Peter Pellegrini môže iba prekvapiť

Sedel som v Dejvickom divadle. Pár radov podo mnou sedela prezidentka Zuzana Čaputová a prezident Petr Pavel. Po predstavení ich herci pozvali na pódium a celá sála spievala československú hymnu. Bolo to silné.

V maličkom divadle som aj fyzicky cítil blízkosť, ktorá bola medzi slovenskou prezidentkou a českým prezidentom od prvej chvíle mimoriadna.

Už počas predstavenia som intenzívne myslel na to, že také niečo teraz už nebude možné. A nielen preto, že sa stratí súznenie medzi našimi prezidentmi.

Fantastickí herci Dejvického divadla hrali Vraždu krále Gonzaga, ktorá je oslavou herectva, ale aj dokumentom o vražde Alexandra Litvinenka. Hrajú ju od roku 2017, no dnes je ešte brutálnejšia ako vtedy, lebo Vladimir Putin zabíja čoraz viac a viac ľudí.

Ako by mohol na takomto predstavení sedieť nový slovenský prezident Peter Pellegrini?

Kto by ho pozval, keď hovorí o vojne a mieri jazykom Vladimira Putina?

Peter Pellegrini to bude mať ťažké. V sobotu sa stane prezidentom. Viac v politike neexistuje. Napriek tomu sa naňho málokto pozerá ako na najsilnejšieho predstaviteľa štátu.

Celú politickú kariéru je v tieni Roberta Fica. Aj prezidentom sa stal iba preto, že to povolil on, a ešte od neho prebral aj agresívny, štvavý a lživý tón. Vyhral voľby Ficovými trikmi: kampaň bola netransparentná, strašil vojnou a líškal sa najradikálnejším extrémistom.

Prinieslo mu to víťazstvo, ale nie rešpekt a uznanie.

V sobotu sa stane prezidentom a mohol by sa začať správať ako dospelý politik. V záujme celého Slovenska mu chcem dať šancu a sebe nádej. Ale je to problém.

Doteraz urobil samostatné a nezávislé rozhodnutie iba raz. Po voľbách v roku 2020 si, podobne ako ja, myslel, že Robert Fico končí a už sa nedokáže vrátiť. Pochopil, že stranu Smer mu neodovzdá, a založil Hlas. Snažil sa presvedčiť Slovensko aj partnerov v zahraničí, že on je iný ako Fico. Hovoril o demokracii, vzťahoch so spojencami.

Potom však nevyhral voľby a Fico sa znovu stal premiérom. Peter Pellegrini sa vrátil tam, kde bol vždy predtým: do tieňa svojho šéfa.

Odvtedy odkýval všetky Ficove nápady, ktoré vedú k podkopávaniu demokracie na Slovensku, obmedzeniu slobody a sily nezávislých inštitúcií. Bol pri zmenách trestných kódexov, bol pri likvidovaní špeciálnej prokuratúry, RTVS aj desiatok ďalších úradov.

Ak by sme pri očakávaniach spojených s Petrom Pellegrinim vychádzali z jeho doterajšej kariéry, museli by sme byť viac ako skeptickí. Jednoducho: nedáva veľa dôvodov myslieť si, že by v pozícii prezidenta našiel odvahu konať slobodne a sám za seba.

Napriek tomu stále má ešte šancu nájsť odvahu. Podarilo sa to prezidentovi Michalovi Kováčovi, ktorý bol tiež v tieni Vladimíra Mečiara, ale v úrade sa stal skutočným prezidentom.

Problém je, že Peter Pellegrini nie je Michal Kováč a nie je dokonca ani ako on. Plus – Michal Kováč zažil brutálne útoky, ktoré sa skončili únosom jeho syna a vraždou Roberta Remiáša, keď už bol v úrade. Peter Pellegrini zažil dramatickú udalosť už pred nástupom. Atentát na Roberta Fica mu ešte viac skomplikoval možnosť oslobodiť sa od neho.

Bude to zjavné od inaugurácie. Peter Pellegrini by asi ani pred atentátom nešiel zdraviť tisíce nadšených občanov v uliciach Starého Mesta, ako to urobila Zuzana Čaputová. Je otázkou, či by také davy vôbec boli v uliciach. Teraz to je úplne vylúčené. Bezpečnosť politikov a ich kontakt s verejnosťou prechádza celkom logicky najzásadnejšou zmenou od roku 1989.

S inauguráciou je spojený aj druhý moment, ktorý znižuje šancu, že by Pellegrini v paláci mohol začať naozaj nanovo. Pozval aj ruského veľvyslanca. To nie je diplomatická slušnosť, to je prihlásenie sa k Putinovej vojne.

Je to odkaz spojencom, že na Slovensku vláda aj nový prezident nevnímajú, že Rusko je agresor a ohrozenie. Pozvánka pre ruského veľvyslanca je pozvánkou na Východ, do sveta autokratov, obmedzených slobôd a práv. Do sveta vojny.

Viacerí západní diplomati neprídu na Pellegriniho inauguráciu, ak tam bude aj ruský veľvyslanec. Je to pre nich nepredstaviteľné. Nie preto, že sú necitliví a drzí, ale práve preto, že sú citliví a vážia si civilizáciu, v ktorej posledných 35 rokov žijeme aj my.

Peter Pellegrini to bude mať ťažké. Nastupuje ako prezident, ktorý doteraz väčšinou iba poslúchal, čo mu hovorí Robert Fico. Táto cesta ho priviedla do bodu, že ho spojenci v Európskej únii a NATO nepovažujú za dôveryhodného partnera.

Symbolicky – len ťažko si môžeme predstaviť, že by ho prezident Pavel pozval do divadla.

V každej dráme je však šanca aj na veľký obrat. Preto má zmysel dať šancu aj Petrovi Pellegrinimu. V sobotu sa stane prezidentom. Bude mať päť rokov na to, aby ukázal, že ním naozaj je.