Župan Droba o nedostupnosti stredných škôl: Ako kraj sme urobili maximum, aj odborné školy sú kvalitné

Posledné roky sú prijímačky na stredné školy pre rodičov a ich deti trápením. Na základných školách končia silné populačné ročníky; nie je nič nezvyčajné, ak si gymnázium vyberá 30 žiakov spomedzi 300 či 400 záujemcov. Rodičia sa pýtajú – prečo štát neotvorí ďalšie triedy v gymnáziách a odborných školách, na ktorých je pretlak?

Bratislavský župan Juraj Droba vysvetľuje, že pre dostupnosť stredných škôl urobil kraj maximum. Nevidí reálne navyšovanie miest na gymnáziách ani vznik nového gymnázia. Hovorí, že už teraz je v Bratislavskom kraji ďaleko viac gymnazistov ako v iných krajoch. Riešenie vidí v tom, aby si rodičia začali vyberať aj odborné školy.

„Niektorí rodičia urobia chybu, že si dajú prihlášku na menší počet škôl, ako by mohli. Alebo že dajú prihlášky na štyri najlepšie gymnáziá. A potom sú prekvapení, že sa ich dieťa nedostane ani na jedno. Moja rada je nevyberať si iba gymnáziá, ale aj odborné školy,“ hovorí Droba.

Sledujete, čo zažívajú rodičia deviatakov na prijímačkách na stredné školy?

Evidujem všeobecne zvýšený záujem o štúdium na našich školách. Za posledných sedem rokov, čo som na úrade, sa zvýšil záujem o naše župné stredné školy asi o 50 percent. Je to čiastočne spôsobené demografiou, rastie populácia Bratislavského kraja a prichádzajú silné ročníky. Ale viac ako polovicu z tohto nárastu pripisujem zvýšenej kvalite našich škôl. Beriem ako uznanie našej práce, keď sa na naše gymnáziá hlásia aj žiaci z najdrahších súkromných škôl. Niečo zjavne robíme dobre.

V porovnaní s inými rokmi sú prijímačky pre rodičov a žiakov veľký stres – ani najlepší žiaci sa nemôžu kvôli pretlaku žiakov dostať na kvalitné stredné školy. Ako sa pozeráte na tento stres rodičov?

Nesedím v slonovinovej veži, hýbem sa medzi ľuďmi a dvíham telefón aj bežným obyvateľom, ktorí potrebujú riešiť problém. Čiže áno, evidujem, že tento rok je telefonátov omnoho viac a týkajú sa stredných škôl. Nárast počtu detí v tomto veku zvýšil aj dopyt po stredných školách.

Čo by ste im odkázali?

Uvediem základné fakty. Bratislavský kraj má najvyšší podiel gymnazistov. V kraji je približne 33-tisíc stredoškolákov, z toho približne dve tretiny – okolo 23- až 24-tisíc – je na župných stredných školách. Zvyšok je na cirkevných a súkromných školách. Z tohto počtu je 48 % stredoškolákov na gymnáziách a 52 % na ostatných školách. V iných krajoch je podiel gymnazistov na úrovni 25, maximálne 30 %. Takže v Bratislavskom kraji je gymnaziálnych miest skoro dvojnásobne viac ako inde.

Akú strednú školu by ste chceli vy pre svoje deti? 

Mám tri deti. Najstarší syn je na osemročnom gymnáziu, takže ten má strednú školu vyriešenú. Potom mám nevlastnú deväťročnú dcéru. O tom, či pôjde na osemročné gymnázium, sa budeme rozprávať možno tento rok. A potom mám bábätko, tam je na debaty ešte skoro.

Čo by ste robili na mieste rodiča, ktorý má dieťa s priemerom 1,1 či 1,3 a ešte presne nevie, čomu sa chce v živote venovať, ale rado by išlo potom na vysokú školu? Pri pretlaku študentov sa na gymnázium nedostane. 

