Denník N

Príliš vzdialený Most

Béla Bugár. Foto N – Tomáš Benedikovič
Béla Bugár. Foto N – Tomáš Benedikovič

Mal dobrý program, hodnoverné osobnosti, šikovnú kampaň, len Smeru bolo treba povedať jasné nie. Nepodarilo sa, a už sa ani nepodarí.

Autor je odborný asistent na Katedre politológie UK, v minulom volebnom období bol ekonomickým poradcom Most-Híd

Bugárova strana váhala do poslednej chvíle a vysielala rozpačité signály. Prišla tak o značnú časť svojich potenciálnych voličov, „kaviarenských intelektuálov“ a „ľudskoprávnych  svätuškárov“. O koľko, už sa nikdy nedozvieme, lebo posledné kroky prinášajú existenčnú hrozbu pre Most-Híd. Cez prizmu voličov maďarskej národnosti to tiež nebolo ľahké: keď chceli hlasovať na „maďarskú“ stranu, tak riskovali, že budú voliť Ficovho budúceho koaličného partnera.

Chýbalo len jasné nie

Výsledok strany Most-Híd v parlamentných voľbách bol jednoznačne sklamaním, najmä ak berieme do úvahy, že nasledoval po štyroch rokoch strávených v opozícii. A nielen to. Strana tentoraz išla do volieb s rozsiahlym volebným programom (úctyhodných 173 strán), za ktorý by sa nemusela hanbiť žiadna stredopravá strana, ktorá sa hlási k občianskemu princípu. Mnohé časti programu (právny štát, chudoba a rómska politika, ekonomika, zdravotníctvo) sa ocitli medzi najlepšími v hodnotení nezávislých odborníkov a think tankov.

V posledných rokoch sa podarilo pritiahnuť aj dôveryhodné osobnosti typu Lucia Žitňanská, František Šebej, Peter Kresák, Martin Dubéci. Oni mali šancu získať „bratislavskú kaviareň“, teda vzdelanejších mestských voličov, ktorí sú natoľko tolerantní, že im neprekáža, keď volia etnicky zmiešanú stranu, ktorej dominuje „maďarské krídlo“. Strana dobre zvládla kampaň, slovenská i maďarská verzia šikovne miešala humor a štipľavé narážky s vážnymi posolstvami, pričom usilovne budovala brand so symbolmi. Preto bolo 6,5 percenta, doteraz najslabší výsledok, asi studenou sprchou pre jej vedenie.

Čo teda chýbalo? Hlavne jasné nie Ficovi. Ukázalo sa, že stredopraví voliči odmeňovali strany, ktoré jednoznačne vylúčili spoluprácu so Smerom a Ficovu vládu tvrdo kritizovali (SAS, OĽaNO). Naopak, trestali tých, ktorí váhali a neboli schopní zaujať jasný postoj (KDH, Sieť, Most). Samozrejme, vplyv mali aj ďalšie faktory a mnohí hlasovali v „gumených rukaviciach“, čiže opäť volili menšie zlo. Výsledky však svedčia o jednoznačnom hlavnom posolstve: nechceme tretiu Ficovu vládu a ďalšie štyri roky so Smerom.

Taktika, ktorú kaviareň nepochopí

Mnohí zo spomenutých voličov by zrejme podporili i Most, len nechceli riskovať, že svoj hlas hodia budúcemu Ficovmu koaličnému partnerovi. Celá Bugárova stratégia bola od začiatku ťažko pochopiteľná a komunikovateľná. Už pred voľbami totiž bolo jasné, že ak by strana naozaj išla do vlády so Smerom, riskovala by rozpad, stratu väčšiny svojich slovenských, ale aj veľkej časti maďarských voličov, a to, že o štyri roky by sa možno ani nedostala do parlamentu.

Teraz, keď sa vyjadrili v prospech vlády so Smerom, už niet cesty späť, všetko je stratené, aj keď by napokon vláda nevznikla alebo by boli predčasné voľby. Strana definitívne prišla o dôveru, lebo „charakter rozhoduje“ – ako jej pripomínajú jej vlastný predvolebný slogan kritici na Facebooku. Už pred voľbami však bolo pre mnohých (potenciálnych aj reálnych) podporovateľov nepochopiteľné, prečo nechcú vylúčiť spoluprácu so Smerom.

