Denník N
Juraj Javorský
Správy vybral a komentoval Juraj Javorský
1. Smer berie prehru ako Štefan Harabin
Tesne pred eurovoľbami sa Robert Fico aj cez bolesť dvakrát unúval vyslať verejnosti signál, ktorý mal mobilizovať voličov a pomôcť úspechu jeho strany. Teraz už sú dva dni po voľbách, ale od Roberta Fica žiadne vyhlásenie urbi et orbi ešte neprišlo. Tým takisto vysiela nejaký signál.
Netreba ho príliš preceňovať, dá sa však povedať, že je zásadne iný, než vysielajú zvolení členovia Európskeho parlamentu za Smer. Tí o sebe hovoria v superlatívoch a tvária sa ako víťazi, hoci okrem vlastného mandátu nič nevyhrali a celkom iste sklamali aj očakávania Roberta Fica.
Ešte krátko pred voľbami v Smere dúfali, že atentát na premiéra im okrem iného prinesie volebné víťazstvo. Väčšinou sa tým veľmi nevystatovali, ale taký Ľuboš Blaha aj nahlas povzbudzoval, len nech sa zápas Smer – PS skončí po eurovoľbách výsledkom 3 : 0.
Teraz, keď súboj o prvenstvo jasne prehrali, sa tvária, že to vlastne aj tak bolo víťazstvo. Monika Beňová hodnotí výsledok Smeru ako „absolútne fantastický”, Blaha hovorí o veľkom úspechu a Erik Kaliňák dodáva, že v takýto výsledok tajne dúfali.
Na to, aby zahmlili realitu, devalvujú víťazstvo PS prívlastkom „nominálne” alebo si k vlastným piatim mandátom prirátavajú aj tie, čo získali Republika a Hlas.
V skutočnosti sú tieto ich snahy smiešne ako reči Štefana Harabina a navyše úplne zbytočné. To, či skončil Smer prvý alebo druhý predsa nie je také dôležité. V porovnaní s minulými eurovoľbami si aj tak polepšil a získal viac, než by si ešte takto pred mesiacom dovolil dúfať. Oveľa dôležitejšie je, ako sa od posledných eurovolieb Smer zmenil a čo sa z neho stáva po atentáte na Roberta Fica.
Už to, že sú v snahe zmanipulovať dojem z volieb ochotní prirátať k svojim poslancom aj dva fašistické mandáty, hovorí o strane oveľa viac, než presný volebný výsledok. Hovorí to o ochote Smeru zhnednúť a pridať sa k extrému už úplne otvorene. A keď Tibor Gašpar rozpráva o svojich ako o poslancoch národných a konzervatívnych síl, tak dáva jasne najavo, že Smer pokojne vymení svoju sociálno-demokratickú nálepku za hocičo iné, len aby si upevnil moc. Ľuboš Blaha síce sekunduje Gašparovi výkrikmi o „vlasteneckej ľavici”, on sám však najvyššie zo všetkých smerákov drží extrémistickú zástavu. A Judita Laššáková a Erik Kaliňák budú v Bruseli takisto dôsledne reprezentovať novú tvár Smeru.
Netreba sa čudovať, že sa Robert Fico neponáhľa s komentovaním európskych volieb. Preňho je už Západ nepriateľom, čo usiluje o jeho život. Robertovi Ficovi bohato stačí Slovensko.
2. Andrej Danko musí vydržať
Ak Smeru tak veľmi záleží na pocite víťazstva, stačí sa mu pozrieť, ako dopadli v eurovoľbách jeho koaliční partneri. Prieskumy aj okolnosti dávali tušiť, že to nebude žiadna sláva, skutočnosť však hlboko podliezla odhady.
Nový líder Hlasu sa vyrovnal s neúspechom ešte celkom dôstojne, ale mal to oproti SNS oveľa ľahšie. Predsa len – výsledok Hlasu síce dosiahol len polovicu dovtedajších preferencií, ale útechou mu môže byť, že pošle do Bruselu presne jedného svojho poslanca.
Andrej Danko to mal so spracovaním a vyhodnotením nepatrného výsledku svojej strany oveľa ťažšie a aj to na ňom bolo vidno. Danko svorne s Tarabom a Huliakom na tlačovke celkom vážne presviedčali novinárov, divákov a poslucháčov, že s takým slabým skóre vlastne počítali, že to tak dokonca plánovali. Vysvetľovali, že ich voliči chcú, aby zostali na svojich súčasných postoch a nikam neodchádzali, a preto ich nevolili. Takže vlastne čím menej hlasov, tým väčšie víťazstvo. Z takejto interpretácie výsledkov sa teda dá vyvodiť, že Tarabu neznáša a chce ho poslať ďaleko do Bruselu len deväťtisíc voličov, Danka desaťtisíc. A to je ozaj veľký úspech!
Avšak nie je dosť veľký na to, aby výrazne posunul Andreja Danka v jeho úsilí zasadnúť na post predsedu Národnej rady. Práve naopak. Po pondelkovom rokovaní koaličnej rady mohol Andrej Danko len sucho konštatovať, že personálne otázky, teda aj jeho ambície, sa odkladajú na september. Napriek všetkému dosť dobre chápe, že 1,9 percenta je ešte oveľa, oveľa menej ako 5,6 percenta a že práve teraz nie je najlepší čas pripomínať, ako sa od volieb 2023 zmenila politická realita.
Samozrejme, ani Hlas, ktorý sedí na opačnej strane hojdačky, nepridal na váhe, ale o to viac sa môžu uspokojiť v Smere. Vyzerá to, že aspoň cez leto môžu mať pokoj od tichej vojny medzi SNS a Hlasom a od ctibažnosti Andreja Danka.