Dôležité je pozerať sa na kvalitu jednotkárov, lebo jednotkár na jednej škole nemusí byť taký excelentný ako na inej škole. Preto oceňujem, že mnohé naše stredné školy zohľadňujú prijímacie pohovory viac ako známky. Žiaci z náročných a dobrých škôl sú niekedy aj dvojkári, dokonca s občasnou trojkou, ale prijímačky urobia lepšie. Takže buďme realisti v tom, akú základnú školu naše dieťa vychodilo a s akým balíčkom vedomostí a zručností prichádza na prijímačky.

Navyše treba povedať, že sme pri zlepšovaní kvality našich stredných odborných škôl urobili obrovský kus práce. Z 54 stredných škôl, ktoré Bratislavský kraj zriaďuje, je najmenej desať, kde by som vôbec neotáľal s umiestnením vlastného dieťaťa. Napríklad obchodné akadémie na Dudovej a Nevädzovej, z ktorých polovica študentov odchádza na Ekonomickú univerzitu. Máme stredné elektrotechnické odborné školy s odbormi informačných technológií, z ktorých vysoké percento absolventov odchádza na Fakultu elektrotechniky a informatiky alebo na Fakultu informatiky a informačných technológií STU. Výborné máme aj pedagogické a zdravotnícke školy, strojnícku, vinársku a mnohé ďalšie. Takže už vôbec neplatí, že stredná odborná škola znamená po maturite odchod do praxe, ale pokojne aj pokračovanie na vysokej škole.

Takže hovoríte, že rodičia by si mali zvážiť, či jednotky ich detí na vysvedčení znamenajú, že sú naozaj excelentní žiaci. 

Samé jednotky nemusia automaticky zabezpečovať, že žiak obstojí na prijímačkách na ťažšie gymnáziá. Rodič si musí realisticky vyhodnotiť, na akú školu dieťa má alebo nemá predpoklady. Z dobrých škôl často dostávame spätnú väzbu, že pre priemerného žiaka vždy nie je prospešné, aby chodil do náročnej školy, lebo ho to vystavuje obrovskému stresu. Áno, situácia nie je ružová. Ale my ako kraj sme urobili maximum možného. Navýšili sme počet miest na gymnáziách pre ďalší školský rok o 221 miest. A to napríklad aj dopĺňaním stavu v triedach, namiesto 28 žiakov sme urobili aj tridsiatkové triedy. Na niektorých gymnáziách sa nám podarilo pridať celú triedu.

Rodičia hovoria, že na gymnáziá sa nevedia dostať ani tie naozaj excelentné deti. Vy hovoríte, že to celkom tak nie je a tie skutočne excelentné deti sa na gymnáziá majú šancu dostať. Lenže na gymnáziá sa hlási čoraz viac detí, ktoré až také dobré známky nemajú. To zrejme platilo po iné roky. Je to podľa vás stále tak? 

Pripúšťam, že sa môže stať, že aj dobrý žiak sa na kvalitnú školu nedostane. Stávajú sa prípady, že dieťa vybuchne na prijímačkách, že malo zlý deň alebo trému. Je to predsa prvýkrát v živote, keď podstupuje takúto skúšku. Riešime to sekundárnym overovaním vedomostí alebo pri odvolacom konaní. A možno dieťa nastúpi na inú školu a ďalší rok sa pokúsi prestúpiť. Nie vždy bude každý spokojný. Keby som povedal, aby každý išiel, kam chce, tak máme päť gymnázií po tritisíc detí.

Tlak na gymnáziá však nie je už iba v tom, že sa tam hlásia aj trojkári, ale je tu silná populácia a v tej je, prirodzene, viac šikovných jednotkárov. Ale všetko sú to iba dohady. Máte dáta o tom, akí sú to žiaci, ktorých v prvom kole neprijmú na žiadnu školu? Ostávajú v druhom kole prijímačiek naozaj iba trojkári? 

