Orbán vyhral, no v Bruseli bude slabší a oslavovať mohol jeho nový súper

Eurovoľby v Maďarsku až do tohto víkendu zvykli byť o tom, či Fidesz získa 50 percent alebo ešte viac.

Strana Viktora Orbána bola jasným víťazom všetkých eurovolieb od roku 2004 a nezmenilo sa to ani teraz. Tohtoročné eurovoľby však boli predsa iné: Fidesz prišiel o významnú časť svojej podpory a slovo si zobral najschopnejší súper Orbána za posledných 15 rokov.

Orbán bude v europarlamente slabší

Pred piatimi rokmi vyhral Fidesz so ziskom viac ako 52 percent a do Bruselu poslal 13 z 21 maďarských europoslancov.

Teraz získali orbánovci 44,6 percenta a 11 kresiel v europarlamente.

Europoslanci Fideszu museli v roku 2021 opustiť Európsku ľudovú stranu (EPP), ktorá bude mať najsilnejší poslanecký klub v europarlamente aj po týchto voľbách. Odvtedy pôsobili ako nezaradení. Teraz sa čaká na to, či vstúpia do klubu konzervatívcov (ECR) alebo vytvoria úplne nový klub s inými krajne pravicovými silami.

Správou volieb je zisk strany Tisza, novej opozičnej sily pod vedením Pétera Magyara. Vznikla len pred niekoľkými mesiacmi a vo voľbách už získala sedem mandátov a 29,7 percenta hlasov. Tento výsledok prekonal väčšinu očakávaní. Europoslanci za stranu Tisza by mali vstúpiť do EPP.

Doterajšia opozícia, ktorá 15 rokov nedokázala poraziť Fidesz, je po týchto voľbách už len okrajovou politickou silou. Ľavicový blok, na čele ktorého stála strana expremiéra Ferenca Gyurcsánya, získal 8,1 percenta a dva mandáty. Na porovnanie – samotná strana Gyurcsánya mala doteraz štyri mandáty.

Do europarlamentu sa dostalo ešte krajne pravicové hnutie Naša vlasť (Mi Hazánk) so ziskom 6,8 percenta, čo im stačí na jeden mandát. O doterajšie dva mandáty prišlo liberálne hnutie Momentum, čo znamená, že v poslaneckom klube Renew Europe, kde je aj Progresívne Slovensko, už nebude žiaden zástupca z Maďarska.

Nespokojný Orbán

Viktor Orbán v nedeľu večer v prejave k voľbám povedal, že sa potvrdila správnosť  „mierového smerovania vlády“. Výsledok interpretoval tak, že posolstvo eurovolieb v Maďarsku by sa dalo telegraficky zhrnúť do slov „stop migrácii, stop genderu, stop vojne, stop Sorosovi, stop Bruselu“.

Predseda vlády nebol taký spokojný a uvoľnený ako v roku 2022, keď dosiahol v parlamentných voľbách historické víťazstvo a štvrtýkrát zostavoval vládu s ústavnou väčšinou. V nedeľu sa v krátkom prejave nevyjadril k strane Tisza. „Bez ohľadu na to, ako nazývajú opozíciu, my ju znovu a znovu porazíme,“ povedal len.

Nový vyzývateľ

„Jedna éra sa skončila a budúcnosť sa začala,“ vyhlásil, naopak, Péter Magyar po zverejnení výsledkov eurovolieb, pričom si požičal volebný slogan Fideszu z roku 1998, keď sa stal Viktor Orbán prvýkrát maďarským premiérom. Toto je Waterloo Orbánovej mocenskej mašinérie a to, čo sa dnes stalo, je politický prelom, dodal.

„V nasledujúcich parlamentných voľbách bude mať Orbánov režim len jedného, ale veľmi silného vyzývateľa, a tým je strana Tisza,“ pokračoval Magyar.

Volebná účasť v Maďarsku presiahla 56 percent, na Slovensku to bolo 34,4 percenta. V eurovoľbách v roku 2019 bola účasť v Maďarsku 43,5 percenta a na Slovensku 22,7 percenta.

Takáto kampaň ešte v Maďarsku nebola

Voľbám do Európskeho parlamentu predchádzala mimoriadne intenzívna kampaň, ktorá pritiahla takmer takú pozornosť ako tá pred parlamentnými voľbami.

Prejavilo sa v nej, že dominancia Fideszu sa v posledných mesiacoch otriasla v dôsledku kauzy milosti a potom prišiel silný nástup Pétera Magyara. Orbánova strana na dlhší čas stratila politickú iniciatívu, kým Péter Magyar svojimi masovými protestmi, prítomnosťou na sociálnych sieťach a rozhovormi dokázal iniciatívu prevziať.

Vznik jeho strany Tisza a turné Pétera Magyara po krajine bolo už konkrétnou výzvou pre Fidesz. Prieskumy počas tohto turné ukázali, že Magyar rýchlo prebral pozíciu lídra opozície. Takúto raketovú kariéru žiadny maďarský politik za posledných pätnásť, ale aj viac rokov nespravil a Fidesz na to zjavne nebol pripravený.

Vládna propaganda na Pétera Magyara tvrdo útočila, no nedokázala ho zastaviť či spôsobiť mu nejaké vážnejšie politické škody.

Pred eurovoľbami dokonca verejnoprávna televízia, ktorá je pod silným vplyvom Fideszu, zorganizovala predvolebnú diskusiu, prvú po osemnástich rokoch, za účasti všetkých jedenástich lídrov listín.

Strašenie svetovou vojnou

Pred voľbami sa Fidesz pokúsil prevziať iniciatívu zorganizovaním „Pochodu za mier“, išlo o veľkú demonštráciu v Budapešti. Viktor Orbán postavil tému vojny na Ukrajine do centra svojej kampane a zdôrazňoval, že ak Fidesz tieto voľby výrazne a jednoznačne nevyhrá, nasledovať bude svetová vojna.

Péter Magyar najprv zorganizoval demonštráciu v Debrecíne a mala až nečakaný úspech: podarilo sa mu zmobilizovať tisíce ľudí v jednej z bášt Fideszu. Deň pred voľbami usporiadal masovú demonštráciu na Námestí hrdinov v Budapešti, kde hovoril aj o svojom dlhodobom programe.

Podľa prieskumu agentúry Medián mal Fidesz tesne pred eurovoľbami 50 percent, strana Tisza 27 percent, blok ľavicových strán deväť percent a krajná pravica päť percent. Veľmi presne predpovedal výsledky prieskum agentúry 21 Kutatóközpont zo začiatku júna: Fideszu namerali 44 percent, strane Tisza 32 percent, ľavici osem percent a krajnej pravici sedem percent.

Môžu prísť aj predčasné voľby?

Ako teraz môže pokračovať súboj Viktora Orbána a Pétera Magyara? Strana Tisza síce nebude v maďarskom parlamente, jej zástupcovia však získali dôležité pozície okrem europarlamentu aj v komunálnych voľbách. Tie sa konali spolu s eurovoľbami.

V mestskom zastupiteľstve v Budapešti získala Tisza dokonca rovnako desať mandátov ako vládny Fidesz. Bez mestských poslancov strany Tisza teda nebude možné vládnuť v samospráve hlavného mesta.

Samotný Péter Magyar neplánuje nastúpiť do europarlamentu a chce budovať svoje hnutie doma. Jeho cieľom je teraz otvoriť stranu Tisza novým priaznivcom a pripravovať sa na porážku Fideszu v parlamentných voľbách. Tie by mali byť na jar 2026, Péter Magyar však otvorene hovorí aj o možnosti predčasných volieb. To by bola novinka – od roku 1990 a konania prvých slobodných volieb ešte v Maďarsku nikdy predčasné voľby nemali.

Tesný súboj o Budapešť

Fidesz deklaroval víťazstvo aj v komunálnych voľbách, ale ani s týmto výsledkom nemôže byť Viktor Orbán po tomto víkende príliš spokojný. Napriek tomu, že doterajšie opozičné strany prišli v posledných rokoch o významnú časť svojej podpory, podarilo sa im zachovať väčšinu pozícií v samosprávach.

Najväčší boj prebiehal o primátorské kreslo Budapešti. Súčasný opozičný primátor Gergely Karácsony patrí medzi lídrov ľavice a bol považovaný za favorita. Ľavicovo-zelená opozičná strana LMP postavila proti nemu bývalého štátneho tajomníka Orbánovej vlády Dávida Vitézyho, rešpektovaného odborníka v oblasti dopravy, mnohí opoziční kritici mu však pripomínajú „kolaboráciu“ s Fideszom.

Vládna strana postavila Alexandru Szentkirályiovú, hovorkyňu vlády a manželku ministra obrany Kristófa Szalay-Bobrovniczkého. Szentkirályiová sa však dva dni pred voľbami vzdala v prospech Vitézyho, čím jeho šance značne stúpli.

A skutočne to bol mimoriadne vyrovnaný súboj o Budapešť, v ktorom Karácsony nakoniec vyhral len o 324 hlasov. Vitézy už počas volebnej noci avizoval, že požiada o prepočítanie hlasov.

Fidesz nedokázal zvýšiť počet svojich primátorov ani v mestských častiach Budapešti (má ich osem z 23) a získal iba o jedno primátorské kreslo navyše vo väčších mestách. Nepríjemnú prehru utrpeli v dôležitom meste Győr, kde nečakane uspel opozičný kandidát.

Fidesz prišiel o primátorské kreslá aj v niektorých stredne veľkých mestách, ako napríklad v meste Mosonmagyaróvár neďaleko Bratislavy.