Päť obrazov, ktoré ukazujú silu prezidentky Čaputovej 

Slušnosť

Na tom prvom prezidentka vôbec nie je. Pred dvoma rokmi na oslavách 1. mája v Nitre stáli na pódiu špičky strany Smer. Ľuboš Blaha povzbudzoval ich podporovateľov, aby kričali, že prezidentka je americká k…a. Dnešný premiér, jeho ministri, poslanci či europoslanci sa výborne zabávali.

Je to hanebný obraz. Robert Fico, Blaha, Andrej Danko či iní politici a političky Smeru, Hlasu, SNS, fašistov, ale aj Igor Matovič útočili na Zuzanu Čaputovú vulgárne, agresívne a často.

Rozčuľovala ich a stále rozčuľuje, lebo na ňu nič nemajú. Nie je z ich sveta. Je slušná. Nechcela funkciu pre svoj prospech. Nekradla, nezneužívala ju, aby mala moc. Nepredvádzala sa.

Kazila hru. Ukazovala, že v politike môžu byť aj ľudia, ktorým záleží na veci. Ani tie najodpornejšie útoky im neoplácala a neklesla na ich úroveň. Držala sa.

Priviedlo ju to k rozhodnutiu, že druhý raz už nekandidovala. Bude chýbať. V testosterónovej krajine zúrivých alfasamcov a trápnych grázlikov, ktorí by nimi chceli byť, zrazu nebude prezidentka, ktorá si dokázala udržať úroveň, gráciu a štýl.

Ústavnosť

Druhý obraz je z Prezidentského paláca. Zuzana Čaputová oznamuje, že podpísala novelu trestných kódexov, ktoré pripravila vláda Roberta Fica. A hneď potom sa obrátila na Ústavný súd, aby mal dosť času na rozhodnutie.

Ten obraz je na prvý pohľad úplne nudný a ceremoniálny. No je v ňom skrytá dráma.

Prezidentka Čaputová nie je profesionálna politička. Je právnička a povahou samá jednotkárka. Vždy chcela všetko urobiť správne, vždy dokonale pripravená. Aj v najtemnejších politických hrách sa chcela správať ako právnička a rešpektovať zákon. To jej často bránilo postupovať ako politické zviera.

Úzkostlivo dbala na rešpekt k inštitúciám, i keď v nich sedeli zločinci a podvodníci. Preto sa napríklad nechala vtiahnuť do hier tajnej služby, keď bola pri začiatkoch operácie Roberta Fica a Borisa Kollára a riaditeľa SIS, ktorá dostala meno Vojna v polícii.

Pri podpise trestných kódexov sa však rozhodla pre trik. S novelami nesúhlasila a v mimoriadnom vystúpení v parlamente to aj dôkladne, paragraf za paragrafom pomenovala. Usvedčila vládu Roberta Fica, že ničí právny systém a robí to iba v snahe oslobodiť seba a svojich blízkych, ktorých už za korupciu odsúdili alebo ich stále ešte súdia.

V normálnom svete prezidentky Čaputovej by zákony vetovala, ale tentoraz ich podpísala, aby dala Ústavnému súdu čas a priestor. Ten ich účinnosť pozastavil a ešte stále tak žije nádej, že na Slovensku nebudú za miliónové krádeže iba podmienky.

V Kyjive

Tretí obraz je akčný. Prezidentka Zuzana Čaputová stojí v centre Kyjiva. Iba pár týždňov po útoku Ruska na Ukrajinu.

Má prilbu a nepriestrelnú vestu, prechádza sa v troskách rozbombardovaného mesta.

Na rozdiel od súčasnej vlády aj budúceho prezidenta nikdy neskúsila získavať body na vojnovom štvaní, klamstvách o tom, kto je obeť a kto agresor. Vždy mala jasno, že Ukrajina sa bráni a bráni aj nás.

V tom obraze nie je skrytý len jej postoj k Ukrajine, ale aj garancia, ktorú sme v nej mali, že Slovensko patrí na Západ, k demokratickému svetu.

Po jej odchode o túto garanciu prídeme a bude to ťažké, lebo Slovensko už teraz zásluhou politiky vlády Roberta Fica vypadáva z európskej aj atlantickej rodiny. Prezidentka bola poslednou kótou, ktorá nás tam držala.

Prezident Pavel

Na štvrtom obraze je s Petrom Pavlom. Bolo to prekvapenie večera. Petr Pavel práve vyhral prezidentské voľby v Česku a na pódiu sa objavila slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Bola tam tak rýchlo, že bolo jasné, že na cestu sa vydala, keď ešte nemohla vedieť, či vyhrá Pavel alebo Andrej Babiš. Neskôr priznala, že ak by vyhral bývalý český premiér, otočila by sa.

Na tomto obraze nevidím iba prezidenta a prezidentku, ktorí si mimoriadne rozumeli, ale aj veľký československý príbeh.

Po jej odchode z paláca vzťahy ochladnú. Budú iste štandardné, ale zhoda, akú Česko a Slovensko zažili na chvíľu, keď vlády aj prezident a prezidentka hovorili rovnakým jazykom, sú preč.

Česká vláda už prerušila spoločné stretávanie s vládou Roberta Fica, v zahraničnej politike sa nezhodneme na ničom dôležitom a sen o Československu, ktoré sa spojilo v Európskej únii, je na niekoľko rokov preč.

Objatie

Piaty obraz je spred Teplárne. Prezidentka tam prišla hneď po vražde Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha. Podišla k majiteľovi podniku Romanovi Samotnému a objala ho.

V tom objatí je obrovská sila. Je to viac ako všetky slová a zákony, ktoré by mohli ľudí zrovnoprávniť.

Prezidentka Zuzana Čaputová bola prezidentkou všetkých. Aj menšín, ktoré mnohí ponižujú, strašia a vyháňajú.

Rovnaká scéna sa odohrala aj po atentáte na Roberta Fica. Odmietol stretnutie s prezidentkou v nemocnici, ale ona ho na diaľku objala. Po všetkom, čo jej urobil, ako o nej klamal a útočil na ňu.

V tom objatí je sila, ktorú od politikov vlastne ani nečakáme. Za normálnych okolností stačí, ak aspoň obstojne riadia krajinu, nenapadne nám, že by mohli byť pre ľudí aj oporou, stáť pri nich.

Záver

V sobotu sa Zuzana Čaputová rozlúči a nebude už aktívnou prezidentkou. Rozhodla sa tak sama a z vlastnej vôle. Pre Slovensko je to veľká strata, lebo práve teraz by silnú prezidentku mimoriadne potrebovalo.

Ako prezidentka pritom nemala silné kompetencie, nestavala nemocnice ani neotvárala diaľnice. Väčšinou nevstupovala do politických zápasov a nepretláčala sa.

Ukladám si tých päť obrazov v hlave, lebo sú jej odkazom. V slovenskej politike sa už dnes viacerí hlásia k jej štýlu a chápu, že práve slušnosť, poctivosť a pravda ich odlišujú od politikov, ktorí sú neslušní, kradnú a klamú.

V tom je nádej pre Slovensko. Jedného dňa zas bude väčšina ľudí chcieť niekoho ako Zuzana Čaputová alebo pokojne aj ju samotnú.