Tieto čísla nemáme. No vstupuje do toho veľa faktorov. Niektorí rodičia urobia chybu, že si dajú prihlášku na menší počet škôl, ako by mohli. Alebo dajú prihlášky na štyri najlepšie gymnáziá. A potom sú prekvapení, že sa ich dieťa nedostane ani na jedno. Moja rada je nevyberať si iba gymnáziá, ale aj odborné školy.

Spisovateľka a naša kolegyňa Monika Kompaníková je jednou z tejto generácie rodičov. Píše o tom, že mali problém dostať deti už aj na škôlky, keďže patrili k populačne silným ročníkom. Miesto v štátnej škôlke nedostali a polovicu rodinného rozpočtu každý mesiac investovali do súkromnej. A teraz znova naháňajú súkromné gymnáziá či doučovania, lebo štát pre nich dosť miesta nezabezpečil. Je to fér? 

My ako Bratislavský kraj konáme v mantineloch toho, čo nám umožňuje legislatíva. Nemôžeme si svojvoľne vytvárať nové triedy, nové odbory. Na všetko musíme dostať súhlas. Pomenúvate problém, ktorý presahuje rámec nášho kraja a riešenie by malo prísť od rezortu školstva. Mojou úlohou župana je zabezpečiť čo najkvalitnejšie školy pre deti v kraji.

Pomenúvam skôr frustráciu, ktorú títo rodičia majú. Zdá sa im, že štát totálne zlyhal pri tom, aby ich generácii poskytol dobré a dostupné vzdelanie.

Nevidím koreláciu medzi zlyhaním školstva a tým, že sa niekto nedostane na nejakú školu.

Myslím, že v prípade materských škôl tam korelácia je. 

To áno. Žiaľ, my škôlky nezriaďujeme. Je naozaj neospravedlniteľné, že štát nevie poskytnúť miesto v štátnych škôlkach pre každé dieťa. Špeciálne v piatom roku dieťaťa, vtedy by sa bez debaty mal každý dostať do škôlky, ktorá je blízko jeho bydliska. Ale pri stredných školách koreláciu nevidím. To, že sa dieťa nedostane na strednú školu, neznamená, že nemáme kvalitné školstvo, s tým nesúhlasím. Bratislavské župné školy sú naozaj veľmi dobré.

Rodičia to vidia tak, že ich dieťa sa nedostalo na štátnu škôlku pre to, že boli zo silného populačného ročníka. O 10 rokov sa to zopakovalo – ich dieťa sa nedostalo na strednú školu, lebo je silný populačný ročník. 

V rámci možných kapacít stredných škôl sme navyšovali počet miest na maximum. Hasíme problém, ktorý sa na nás valí. No zároveň máme dostatok miest na stredných školách pre každého žiaka. Ale nie všetky deti sa dostanú úplne na tú školu, na ktorú chceli ísť. Ani žiaci, ktorí neprejdú dvomi kolami prijímačiek, nezostanú bez školy – každý na nejakú strednú školu nastúpi.

Županom ste už sedem rokov. Ako ste sa pripravili na silnú populačnú vlnu smerujúcu na strednú školu? Čísla z materských aj zo základných škôl to ukazovali jasne. 

Otvárali sme nové študijné odbory, realizovali sme už päť projektov COVP, čo sú Centrá odborného vzdelávania a prípravy. Investovali sme desiatky miliónov eur do sanácie investičného dlhu v školách. Bratislavský kraj dlhé roky nemohol čerpať eurofondy na opravu škôl. Konkrétny príklad – v obci Budmerice, ktorá je poslednou obcou v Bratislavskom kraji, bola schátraná škola, a hneď vo vedľajšej obci, ktorá už bola v Trnavskom kraji, bola krásna škola vynovená z eurofondov. Od prvého dňa, keď som nastúpil do práce, som v Bruseli vysvetľoval, že niektoré časti Bratislavského kraja zďaleka nie sú také bohaté a potrebujú eurofondy na zveľadenie škôl. To sa nám podarilo.

