliční politici vrátane Roberta Fica či súčasného ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.
Laššáková dlhodobo pôsobila v dezinformačnom rádiu Infovojna, pracovala ako asistentka europoslanca Miroslava Radačovského aj maďarskej europoslankyne Fideszu Lívie Járóki, vďaka čomu sa dostala aj na volebnú noc Orbánovej strany. Laššákovú sleduje na Facebooku 73-tisíc ľudí, na YouTube takmer 18-tisíc.
Katarína Roth Neveďalová
Ako europoslankyňa pôsobila ešte v rokoch 2009 až 2014, zvolená bola za Smer. Neskôr sa do europarlamentu nedostala a vrátila sa až v roku 2022 ako náhradníčka po smrti Miroslava Číža. Od roku 2012 bola trikrát podpredsedníčkou európskych socialistov. Členstva vo frakcii sa vzdala spolu s Monikou Beňovou.
Vyštudovala európske štúdiá na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a medzinárodné vzťahy na Stredoeurópskej univerzite v Skalici. V Smere začala pracovať ako stážistka v roku 2005, od roku 2010 vedie stranícke medzinárodné oddelenie. V rokoch 2018 až 2020 bola poradkyňou podpredsedu vlády Richarda Rašiho pre informatizáciu.
Roth Neveďalová pre Euractiv povedala, že podporuje práva pre ľudí z LGBTI+ komunity a strane Smer registrované partnerstvá neprekážajú. „Absolútne nevidím dôvod, prečo by sme nemohli mať nejakým spôsobom na Slovensku uzákonené partnerstvá,“ povedala v rozhovore.
Republika
Milan Uhrík
Líder hnutia Republika obhájil svoj euromandát z roku 2019, keď sa do europarlamentu dostal na kandidátke ĽSNS. Uhrík študoval na STU, odkiaľ má aj doktorát. V minulosti bol pravou rukou predsedu ĽSNS Mariana Kotlebu, pre ktorého pracoval na Banskobystrickej župe ako šéf úradu.
Po odchode z ĽSNS si Uhrík namiesto zelených tričiek obliekol oblek a kravatu a s novou stranou sa snažil zaujať aj menej radikálnych voličov. V televíznych debatách sa snažil zjemňovať svoje predošlé výroky k holokaustu a osobe Jozefa Tisa a vo volebnom programe upustili aj od okamžitého vystúpenia z NATO a Európskej únie.
V minuloročných parlamentných voľbách za však hnutie Republika nedostalo do parlamentu.
Milan Mazurek
Novým europoslancom bude za hnutie Republika aj jeho podpredseda Milan Mazurek, ktorého Najvyšší súd v roku 2019 uznal za vinného za rasistické reči o Rómoch v Rádiu Frontinus.
Ako prvý z poslancov v novodobej histórii Slovenska bol odsúdený za trestný čin a z parlamentu musel odísť. Súd mu vymeral peňažný trest 10-tisíc eur, po jeho zaplatení sa mu trest zahladil, a Mazurek tak od roku 2020 smie opäť kandidovať.
Mazurek patrí medzi výrazné tváre Republiky, úspešný bol v spojených komunálnych a župných voľbách, keď ho voliči zvolili za župného poslanca v Prešovskom kraji.
V roku 2022 neúspešne kandidoval za prešovského župana.
Hlas
Branislav Ondruš
Bývalý moderátor, ľavicový politik a od novembra 2023 štátny tajomník ministerstva práce pod vedením ministra Erika Tomáša.
Ondruš bude jediným europoslancom za Hlas, ako dvojka kandidátky prekrúžkoval lídra Branislava Becíka.
Vyštudoval politológiu, po škole začal pracovať ako moderátor televíznych novín v televízii Markíza a aj ako ekonomický redaktor. Z televízie odišiel do politiky – v roku 1999 sa stal hovorcom Strany demokratickej ľavice, potom aj jej podpredsedom. Po slabom volebnom výsledku z politiky odišiel do médií. V televízii Joj pracoval od roku 2002 ako moderátor.
V roku 2010 sa vrátil do politiky ako poslanec za Smer, členstva v strane sa vzdal až v roku 2020. Nakoniec zakotvil v Hlase, ktorý ako ľavičiar považuje za „skutočnú sociálnu demokraciu“. Po voľbách v roku 2020 pracoval pre Európsku komisiu na Balkáne ako poradca pre zavádzanie reforiem na vstup krajín do EÚ. Je členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
KDH
Miriam Lexmann
Do Európskeho parlamentu nastúpila v roku 2019 až polroka po voľbách, keď z Európskej únie odišla Veľká Británia. Lexmann je súčasťou frakcie Európskej ľudovej strany (EPP). Spomedzi slovenských kolegov mala Lexmann v europarlamente najviac vystúpení.
Lexmann pochádza z disidentskej rodiny katolíkov, pomáhala zakladať Kresťanskodemokratickú mládež Slovenska. Do KDH vstúpila v roku 2016. Pôsobila vo funkcii stáleho zástupcu Národnej rady pri EÚ, neskôr ako poradkyňa na pôde Európskeho parlamentu. Lexmann bola aj riaditeľkou Európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu v Bruseli.
Lexmann dlhé roky upozorňuje na porušovanie ľudských práv v Číne, za čo ju Peking v roku 2021 pridal na sankčný zoznam. Pred prezidentskými voľbami bola jednou z možných kandidátok do funkcie za KDH, strana nakoniec vlastného kandidáta nepostavila.
Lexmann je manželkou lídra KDH Milana Majerského.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
