Denník N

Neberte stratosferickú popularitu Putina vážne, je to klam

Majster verejnej mienky z Kremľa. Foto - AP
Majster verejnej mienky z Kremľa. Foto – AP

Cenzúra, propaganda, tlak na nezávislé média a ničenie protivníkov, predtým ako sa nimi vôbec stanú. To stojí za vysokým ratingom ruského prezidenta Vladimira Putina.

Zdá sa, že popularita ruského prezidenta Vladimira Putina odoláva všetkým zákonom politickej fyziky.

Napriek klesajúcej cene ropy pod 50 dolárov za barel a ruskej ekonomike, ktorá upadá do chaosu, Putinova popularita sa drží nad 80 percent a zdanlivo tak popiera gravitáciu. Ale tieto čísla by sa nemali brať v ich nominálnej hodnote.

Skreslené prieskumy

Hlbšie skúmanie je extrémne dôležité, pretože čím viac sa spomína Putinova závratná popularita, tým viac sa stáva akceptovanou pravdou. Západné média a politickí analytici o týchto číslach často informujú bez uvedenia kriticky dôležitého kontextu.

Po prvé, Putin získal svoju popularitu v informačnom vákuu. Neformálny balík cenzúrnych pravidiel, aktívne vynucovaný Kremľom, prakticky zamedzuje akúkoľvek diskusiu o dôležitých záležitostiach a taktiež bráni médiám spochybňovať oficiálne rozhodnutia.

Nezávislé hlasy sa iba ojedinele dostanú až do ruských obývačiek, aj to iba prostredníctvom rádií. V posledných mesiacoch, vláda sprísnila kontrolu aj na média zamerané na veľmi okrajové obecenstvo ako napríklad spravodajskú stránku zo lenta.ru, denník Vedomosti a moskovskú stanicu Dožď.

Medzitým, štátna propaganda horúčkovito kŕmi ruské televízne obecenstvo neprekonateľným a klamlivým tokom informácii naprojektovaným na prezentovanie lídrov krajiny iba v tom najpozitívnejšom svetle, zatiaľ čo problémy pripisujú fašistom, zahraničným agentom a príslušníkom piatej kolóny.

Kritizuje len odvážny

Po druhé, Putinova politická represia zabezpečuje stav, v ktorom iba najodvážnejší a najsebaobetavejší jedinci odmietajú jeho vládu. Rodiaci sa opoziční lídri sú buď odstránení, očiernení alebo donútení spolupracovať ešte skôr, než získajú dostatočnú popularitu, aby predstavovali výzvu pre súpera.

Číslo popularity presahujúce 80 percent nám jednoducho hovorí, že Rusi nedokážu splodiť alternatívu k Putinovi.

Masová emigrácia profesionálov

Po tretie, vzdelaní profesionáli emigrujú z Ruska v obrovských číslach. Podľa Rosstat, (ruský federálny štatistický servis), viac ako 300-tisíc ľudí opustilo krajinu v rokoch 2012-2013 – je to migrácia, ktorá pravdepodobne súvisí s Putinovým zinscenovaným návratom do tretieho prezidentského funkčného obdobia.

Tempo odchodov narástlo ešte viac po minuloročnej anexii Krymu. Na porovnanie, približne 70-tisíc ľudí opustilo krajinu v rokoch 2010 až 2011. Časť ruskej spoločnosti volí svojimi nohami, nechávajúc za sebou dusivé, skorumpované prostredie, s vidinou „zelenších pastvín“, ktoré im umožnia produktívne uplatniť ich talent.

Putinov imperializmus

Štvrtým faktorom dôvery v Putina sú jeho kroky, ktoré majú za cieľ odvrátiť pozornosť od domácej kritiky. Napríklad anexia Krymu, ktorá prehlušila prehlbujúce sa ekonomické problémy. V minulosti sa Kremeľ spoliehal na vysoké ceny ropy, ktoré zlepšovali životný štandard ľudí v Rusku. Putinove náhle „objatie“ s nacionalizmom a teritoriálnym expanzionizmom mu pomáha udržať si vysoký rating.

Toto všetko by nám malo niečo povedať. Dnes, Kremeľ musí pracovať oveľa viac ako musel v minulosti, na to aby vyfabrikoval podporu režimu. Jeho prudká propaganda a tvrdšie represie naznačujú, že ruská populácia už nie je ochotná akceptovať Putina. Na kompenzáciu, štátny aparát pracuje na plné obrátky.

Kým strach a neprehľadnosť, ktoré zakrývajú ruský systém, nám bránia poznať skutočný rozsah Putinovej popularity, vieme, že úradujúce autority plánujú ostať pri moci natrvalo, nezávisle od ich výkonov. Bežní Rusi túto situáciu taktiež chápu. Masívne štátne investície sú nutné pre vytvorenie nátlaku a manipulácie, pretože lídrom krajiny chýba skutočný demokratický mandát.

Fascinácia autokratom

Podrobnejšie skúmanie Putinových preferencií je kriticky dôležité, pretože západní pozorovatelia často padajú do pasce videnia Putina, ako demokraticky zvoleného lídra. Napriek nátlakovému kontextu, ktorému podlieha Putinova popularita, západné média často hovoria o výsledkoch prieskumov ľahkovážne, niekedy až s dojmom fascinácie a úcty a upozorňujú, že politici v demokraciách by boli vďační, ak by oplývali tak vysokou mierou podpory.

Toto tvrdenie však predpokladá, že závistliví demokratickí lídri by chceli zničiť fundamentálne jednotky demokracie, vrátane nezávislých médií, občianskej spoločnosti a politickej opozície, aby dosiahli putinovskú „popularitu“. Nemali by sme akceptovať definíciu popularity, ktorá je dosiahnutá prostredníctvom obušku, cenzúry a propagandy.

Putin si vďaka svojmu mocenskému aparátu môže ľahko uchovať podporu konkrétnych častí ruskej populácie. Nekritické informovanie o jeho stratosfericky vysokých číslach je preto medveďou službou myšlienke, že je nezdolateľný.

Bystrí lídri chápu, že vnímanie ich moci formuje aj ich vplyv v reálnom svete. Neoblomná námaha kremeľskej propagandy sa odzrkadľuje aj v snahe formovať tento pohľad pre ich fascinované domáce obecenstvo. Pozorovatelia za dosahom Kremľa by však mali zastávať oveľa kritickejší pohľad voči Putinovmu postaveniu.

Christopher Walker,  výkonný riaditeľ International Forum for Democratic Studies at the National Endowment for Democracy

Robert Orttung, je jedným z riaditeľov Inštitútu pre európske, ruské a eurázijské štúdie na univezite Georgea Washingtona.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Komentáre, Svet

Teraz najčítanejšie