Samostatná kapitola je to, ako pracujeme s našimi učiteľmi. Táto profesia nie je v Bratislavskom kraji veľmi atraktívna. Živiť rodinu z učiteľského platu je naozaj veľmi ťažké, ale nie je to tak v každom kraji. V rámci možností župy sme začali dávať učiteľom polročné či koncoročné odmeny. Vybavili sme im 50-percentnú zľavu na cestovné. Takisto príplatky za vyučovanie v inovatívnych a bilingválnych odboroch, čo je náročnejšia práca.

Ako ste sa na silné ročníky pripravovali pridávaním miest na stredných školách? 

Rástlo to postupne s tým, ako sme videli, že sa zvyšuje populácia. Pribúdali nové študijné odbory aj počet miest na niektorých školách, kde to bolo možné. A to nielen na odborných školách, pribúdali aj bilingválne odbory na gymnáziách, čím sa zvýšil počet žiakov. Miesta na gymnáziách sme pridávali asi od roku 2018. Predtým sme totiž mali počty nastavené podľa štátneho dokumentu Milénium, v ktorom sa štát striktne snažil udržať pomer odborného a všeobecného vzdelania 70 ku 30 percentám. To sme uvoľnili.

Rodičia sa pýtajú, prečo sa neotvoria nové triedy. Keď sme chodili do školy my, boli sme E, F. 

Bojujeme s dvomi typmi problémov. Prvý je priestorový a druhý je pedagogický. Nájsť dnes učiteľa je extrémne ťažké. Robíme všetko pre to, aby sme túto prácu zatraktívnili. Sú konkrétne stredné školy, kde by sme mohli otvoriť jednu triedu navyše. Lenže nemá tam kto učiť.

Je to prípad odborných škôl či gymnázií? 

V rámci gymnázií už sme počtom žiakov na maxime. Museli by sme robiť priestorové úpravy, aby sme ešte vedeli kapacitu zvýšiť. Tento rok sme pridali 221 miest, čo je naozaj obrovský skok; je to v podstate osem plných tried. Niekedy sme naozaj boli na škole do „efky“, ale od tých čias sa zmenili predpisy, ktoré určujú, čo má na škole byť. Nemali sme počítačové učebne, odborné učebne, laboratóriá. Preto školy, ktoré mali kapacitu 800 žiakov, už majú sotva 600 žiakov.

Budete v ďalších rokoch rozširovať kapacity gymnázií? Pridávať triedy? 

V súčasných podmienkach to nie je reálne. Ak dostaneme pridelený vyšší rozpočet a ak sa zlepšia podmienky pre učiteľov v Bratislavskom kraji, tak pre nás nebude až také náročné dobudovať kapacity a prijať učiteľov. Musíme ich však najskôr mať. Ale zopakujem, na stredných školách máme dokopy dostatok miest. Dokonca vlani ostalo na stredných školách po zaradení všetkých žiakov neobsadených 300 miest.

Ale pretlak na školách bude trvať ešte dlho. Analytici odhadujú, že to bude trvať do roku 2034, teda ešte desať rokov. V župnej analýze hodnotíte, že v prvom ročníku ste evidovali nárast žiakov o 47 percent – to sú deti, ktoré pôjdu na strednú školu v roku 2031/32.

Desať rokov je trochu prestrelené číslo, ale najbližších päť až šesť rokov určite áno. Starosta Petržalky Ján Hrčka už dnes vie, že o tri či štyri roky sa bude musieť vyrovnať s tým, že bude mať prázdne škôlky. Čiže po rokoch pretlaku potom prichádza vytriezvenie. Úloha je zvládnuť ten vrchol a potom zase prispôsobovať školy menšiemu dopytu.

Takže rodičia budú musieť nasledujúce roky jednoducho pretrpieť? 

Nie. Myslím si, že zabezpečujeme funkciu verejného školstva a typ služby, akú majú dostať. Počet miest je adekvátny. Pomer medzi gymnaziálnymi a odbornými miestami je v Bratislave ďaleko vyšší ako inde. V princípe si nemyslím, že sme na tom až tak zle.

