Viktor Vincze: Viem, že moja televízna kariéra je ohrozená, ale toto je pre mňa principiálna vec

Ako dlho ste vlastne v Markíze?

Teraz plynie už dvanásty rok.

Ako ste sa tam dostali?

Cez bežný kasting. Markíza vypísala začiatkom roka 2013 verejný konkurz na nové tváre, do ktorého som sa prihlásil. Pôvodne som chcel ísť moderovať Teleráno, ale vyskúšali ma zo všeobecného spravodajského prehľadu, a keďže som odpovedal správne na všetky otázky, povedali mi, že by som mal skúsiť rovno Televízne noviny. Zo zhruba osemsto ľudí nás vo finále vybrali piatich.

Začínali ste ako reportér Televíznych novín, bavila vás tá práca?

Mimoriadne. Od malička sa u nás doma sledovali každý deň Televízne noviny na Markíze, ako chlapec som poznal všetkých politikov a aj redaktorov, ktorí ich konfrontovali napríklad v parlamente. To, že som sa dostal do Markízy, bolo pre mňa veľmi vzrušujúce, a vôbec aj to, že som mal zrazu možnosť klásť otázky ľuďom, ktorí rozhodujú o budúcnosti krajiny.

Utekali pred vami ako reportérom politici a ukazovali ste to vo svojich príspevkoch?

Utekali, aj sme to vysielali, ale nikdy to nebolo hlavným cieľom. Tým bolo získať odpoveď a reakciu, ktorú si divák zaslúži vidieť. To politik sa rozhodol, že bude utekať, nie my. Vo finále totiž nejde o to, že neodpovedá redaktorovi Markízy, on tým neodpovedá voličovi.

Je aj to dôvod, prečo sa teraz zastávate kolegov, že viete, o čom ich práca je?

Kolegov sa zastávam, lebo sme jedna redakcia, jeden kolektív a jedny Televízne noviny. A nič na tom nezmenilo ani to, že som prestal byť reportérom v teréne a sadol som si na stoličku v štúdiu. Po dohode s kolegami je mojou úlohou ako člena štrajkového výboru aj to, aby som zrozumiteľne komunikoval dôvody, ktoré nás ako redakciu viedli k aktuálnym rokovaniam.

Teraz ste moderátor, v televízii sa to hovorí tak, že ste pre nich „áčková“ celebrita, moderovali ste napríklad aj Let´s Dance, čo je tradične najsledovanejšia zábavná relácia. Prečo ste sa vlastne dali na tento zápas o to, ako budú Televízne noviny vyzerať? Nepredpokladám, že vy ste sa priamo stretli s nejakou konkrétnou cenzúrou.

O všetkých zásahoch som vedel prakticky hneď, ako sa stali. S kolegami sme o tom rozsiahlo debatovali, zvažovali postup. Ale aj keby to tak nebolo – nemusel som byť vo vesmíre, aby som vedel, že Zem je guľatá. Tváriť sa, že mne sa to nestalo alebo že ja som tam nebol, považujem za veľmi nefér prístup voči kolegom, ktorým vedenie priamo zasahovalo do práce s cieľom zvýhodniť vládnu koalíciu. A oni by v tom zostali sami. Mňa rodičia vychovali k pevným hodnotám a nevedel by som sa im pozrieť do očí, keby som konal inak. Zároveň som ako moderátor tvárou Televíznych novín v kvalite, v akej ich pripravujú kolegovia, a preto je logické, že aj mne osobne záleží na tom, aby sme ako program spĺňali zákonné štandardy na objektivitu a nestrannosť.

Je to pomerne zásadné rozhodnutie, aj medzi pohodlným životom s dobrým platom a nepohodou, neistotou. Volíte vlastne hodnoty pred peniazmi. To nie je úplne bežné, že si ľudia vo vašej pozícii vyberú takúto cestu. Navyše máte malé dieťa. Aj to vás ovplyvnilo?

Ako by som svojmu synovi o pár rokov vysvetlil, že v rozhodujúcich chvíľach sa jeho otec tváril, že sa nič nedeje, len preto, aby si udržal skvelý plat? Som uzrozumený s tým, že moja televízna kariéra môže byť mojím pôsobením v odborovej organizácii či v štrajkovom výbore ohrozená. A hoci mi je ľudsky veľmi smutno, že sa v posledných mesiacoch rozkladá mnohé z toho, čo táto televízia hodnotovo znamenala a na čom moji kolegovia pracujú aj celý svoj život, je to pre mňa principiálna vec.

V akom štádiu teraz vlastne je celý spor medzi redaktormi, štrajkovým výborom a vedením Markízy? Redaktori oznámili, že neodchádzajú, a televízia oznámila, že to víta, ale Michal Kovačič už nemôže byť tvárou televízie. Pre niekoho by to mohlo vyzerať tak, že ste prehrali.

Tu je nutné vysvetliť kontext. Na začiatku roka začal nový riaditeľ spravodajstva zasahovať mojim kolegom do práce a zhodou okolností to vždy bolo v prospech niektorej z vládnych strán alebo koalície. Vystrihol utekajúceho vládneho politika z reportáže kolegovi bez jeho vedomia, Peter Pellegrini mal u nás mať „mocenský bonus“, kauzu ministerky Dolinkovej s novorodencom nechcel vysielať, lebo je to „včerajšia téma“. Mišovi Kovačičovi chcel zakázať pozvať Daniela Lipšica do relácie, lebo pre Prahu je to „červené súkno“… a množstvo ďalších incidentov.

Čo je to mocenský bonus, ktorý mal mať Peter Pellegrini?

Riaditeľ otvorene hovoril, že predseda strany Hlas dostane u nás vo vysielaní pred prezidentskými voľbami väčší priestor ako Ivan Korčok, pretože je predsedom parlamentu, a teda má mocenský bonus. Päťdesiat členov redakcie prosilo generálneho riaditeľa, aby nám pomohol. Odmietol to s tým, že on žiadne zásahy nevidí. Povolali Redakčnú radu CME, teda orgán, ktorý má formálne dohliadať na dodržiavanie pravidiel v redakciách patriacich pod nášho majiteľa, aby vyšetrila, čo sa u nás stalo. Výsledok bol, že nevidia žiadne zásahy, iba „komunikačné problémy“. Pred prezidentskými debatami si pýtali kompletný zoznam otázok od moderátora diskusií výmenou za to, že mu dajú „dôveru“ ich moderovať. Teraz zrušili niekoľko epizód Na telo pod nejasnou zámienkou upokojovania spoločnosti. Skrátka, boli sme pod niekoľkomesačným tlakom vlastného vedenia a až po našich aktuálnych krokoch redakcie reprezentovanej nami ako štrajkovým výborom sa vôbec prvýkrát písomne prihlásili k dodržiavaniu úplne základných novinárskych pravidiel. Takže teraz máme v ruke záväzok manažmentu, a ak ho porušia, budeme ho konfrontovať. Práve s týmto cieľom stále v redakcii trvá štrajková pohotovosť. Dúfame, že vedenie písomný záväzok myslelo vážne, ale ďalšia verejná protichodná komunikácia zo strany manažmentu týkajúca sa dosiahnutého výsledku túto našu vieru značne podkopáva.

Ako by ste vysvetlili, prečo nejdete štrajkovať?

Rozumiem, že by bolo pre verejnosť atraktívnejšie, keby sme išli štrajkovať, liezli na barikády a posielali výpovede. Ale my hráme podľa pravidiel. Naším cieľom nikdy nebolo ohroziť vysielanie spravodajstva a ani inak poškodiť televíziu. No v čase, keď interne manažment súhlasil so všetkými našimi podmienkami, jednoducho štrajkovať nevieme. To isté by platilo, keby sme chceli štrajkovať za zachovanie konkrétnej relácie alebo človeka. Takýto štrajk zamestnancov nie je na Slovensku možný. My si ctíme zákony.

Minister životného prostredia za SNS Tomáš Taraba sa vám na Facebooku vysmial takýmto komentárom: Protest redaktorov sa skončil, že sa zhodli protestujúci redaktori s vedením televízie, že treba prepustiť Kovačiča. Čo by ste mu na to povedali?

Nebudem nič odkazovať žiadnemu politikovi, stále som moderátorom spravodajstva. Ale myslím si, že je každému jasné, že sa redaktori na ničom takom s vedením televízie nezhodli.

Ale rozumiem tomu správne, že Michal Kovačič z televízie odíde? Že aj on rozumie tomu, že už tam nemôže zostať?

Nemôžem hovoriť za Michala Kovačiča. Tu sa mi však žiada doplniť podstatné – toto nie je kauza o Michalovi Kovačičovi ani o jednej relácii, on to neurobil pre osobný prospech. Bránil tým žurnalistickú slobodu všetkých nás a vo finále aj našich divákov. Bez jeho vyhlásenia by sa totiž možno nikdy nedozvedeli, o akú vážnu situáciu a ohrozenie nezávislosti spravodajstva v televízii ide. Jeho vysielanie určite nebolo „pirátske“, ako sa to snažia niektorí vykresliť. Predchádzali tomu mesiace interných diskusií a tlakov.

