Denník N

Prinášajú príbehy utečencov, ktoré chce málokto počúvať

Rodina Ali Saláma, ktorá žije v utečeneckom tábore v Drážďanoch. FOTO - PRIBEHYUPRCHLIKU.CZ
Rodina Ali Saláma, ktorá žije v utečeneckom tábore v Drážďanoch. FOTO – PRIBEHYUPRCHLIKU.CZ

Ľudí, ktorí chcú hovoriť o osudoch utečencov je v Česku dosť. Jeden projekt rozpráva o utečencoch z Drážďan, iný pripravil komiks pre školákov.

Po niekoľkých pokusoch Michal Majzner diskusie o utečencoch na internete vzdal.

Namiesto toho 31-ročný projektový inžinier zohnal v Prahe niekoľkých známych, zbalili fotoaparát, statív a smartfóny a vyrazili na dvojhodinovú cestu do Drážďan.

Táto cesta a niekoľko ďalších, ktoré nasledovali, sú pre Majznera riešením nenávisti k utečencom, ktorá sa naňho na internete valí z každej strany. Spoločným výsledkom ciest je stránka Příběhy uprchlíků obsahujúca presne to, čo napovedá názov.

„Skúšal som písať do rôznych facebookových skupín, rozprávať sa o utečencoch, ale ľudia sa rozprávať nechceli. Je to o emóciách a tam už argumenty nezaberajú. Rozhodli sme sa proti nim teda ísť inými emóciami,“ popisuje Majzner.  

Vybrali Nemecko, kde minulý rok prišlo  viac než milión žiadateľov o azyl a kde je teda možné stretnúť utečencov i mimo záchytného tábora.

Každý má svoj príbeh

Spojili sa s tamojšími dobrovoľníkmi a pustili sa do práce. Ali Sálim Ali sa im zveril s tým, že tri mesiace strávil v zajatí a trápi ho, či majú jeho rodičia v Sýrii čo jesť. Pre Gharam je ťažké naučiť sa nemecky, jazyk neovláda ešte natoľko, aby si mohla čítať poviedky, svoju najobľúbenejšiu zábavu. Dvadsaťpäťročného Sýrčana bez mena polícia zadržiavala kvôli jeho sexuálnej orientácii.

Po anglicky dobrovoľníkom nevie pomenovať to, čo sa mu vo väzení stalo – nechcel to, ale policajt bol silnejší.

Zo všetkých stretnutí sú dostupné prepisy, fotografie, videá.

„Keď ľudia dostanú mená a príbeh, je ťažšie aby ich niekto dehumanizoval a urobil z nich nepriateľa,“ hovorí Majzner.  Priznáva, že vzorka utečencov, s ktorými sa rozprávajú nie je reprezentatívna – kontakty sprostredkovávajú ich známi a je väčšia šanca, že sa dostanú k vzdelanejšej vrstve, ktorá často hovorí aspoň trochu anglicky.

Podľa Majznera však nie je cieľom ponúknuť štatisticky presnú vzorku, ale ukázať ľudskosť utečencov a inšpirovať ďalších k podobným projektom.

Reakcie sú väčšinou pozitívne.  Príbehom utečencov však pomáha to, že nie sú masovou záležitosťou, práve naopak, a na sociálnych sieťach okolo seba sústredia skupinu podobne naladených ľudí.

Keď sa Majzner rozhodol jeden z príspevkov na Facebooku finančne podporiť a dostať ho tak mimo priaznivcov stránky, začali byť reakcie citeľne chladnejšie. Príbehy utečencov zatiaľ zostávajú vo svojej bubline. A posledného, kto sa z nej pokúsil vyjsť, nečakalo vrelé privítanie.

Goodbye Czech republic

Nevládna spoločnosť META s podtitulom Společnost pro příležitosti mladých migrantů už desať rokov pracuje s učiteľmi. Na seminároch s nimi okrem iného preberá prácu s deťmi – cudzincami v triedach. Iba za minulý rok prešli jej akreditovaným školením takmer štyri stovky českých učiteľov zo všetkých stupňov škôl.

Až do konca januára jej práca neupútavala väčšiu pozornosť. Potom META vydala materiály Hello Czech Republic – komiks, film a metodickú príručku pre pedagógov – adaptované z pôvodných materiálov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov – a ozval sa i prezident.

Kameňom úrazu bol komiks, ktorý obracia príbeh o úteku pred nebezpečím a hľadanie nového domova naopak. Utečencami sú tu Česi, ktorí musia po jadrovej havárii opustiť vlasť. Ich cieľom je fiktívny ázijský štát Peacestan, kde však majú obyvatelia voči prijímaniu utečencov výhrady a trápi ich, či si Česi budú chcieť zachovať vlastný jazyk, kultúru, či náboženstvo. Nad rovnakými otázkami sa musia zamyslieť i žiaci.

Viac než na vzdelávací aspekt sa česká verejnosť a média zamerali na jadrovú haváriu, ktorá podľa mnohých žiakov zbytočne desí. Deň potom, čo sa predstavenia materiálov zúčastnil vysoký úradník ministerstva školstva, dalo rovnaké ministerstvo od Hello Czech Republic ruky preč.

„Nedovolím, aby týmto spôsobom boli strašené, alebo zaťahované do celospoločensky vážnej debaty deti,“ vyjadrila sa ministerka Kateřina Valachová, keď musela jadrovú haváriu vysvetľovať v Snemovni.

Mimochodom, v českej verzii materiálov sa neobjavila aktivita, v rámci ktorej sa mali žiaci rozhodnúť čo si zbalia pri úteku. Tú jedinú vyhodnotila pracovná skupina pedagógov ako traumatizujúcu. Pár dní po predstavení materiálov prehlásil prezident Miloš Zeman, že komiksy sú „ďalší idiotský projekt vysokého komisára OSN pre utečencov“ a sú rovnako naivné a stupídne ako boľševická propaganda.

Riaditeľka spoločnosti META Zuzana Vodňanská reakciu ministerstva školstva komentovať nechce. „Myslím, že potom, čo sa strhla celá tá mediálna kampaň, sa ukázalo, že materiály, ktoré sa snažia v deťoch podporovať samostatné kritické myslenie, sú viac než potrebné. Pretože len málo z tých, ktorí sa do debaty zapojili, túto schopnosť použili,“ hovorí Vodňanská.

O materiály sa vraj stále zaujímajú základné i stredné školy, prácu s nimi si pochvaľujú. Ministerstvo školstva však žiadne jeho širšie nasadenie podporovať nebude a do neziskovky došli i hrozby smrťou.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Migrácia

Svet

Teraz najčítanejšie