Ale aj zloženie obyvateľov Bratislavského kraja je trochu iné než v iných krajoch.

Áno, preto sme na takmer 48-percentnom podiele gymnazistov, kým v iných krajoch sú na 25 – 30 percentách.

Je 48 percent gymnazistov limit, nad ktorý už nepôjdete?

Keď o sedem rokov začne klesať dopyt po stredných školách, tak si nemyslím, že je správne, aby zrazu 70 percent detí bolo na gymnáziách. Budem ďalej tlačiť na to, aby sa presadzovalo ešte viac stredné odborné školstvo a aby sme kopírovali dopyt trhu práce.

Problém je vypuklý aj v Prahe, kde sa primátor rozhodol postaviť celkom nové gymnázium. Argumentuje, že kým v Prahe musí mať žiak percentil 80 na to, aby sa dostal na gymnázium, v iných krajoch im stačí percentil 30. V Česku je to o niečo iné tým, že majú jednotný prijímačkový test, ktorý akceptujú všetky školy. Je v hre nové gymnázium v Bratislave?

Zamýšľali sme sa nad tým, ale prakticky to nevidím reálne. Skôr si myslím, že aj stredné školstvo musí prejsť reformou ekonomiky rozsahu. To znamená, že je omnoho výhodnejšie mať päť škôl po tisíc žiakov, než mať dvadsať škôl po 250 žiakov. Touto cestou chcem, aby sa uberalo aj naše školstvo. Tam smeruje naša stratégia budovania stredoškolských kampusov. Európsky trend je sústreďovať viac žiakov pod jednu strechu, a tým zlacňovať služby okolo toho.

A čo hovoríte na jeho argument, že žiaci v Prahe musia mať oveľa lepšie výsledky než žiaci v iných krajoch? 

Nie je to fér, ale bude to tak. Je to tak aj u nás. Možno to vyrovná prílev ľudí do Bratislavy. Na to, aby Slovensko bolo prosperujúca krajina, je dôležité, aby vzdelaní ľudia ostávali aj v regiónoch. Ale je fakt, že dopyt po vzdelávaní bude vždy vyšší v Bratislave ako v iných regiónoch.

Koľko detí prichádza na stredné školy z iných krajov? 

Nie je to žiadne alarmujúce číslo. Sú aj takí žiaci, hlavne z okresov okolo Bratislavského kraja. Najmä Záhorie, ale aj iné miesta v Trnavskom kraji. Asi najvypuklejším príkladom je Šamorín. Ten je Bratislave geograficky tak blízko, že sem deti, prirodzene, prichádzajú. To, že k nám dochádzajú žiaci z iných krajov, zohľadňuje ministerstvo školstva v každoročnom koeficiente, ktorým určuje počet žiakov prijatých do prvých ročníkov. Náš kraj má vždy koeficient okolo 1,50, pre budúci rok máme 1,45. Ostatné kraje ho majú na úrovni 0,90 či 0,80. S miestami pre týchto žiakov počítame.

Stredné školy nie sú ako materské – nemožno prijatie podmieniť miestom trvalého bydliska. Rodičia sa napriek tomu pýtajú, či to neviete nejako ovplyvniť.

Určite nie. Máme školy s celoslovenskou pôsobnosťou, ktoré sú v širokom okolí jediné svojho druhu. Medzikrajová priepustnosť je pri stredných školách úplne prirodzená.

Rodičia si na prijímačkách všímajú aj deti z Ukrajiny. Pri takej vypätej situácii sa to môže stať výbušnou témou. Koľko ukrajinských detí sa hlási na stredné školy? A ako chcete riešiť, aby nevznikali animozity medzi rodičmi? 

Neevidujeme štatistiky o ukrajinských deťoch, ktoré sa hlásia na bratislavské stredné školy. V minulom roku na župných stredných školách študovalo 321 žiakov so statusom odídencov. Žiakov z Ukrajiny je, samozrejme, omnoho viac, nie sú však v štatistikách. Deti z Ukrajiny sa dostávajú na strednú školy bežným procesom ako iné deti z iných krajín. Ak lepšie urobia prijímačky, tak je to jednoducho bežná konkurencia – na školu sa dostane šikovnejšie dieťa.

Hovoríte, že 48 percent gymnazistov je zrejme maximum. Prečo to nemôže byť viac? 

Snažíme sa koordinovať možnosti, ktoré poskytuje naše školstvo, s potrebami trhu práce; hovoríme o tom so zamestnávateľmi. Máme Krajskú radu pre odborné vzdelávanie a prípravu, kde sú zastúpení všetci stakeholderi. Tí spolurozhodujú o tom, ako sa prerozdelia miesta na stredných školách. A musím povedať, že v tejto „rade starších“ nie je veľká vôľa navyšovať pomer v prospech gymnázií. Dosiahol limit na polovičnej úrovni a čokoľvek za polovicou by ohrozilo, koľko absolventov príde na trh práce.

Tie odbory, ktoré ponechávate, sú však najmenej obľúbené. Aj tento rok sú v druhom kole iba odborné školy – s výnimkou jedného súkromného gymnázia Félix. Najviac voľných miest je napríklad v odbore obchodný pracovník, čašník, kuchár, mechanik strojov a zariadení. Majú na takéto odbory dať rodičia svojich jednotkárov, dvojkárov? 

Žiaci majú vždy alternatívu, súkromné alebo cirkevné stredné školy. My ako kraj nemôžeme pokryť dopyt pre úplne každého. To, že sa jednotkár nedostal ani na jednu zo štyroch škôl v prvom kole, o tom žiakovi niečo signalizuje. Keď sa niekomu nezadarí štyrikrát za sebou, možno by mal zvážiť, na akú školu sa hlásiť.

Je však určite dôvod, prečo sú v druhom kole iba odborné školy. Záujem o ne je jednoducho stále nižší. 

Je to ponuka, ktorú dávame ako kraj. A myslím si, že je to dobré vzdelanie. Odbory kuchár-čašník sú zbytočne podceňované, ale v skutočnosti od toho nie je ďaleko napríklad k cestovnému ruchu. Jednotkár tam môže prejsť na strednú odbornú školu gastronómie, hotelových služieb a ide ďalej na hotelovú vysokú školu. V týchto odboroch robíme v rámci Republikovej únie zamestnávateľov reformu. Odbory ako kuchár-čašník to majú nastavené tak, že sa bude plynulo pokračovať k maturite. Potom je to ako 5-ročný odbor takmer ako hotelová akadémia.

Ktorý 15-ročný tínedžer vidí svoju kariéru ako čašník?

Ja by som sa spýtal: prečo nie? Naučí sa podnikať, naučí sa robiť s peniazmi, robí niečo, čo ho baví – proste ho to urobí šťastným človekom. Prečo nie? V porovnaní s rovesníkmi bude mať omnoho vyšší príjem a omnoho skôr. Ako 19-ročný bude zarábať 1500 až 2000 eur. Na rozdiel od absolventa humanitnej vysokej školy, ktorý tento príjem nedosiahne do tridsiatky.

Ak sa raz rozhodne mladý človek pre kariéru čašníka v reštauráciách, môže to urobiť aj v dvadsiatke, keď je predsa len dospelejší a vie, čo chce. Nedajú sa takéto remeslá naučiť aj počas života? 

Kvalitu remesla neoklamete, ani štyri roky na škole. Keď sa niekto stane čašníkom v 25 z nedostatku iných možností, tak mu absolútne bude chýbať odborný background. Ak to niekto chce robiť poctivo, je dobré, aby v tom mal aj stredoškolské vzdelanie. Je v tom obrovský rozdiel. Konkrétne v tejto branži mám skúsenosti a viem, že odbornosť je veľmi dôležitá.

To chcú zamestnávatelia, zjavne však nie žiaci a rodičia. 