Je pravda, že Michal Kovačič na rokovaniach ponúkol, že on odíde, ak zostane zachovaná nezávislosť Televíznych novín?

Nebudem zverejňovať interné veci z rokovaní. Platí, čo som povedal pred chvíľou: Michal aj svoj výstup v Na telo urobil pre redakciu a jej nezávislosť, nie pre seba.

Je aktuálny stav taký, že teraz budú ostatní čakať, či vedenie televízie dodrží to, čo je vlastne napísané aj v samotných pravidlách vysielania, teda nebude cenzurovať, zasahovať redaktorom do práce a podobne?

Presne tak, lebo papier znesie veľa. Manažment totiž aj na začiatku roka tvrdil, že všetko je v súlade s internými smernicami, a nebolo. Veď televízii aj teraz trvalo takmer týždeň, kým sa podpísala pod to, čo jej vyplýva zo zákona, a ešte na nás potom aj zaútočila. Teraz si generálny riaditeľ ešte aj chce vyberať, s akými zástupcami bude rokovať. Upozornili sme ho, že o zástupcoch redakcie nerozhoduje on, ale iba redakcia, a v hlasovaní nám podporu, a teda mandát na ďalšie rokovania vyjadrilo 93 percent členov redakcie. Manažment nám napriek tomu odpísal, že už nevníma potrebu s nami rokovať. Vzhľadom na to, že dôvera medzi redakciou a vedením je aj po týchto skúsenostiach na bode nula, musíme každé ich slovo odkontrolovať. Naším jediným cieľom je zachovať spravodajstvu Markízy meno, ktoré sme aj my našou prácou roky budovali. O nič iné nám od začiatku nejde.

Teda žiadne rokovania nebudú a bude sa čakať na dodržiavanie pravidiel? Ako sa dá dlhodobo pracovať v takejto atmosfére?

Na jednej strane manažment tvrdí, že má záujem rokovať, ale zároveň žiada, aby som v pracovnej skupine nebol ja alebo ktokoľvek zo štrajkového výboru, lebo sme údajne zaujatí. To je nepochopenie vážnosti situácie. My máme od redakcie mandát, takže na ďalšie rokovania budeme tlačiť. Súčasnú atmosféru sme nespôsobili my, a hoci sa v nej nepracuje jednoducho, berieme to ako realitu.

Ešte predtým sa v stanovisku televízie objavilo aj to, že sú pripravení prijať výpovede nespokojných ľudí. Prečo to tam napísali? Chcú v skutočnosti, aby ste odišli?

Určite, vyriešilo by to mnohé ich súčasné problémy. Ale tu sa redakcia spravodajstva zomkla možno ako nikdy predtým. Keď nás tu nechcete, vyhoďte nás. Ale my sami nikam neodchádzame a svoje slobodné povolanie si budeme vykonávať v súlade s internými a zákonnými predpismi aj naďalej, pretože je to vo verejnom záujme.

Koľko ľudí je reálne pripravených z televízie odísť?

Nikto. Ale nie preto, že by sa báli vedenia alebo toho, čo s nimi bude. Neodchádzajú preto, že to manažmentu odmietajú uľahčiť.

Budú teraz redaktori môcť ukázať v reportáži utekajúceho politika?

Vedenie sa k tomu zaviazalo, takže vždy, keď to bude mať zmysel, áno. Na začiatku roka to ešte zakazovali.

Ste vyštudovaný právnik, pomohlo vám to pri rokovaniach s manažmentom?

Aj ďalší členovia štrajkového výboru Adel Ghannam a Michal Kovačič sú vyštudovaní právnici (smiech). Myslím však, že najviac pomohlo, že sme ako novinári zvyknutí sa pýtať, kriticky uvažovať a žiadať konkrétne odpovede. Ale čo sa týka právnych vecí, my sme sa spoľahli na neuveriteľnú podporu od našich advokátov. Tých sme oslovili, keď nám začali vznikať právne otázky, na ktoré sme už sami nemali odpovede.

Bolo niečo, čo vás na tých rokovaniach zaujalo alebo prekvapilo?