3. PS sa nechystá brzdiť
Ak sa niekto môže označovať za víťaza bez pocitu trápnosti a manipulácie, je to jedine Progresívne Slovensko. Získali 410-tisíc hlasov, do Bruselu posielajú šesť poslankýň a poslancov, medzi európskymi liberálmi budú patriť medzi najsilnejšie strany a majú slušnú šancu obhájiť post podpredsedu Európskeho parlamentu.
Pre domácu politiku je však podstatné to, že porazili Smer, chcú svoje víťazstvo zopakovať a majú na to aj hrubý plán.
Z toho, čo bolo počuť od ľudí z PS tesne pred voľbami a hlavne po nich, sa dajú destilovať asi tieto štyri piliere toho plánu: byť viac ľudový, viac stredový, viac chlebový a viac spolupracovať s inými.
Ochotu k spolupráci bolo cítiť zo slov predsedu Michala Šimečku. Pripomenul síce skúsenosť z roku 2020, keď sa spojenectvo PS/Spolu skončilo zle, budúce stranícke spájanie však nevylúčil. A to napriek tomu, že od bývalých aj súčasných matovičovcov počúval po voľbách výzvy, aby v PS neboli až takí dobrí, pretože iní sú potom popri nich „lúzrami“.
Šimečka rozprával aj o personálnych posilách, i keď mená nespomínal. Vie sa, že PS rokuje s trnavským županom Jozefom Viskupičom a že členstvo v strane zvažuje aj Ľudovít Ódor. Ten získal vo voľbách skoro 300-tisíc krúžkov.
Samozrejme, každý sa pýta na Ivana Korčoka, o jeho plánoch a ambíciách sa však takmer nič nevie a odpovede neponúkajú ani v PS.
Po volebnom krachu konkurenčných opozičných strán budú možno voľné aj ďalšie mená, o konkrétnych ponukách a dopytoch sa však zatiaľ verejne nehovorí.
Čo sa týka ľudovosti, stredovosti a chlebovosti, tak o nich najviac hovorili čerstvo zvolení poslanci a poslankyne. Platí to o Ľudovi Ódorovi, Veronike Cifrovej Ostrihoňovej i Ľubici Karvašovej. Lenže oni budú v Bruseli a otázka je, nakoľko to tak budú cítiť a praktizovať aj tí, čo zostávajú na Slovensku.
Jednou vetou:
4. Desiatky pracovníkov RTVS v pondelok prerušili na tri hodiny prácu a prvýkrát v histórii štrajkovali za zachovanie verejnoprávneho telerozhlasu.
5. V súvislosti s požiarom v Justičnom paláci v Bratislave polícia začala trestné stíhanie vo veci zločinu všeobecného ohrozenia, výška škody bude predmetom ďalšieho dokazovania.
6. Zákon o mimovládnych organizáciách sa nebude v druhom čítaní prerokúvať na júnovej schôdzi, potvrdil vicepremiér za SNS Tomáš Taraba; rokovať sa o ňom bude podľa neho až na schôdzi, ktorá sa začne v septembri.
8. Únia miest Slovenska nesúhlasí s aktuálnou reformou financovania materských škôl, uviedla to po republikovej rade; po novom majú byť škôlky financované štátom, čo podľa únie zoberie samosprávam časť podielových daní.
9. Guvernér NBS Peter Kažimír si myslí, že ďalšie znižovanie úrokov v eurozóne môže prísť najskôr v septembri, ale ani vtedy sa to nemusí stať – inflácia podľa neho ešte nie je porazená.
10. Priemyselná produkcia sa v apríli vrátila k rastu: medziročne sa zvýšila o 6,3 percenta, čo bolo najrýchlejšie tempo tento rok.
Zaujímavé články:
Vládnu koalíciu aj naďalej udržia pohromade spoločné záujmy a túžby (napríklad rýchle ovládnutie bývalej RTVS zvnútra), ale vnútri to začne erodovať.
Martin Hanus o eurovoľbách a koalícii (postoj.sk)
Aké sú teda mantinely absolútnej slobody slova a pre koho teda platí? Bombic sa môže vyhrážať fyzickým násilím štátnym úradníčkam a je hrdina, no noviny nemôžu písať kritické články o kauzách a problémoch štátu, lebo šíria nenávisť? Ako dlho sa dá ešte žiť v tejto kognitívnej disonancii?
Zuzana Kovačič Hanzelová o skúsenosti s Danielom Bombicom (sme.sk)
Citát:
Dosiahli sme absolútne fantastický výsledok.
Monika Beňová, europoslankyňa Smeru
Status dňa:
Radovan Choleva
Jedna vec je získať vo voľbách 1,9 % a naďalej žiadať pozíciu predsedu parlamentu. Ale ešte väčšia hanba je byť týmto človekom opakovane porážaný v krúžkoch a 9 mesiacov všade hovoriť „vyhrali sme voľby”. Vy neviete vyhrať ani nad Andrejom Dankom, pán Taraba.
Shooty:
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Podpredseda vlády zvolený na kandidátke SNS Tomáš Taraba na pondelkovej tlačovke hovoril aj o novej mediálnej legislatíve. „Ak je niečo pravda a niečo lož, tak spoločnosť by to mala vedieť odseparovať,“ povedal, keď opisoval ciele nových mediálnych zákonov
Vedľa neho stál jeho kolega z kandidátky Rudolf Huliak, ktorý v diskusii pred eurovoľbami pre aktuality.sk povedal: „Viete, čo vznikne, keby sme tu mali nulové emisie CO₂? Začne tu byť výbušné prostredie a my sa zadusíme od kyslíka.”
Čo naznačuje, že v SNS chcú odseparovať pravdu od lži len preto, aby omylom nehovorili pravdu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
