Partner doma zhromažďuje obrovské množstvo vecí a mne jeho škrečkovanie veľmi prekáža. Čo s tým môžem robiť?

Mám 51 rokov a partnera (49), s ktorým sme spolu 17 rokov. Mám ho rada, je to dobrý človek, ktorý ma podržal v tých najťažších chvíľach, dobre si rozumieme, deti nemáme, skoro nikdy sa nehádame, nezhody si vieme vydiskutovať a nájsť riešenie. Až na jeden problém: partner sa nevie zbaviť starých vecí a preplňuje skrine, či už v spálni, kuchyni, na chodbe. Všade, kde je miesto.

Zo začiatku sme žili v mojom byte, a keď kúpil on väčší, tak viac času trávime tam. A až tam som si to všimla, lebo u mňa to nerobil. Kuchynské skrinky sú preplnené a veci chaoticky poukladané, na chodbe v skriniach drogéria, potraviny, bundy. V spálni má plno škatúľ, šatstvo a niečo z potravín (čaje, korenie atď.). Chcela som mu to poukladať spolu s ním, aby to malo nejakú logiku, ale nedovolí mi to. Vraj ak neviem niečo nájsť, nech sa ho opýtam. Ja mám v jeho byte iba základné veci a zvyšok si nosím, keď tam ideme, lebo neviem si predstaviť, aby som mala medzi šatstvom potraviny.

Obaja pracujeme v zahraničí na turnusy, a keď sa vraciame, tak veľa nakúpi, akoby to u nás nebolo, hoci viem, že to nestihneme spotrebovať. A tak byt prepĺňa. Jeho pivnicu som nevidela. Len na upresnenie: polovica igelitovej tašky zubné pasty, ďalšia šampóny, ďalšia sprchovací gél, ďalšia taška plná rôznych čajov, škatuľa od topánok plná korenín, 20 konzerv nakladanej fazule, ďalších 20 kukurice (nevidela som ho to ešte jesť). Horné police v skriniach sú preplnené toaletným alebo kuchynským papierom atď. Ešte aj perinák na posteli v hosťovskej izbe je preplnený.

Niekedy, keď nie je doma, mu tie veci pretriedim a vyhadzujem, hlavne potraviny po záruke nosím bezdomovcom. Ani si to nevšimne, a ak áno, tak to voľné miesto znova niečím zaplní. Má veľa vecí aj u mamy, ktorá ho stále žiada, aby si ich vzal do svojho bytu alebo pretriedil.

Neviem, prečo to robí, veď v detstve mu nič nechýbalo. Pochádza z 5-člennej rodiny, má dvoch súrodencov. Žili síce v 2-izbovom byte, ale vychádza s nimi dobre.

Myslíte si, že ide o škrečkovanie a potrebuje odbornú pomoc, alebo je to iba tým, že vyrastal v malom byte a každý mal svoj vymedzený priestor na veci a ten nebol veľký? Neviem, čo mám robiť, ale viem, že je to problém, lebo ja nechcem žiť v preplnenom byte, mám rada čistý a prevzdušnený byt.

Edita, 51 rokov

Odpovedá psychologička Lenka Pavuková Rušarová

Milá Edita,

nadmerné zhromažďovanie nepotrebných vecí (niekedy dokonca aj domácich zvierat) sa týka odhadom 2-6 % populácie. Niekedy je zhromažďovanie extrémne a ide až o poruchu, prípadne ide o sprievodný jav inej poruchy. Vo veľkej časti prípadov je s takýmto správaním daný jedinec stotožnený (aj keď sa niekedy hanbí a svoje správanie tají), zhromažďovaných predmetov sa nechce a nevie vzdať. Má k nim silné emočné puto. Niekedy zhromažďovanie poskytuje pocit bezpečia, niekedy zaháňa úzkosť, prípadne vyplýva zo silného presvedčenia, napríklad že každá vec sa ešte bude hodiť.

Väčšinou je racionálna debata ťažká, pretože ani dôvody zhromažďovania nie sú racionálne. Rozhodovanie, ktorých vecí sa zbaviť, alebo násilné odstraňovanie vecí inou osobou alebo upratovacou službou vyvoláva v človeku silný stres a často aj neadekvátne a nečakane silné reakcie.

Hromadenie vecí v domácnosti niekedy prekročí prijateľnú hranicu a začína byť nebezpečné – z hygienických alebo bezpečnostných dôvodov (napríklad nebezpečenstvo vzniku požiaru, úrazu).

Vaše možnosti v tejto situácii vnímam ako relatívne obmedzené. Vy môžete partnerovi dávať najavo, že pre Vás osobne je to množstvo vecí a hygienický štandard nevyhovujúce, že Vám to bráni plnohodnotne zdieľať domácnosť a cítiť sa v byte pohodlne – ako doma. Možno partnera nepresvedčíte, že také množstvo zásob jedla a drogérie je zbytočné, ale ukážete mu, že Váš vzájomný vzťah tým trpí a Vám osobne je to nepríjemné.

Motivácia k zmene sa nedá nanútiť. Partner však môže nadobudnúť vďaka Vám empatiu a ochotu k postupným zmenám kvôli Vám. Býva to však väčšinou nadlho a progres je pomalý.

Aby sa partner pred Vami úplne neuzavrel, dbajte o to, aby ste sa s ním zhovárali s rešpektom, dávajte najavo, že má právo rozhodovať o svojich veciach.

Skúste s ním na začiatok dohodnúť skôr menšie zmeny a ústupky, ktorých je schopný – napríklad že drogériu nakupujete vždy len vy, alebo že nedržíte v domácnosti potraviny po záruke a podobne. Prípadne sa ho spýtajte, aký prvý krok smerom k redukcii zásob by si vedel predstaviť on.

Konzultácia v psychiatrickej ambulancii by bola vhodná aj z toho dôvodu, že nadmerné hromadenie býva často spojené s depresiou alebo s úzkosťou, prípadne inou poruchou.

V prípade, že sa partner nepodujme na spoločné snaženie o zbavovanie sa nadbytku, môžete zvážiť aj možnosť, že spoločné bývanie nebude pre Vás možné a ďalej pokračovať vo vzájomne podporujúcom dlhodobom vzťahu s oddeleným bývaním a trávením spoločného času prevažne u Vás doma.