My sme boli v situácii, že sme dali na stôl absolútny základ. Napríklad, že keď redaktor postrihá reportáž a všetci mu ju schvália, tak nemôže prísť riaditeľ a vystrihnúť z nej niečo bez jeho vedomia. A aj o takejto banalite, ktorá platí azda v každej civilizovanej krajine, sme museli rozsiahlo diskutovať. Bolo by nekorektné z mojej strany vynášať von ďalšie detaily, ale niekedy sme doslova neverili vlastným ušiam.

Je ťažké vysvetľovať majiteľom televízie, že to vlastne nie je fabrika, továreň, ale poslanie?

Dúfam, že to už pochopili.

Nemôže si súkromný majiteľ robiť v televízii, čo chce? Tým mnohí argumentujú.

Toto je najväčší omyl, ktorý aj v našej situácii aktuálne počúvame. Žiaden súkromný podnikateľ si nemôže robiť, čo chce, musí dodržiavať zákony a pravidlá krajiny, v ktorej podniká. Markíza vysiela na základe licencie a zaväzuje sa, že jej spravodajstvo bude objektívne. Ak riaditeľ svojimi zásahmi vykresľuje politikov v lepšom svetle, objektívnu realitu kriví. Keby som to prirovnal k inej súkromnej firme – výrobca nápojov sa môže rozhodnúť, že začne vyrábať iné príchute, ale nemôže do fliaš liať arzén. Napriek tomu, že je súkromníkom, nemôže si robiť, čo chce.

Stretli ste sa s tým, že je vedeniu nepríjemné, že ste sa do toho zapojili aj vy, ktorý v podstate už nerobíte politické spravodajstvo?

Vedeniu prekáža, že údajne poškodzujeme dobré meno Markízy. A pritom je to presne naopak – naším cieľom je ochrana dobrého mena, ktoré si Markíza dlhodobo budovala.

Niektorí politici hovoria, že ste tam všetci progresívni. Čo by ste na to povedali?

Nech sa spýtajú bratislavského primátora Matúša Valla, či súhlasí, keď sme v sérii reportáží opakovane kritizovali jeho cyklotrasu na Vajanského nábreží. Je to, samozrejme, nezmysel, podrobujeme kontrole každého, kto je práve pri moci, lebo to je naša úloha. Útočili na nás všetky vlády a je to väčšinou potvrdením toho, že svoju prácu robíme dobre.

Vaša situácia je špecifická v tom, že slávna je aj vaša manželka Adela, ktorá bola pre televíziu doteraz kľúčová tiež. Ste obaja pripravení na to, že môžete o túto prácu prísť?

K Markíze má aj ona srdcový vzťah, keďže v nej začínala ako šestnásťročná. Spoluiniciovala a podpísala výzvu tvárí zo zábavy, aby sa za nás postavili, pretože ani ona nevie oddeliť zábavu a spravodajstvo – sme jedna Markíza. A ak by vedenie pokračovalo v krokoch, ktoré boli dôvodom na vyhlásenie štrajkovej pohotovosti, tak áno, aj moja manželka si vie predstaviť, že o túto prácu príde. Spolupráca s firmou, ktorá by zanevrela na svoje dlhoročné hodnoty, by ani pre ňu nedávala ďalší zmysel.

Adelin otec pred prezidentskými voľbami politicky podporil Petra Pellegriniho, bol aj proti očkovaniu, na rozdelenom Slovensku je teda skôr na strane vlády. Rozprávali ste sa s ním o tom, ako vníma situáciu v Markíze? 

Keď som ho viezol z nemocnice, v ktorej cez Vianoce ležal na kyslíku s ťažkým covidom, povedal mi, predstav si, ja som nemal covid, iba zápal pľúc. Toto obdobie ma naučilo, že niektoré témy je lepšie v rodinnom kruhu skrátka neotvárať.

Čo budete robiť, ak vás prepustia?

Odjakživa dôverujem životu, že plynie v akejsi dokonalosti. Každý koniec je začiatkom niečoho nového, hoci sa nám to tak nemusí v tejto chvíli javiť. Ale tam moje myšlienky aktuálne nie sú.

Ako to podľa vás celé v Markíze dopadne?

Myslím si, že manažment si priebeh udalostí od príchodu nového riaditeľa spravodajstva predstavoval úplne inak. No narazili na bezprecedentnú jednotu našej redakcie. Preto je spravodajstvo Markízy najlepším televíznym spravodajstvom v krajine. Ak redakcia v takejto sile vydrží, myslím, že sa nám môže podariť to ustáť a zabezpečiť objektivitu a nestrannosť nášho spravodajstva. Niektorí kolegovia v ňom pracujú aj viac než dvadsať rokov. Manažéri prichádzajú a odchádzajú, oni zostávajú.