Hovoríme o tom so zamestnávateľmi, dokonca s niekoľkými zamestnávateľskými organizáciami. Tí celkom presne definujú, aké budú potreby trhu práce, robia dokonca prognózu s výhľadom na 10 rokov. Zohľadňujú zameranie kraja – automobilový priemysel, IT, biotechnika, zdieľané služby. Na základe toho nastavujeme a otvárame nové študijné odbory.

Rozumiem, že to chcú zamestnávatelia. Ale čo rodičia a žiaci? Ak je tak dlhodobo o tieto odbory nezáujem napriek všetkej propagácii a modernizácii, ktorú robíte, o niečom to asi hovorí. Znamená to, že ich treba prevychovať? 

Nemôžeme nikoho nútiť, ale trh niekedy donúti ľudí robiť veci, ktoré na začiatku robiť nechcú. Navyše pri určovaní počtu žiakov v školách máme zákonom stanovené dva limity. Po prvé, maximálnu kapacitu od ministerstva školstva a po druhé, dodržiavanie potrieb trhu práce. Tie sú zverejnené na našom webe. A keď sa pozriete napríklad na oblasť gastro, tak potreba trhu práce je raz taká, ako vieme reálne pokryť na maximálne kapacity žiakov.

Čiže my si nemôžeme povedať, že u nás nie je záujem o gastro, tak to nebudeme otvárať. Štát nám dal zákonom úlohu zohľadňovať to. Preto musíme Krajskej rade pre odborné vzdelávanie a prípravu vysvetľovať, prečo nemáme dostatočný počet miest na tej a tej odbornej škole.

Nemení sa aj generácia detí? Žijú v rýchlej a premenlivej dobe a v pätnástich rokoch sa ešte nemusia vedieť rozhodnúť pre jeden odbor. 

Tak ako sa výrazne zmenili iné oblasti života, tak sa menia aj sociologické modely správania sa. Doba je veľmi rýchla. Je to asi aj vec generácie. A možno sme aj my ako generácia zlyhali v tom, aby sme vysvetľovali našim deťom, čo je dôležité. Keď prišli 90. roky, vrhli sme sa na podnikanie a príležitosti, ktoré priniesla sloboda. A ako keby absentovala práca s vlastnými deťmi, generáciou, ktorá prichádzala po nás. Pred tým, ako som išiel do politiky, som bol zamestnávateľom v súkromnom sektore. Už vtedy som evidoval – okolo roku 2010, ako sa mení pohľad na to, čo to je zamestnanie, čo od neho očakávam a aké by som si predstavoval ohodnotenie. Podcenili sme to a vracia sa nám to.

Máte čísla o zamestnanosti žiakov z odborných škôl? Je to naozaj tak, že na žiakov za školou čakajú zamestnávatelia? 

Je to tak. Sú školy, kde má každý konkrétny žiak už svojho zamestnávateľa. Z druhého či tretieho ročníka. Má ponuku na stole alebo si ho zamestnávateľ cez nejakú prax finančne zaviaže. Niektorí ponúkajú aj pôžičku. Myslím si, že žiadne dobré odborné školy nemajú problém a ich absolventi sa okamžite rozchytávajú.

A platí to aj o odboroch, ktoré ostali voľné v tom druhom kole?

To je paradox, že práve tie sú na trhu práce najžiadanejšie. Ak má byť cieľom školstva urobiť šťastného človeka, ktorý sa vie uživiť, tak sa musíme pozerať na to, kde ich máme umiestniť. Najjednoduchšie by pre mňa bolo počkať, ako sa to utrasie, až kým tu nebude malá množina nespokojných, 80 percent plus-mínus spokojných a 10 percent vysmiatych a šťastných žiakov. Ale moja úloha je robiť osvetu. Robiť osvetu pre stredné odborné školy, lebo gymnáziá marketing nepotrebujú. Budem aj ďalej opakovať tú istú pesničku, že všetky školy sú dobré, ale rodičia – pozerajte sa aj na alternatívu strednej odbornej školy.