Volič si len ťažko vedel predstaviť napríklad Žitňanskú a Šebeja vo vláde s Ficom. Princípy a program strany Most sú tiež v úplnom protiklade k tomu, čo tu Ficove vlády osem rokov robili. Keď potenciálny volič pred voľbami hľadal vysvetlenie, tak prichádzalo do úvahy to, že v strane nechápu, čo riskujú koketovaním s Ficom, alebo že potreba ísť do vlády za každú cenu stojí nad princípmi a programom (a tie teda nie sú úprimné), alebo že si spoluprácu so Smerom želajú sponzori strany.

Jedno horšie vysvetlenie než druhé, mohol si povedať kaviarenský povaľač a svätuškár a hodil radšej hlas iným subjektom. Pravda, často v gumených rukaviciach. A teraz sa len uistil, že spravil dobre, a už nemá ani výčitky svedomia. Mnohí z tých, ktorí Most volili, zase s údivom a značnou dávkou frustrácie sledujú, ako strana pokračuje v rituálnej samovražde v priamom prenose.

Vedci zase prišli o príležitosť zistiť, koľko je tolerantných Slovákov, ktorí sú ochotní voliť prevažne maďarskú stranu. Takú, ktorá je im vo všetkom blízka a môže ich odradiť jedine to, že väčšina poslancov/politikov nie je slovenskej národnosti.

Aby nedošlo k nedorozumeniu: nemyslím si, že je ich príliš veľa, avšak určite viac, než ukazujú volebné výsledky Mosta. Strana pred voľbami musela vedieť, že šance na získanie maďarských voličov sú veľmi obmedzené. Pohyb medzi tábormi Mosta a SMK bol v minulých rokoch minimálny, vzájomná nevraživosť o to väčšia. Jedinou šancou teda boli stredopraví voliči, hlavne vzhľadom na to, že bývalí voliči SDKÚ (v rokoch 2002 a 2010 získala 15 percent a v roku 2006 to bolo 18 percent) práve hľadali novú stranu. Tí však majú alergiu na Fica a opäť sme pri tom, že postoj Mosta nemá logické vysvetlenie.

Nevynechajme ani SMK

Z uvažovania nemôžeme vynechať ani ďalších voličov maďarskej národnosti a stranu SMK. Hlavne vzhľadom na to, že jej (teraz už bývalý) predseda József Berényi nechápe, prečo neboli úspešní spolu s SAS a OĽaNO, keď aj oni vylúčili spoluprácu so Smerom.

Okrem mnohých odlišností napríklad i preto, že ich postoj nebol veľmi dôveryhodný. Spochybňuje ho najmä dlhoročná spolupráca v trnavskej VÚC, kde je SMK v koalícii so Smerom a Berényi podpredsedom župy. V skutočnosti by SMK bola omnoho prijateľnejším koaličným partnerom Smeru než Most. Má oveľa bližší (ekonomicky ľavicovejší) volebný program aj hodnotovú orientáciu voličov než „mosťáci“. Nehrozil by jej ani rozpad strany a strata väčšej časti voličov (ako v prípade Mosta).

Dokonca sa dá ironicky povedať, že by mohla byť ideálnym mostom (!) medzi Viktorom Orbánom a Robertom Ficom, ktorí sa v posledných rokoch tak zblížili. Jediným problémom je, že sa opakovane nevie dostať do parlamentu. Keď už sme pri Orbánovi, ďalším argumentom môže byť, že SMK nikdy neprotestovala voči jeho politike.

Naopak, skôr sa snaží obhajovať, ospravedlňovať a bagatelizovať systematické podkopávanie právneho štátu a trhovej ekonomiky, ako aj vyradenie demokratických bŕzd a protiváh u našich južných susedov v réžii Orbánovej vlády. Keďže Ficova rétorika a politika je často na nerozoznanie od Orbána, je tu ďalší dôvod, aby spolupráca s ním SMK neprekážala.

Keď akceptujeme uvedené argumenty, tak ani občania maďarskej národnosti neboli pred voľbami v ľahkej situácii. Teda hlavne tí, ktorí nechceli ďalšiu Ficovu vládu – nemusí ich byť väčšina, ale zase ani tak málo. Keď si chceli vybrať stranu, ktorá bude presadzovať aj ich špecifické menšinové záujmy, tak si mohli vybrať medzi Mostom a SMK.

Napriek tomu, že ich rozdeľujú dosť hlboké zákopy a v mnohých veciach sú veľmi rozdielne, ani jedna voľba nezaručovala, že odovzdaný hlas neskončí vo Ficovej koalícii. To môže byť jedným z vysvetlení (hoci zďaleka nie tým najdôležitejším), prečo južné okresy zaznamenali takú nízku (podpriemernú) účasť vo voľbách a prečo Most aj SMK dosiahli taký zlý výsledok.

Voľby 2016

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash