V apríli premiér vyháňal sudcu Klimenta z talára. V júni na neho podáva Susko disciplinárny návrh

„Ja byť pánom Klimentom, tak sa zbalím možno už dnes, ale pravdepodobne si potrebuje prejsť všetky legálne demokratické procedúry, ktoré predpokladá náš právny poriadok,“ vyhlásil premiér Robert Fico začiatkom apríla.

O vyše mesiac a pol je zrejmé, že sudca Najvyššieho súdu Juraj Kliment bude čeliť disciplinárnemu návrhu, ktorý na neho podáva minister spravodlivosti Boris Susko (Smer).

Susko to oznámil spolu s vicepremiérom a ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer) na úrade vlády verejne počas tlačovej besedy nazvanej „Dosť bolo čakania. Konáme!“. Pred novinármi opäť vystúpili aj obvinený poslanec Tibor Gašpar a advokáti Marek Para a David Lindtner, ktorý je obžalovaný z korupcie.

Susko s Kaliňákom reagovali na minulotýždňové rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vyhovel sťažnosti obvinenej sudkyne Denisy Cvikovej. Súd konštatoval, že rozhodnutím senátu 5T, v ktorom pôsobí aj Kliment, boli v auguste 2020 porušené jej práva. Najvyšší súd ju vtedy ponechal vo väzbe.

Cviková sa následne sťažovala aj na Ústavnom súde, no bez úspechu. Teraz uspela v Štrasburgu, ktorý jej prisúdil odškodnenie 19 500 eur. Kaliňák kritizoval, že túto „pokutu“ bude musieť zaplatiť Slovensko. Najradšej by ju zosobnil „konkrétnym vinníkom“. O sudcoch hovoril ako o politických aktivistoch.

Cvikovú zadržali v marci 2020 v rámci korupčnej kauzy Búrka. Vo väzbe bola do októbra 2020. Je obvinená z korupcie a donedávna aj z ohýbania práva. S týmto stíhaním nesúhlasila ani súdna rada.

V senáte 5T rozhodoval okrem Klimenta aj sudca Peter Štift a Peter Hatala, ktorý medzičasom odišiel do dôchodku. Pre Klimenta bude Susko žiadať najprísnejší trest – odvolanie z funkcie sudcu. Iné podľa neho neprichádza do úvahy, keďže najvyššia súdna autorita rozhodla už opakovane o porušení základných práv a slobôd týmto senátom.

„Riešením tejto situácie je, že takíto ľudia by v súdnictve nemali byť,“ dodal Susko.

Kaliňák o Klimentovi: Nemôže súdiť ani dedinskú hádku o pol prasaťa

Na Klimenta útočia vládni predstavitelia opakovane a rozhodnutie ESĽP vníma Kaliňák ako potvrdenie, že za posledné štyri roky dochádzalo k systematickému porušovaniu práv na Slovensku. Z tohto porušovania opakovane obviňoval Kaliňák a jeho spolustraníci práve senát 5T, v ktorom Kliment pôsobí.

Tento senát napríklad rozhodoval o väzbe poradcu premiéra Mareka Paru. Zároveň však prepustil z väzby samotného Roberta Kaliňáka pred dvomi rokmi. Minister obrany dnes vyhlásil, že sudcovia ako Juraj Kliment nemajú čo na Najvyššom súde robiť.

„Nemôže súdiť ani dedinskú hádku o pol prasaťa,“ povedal Robert Kaliňák, ktorý aj s ďalšími predstaviteľmi Smeru opakovane hovorí o Klimentovi ako o súčasti organizovanej skupiny. Jej členmi by mali byť aj prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry.

V utorok do tejto skupiny zaradil aj bývalého predsedu súdnej rady Jána Mazáka. Kaliňák potvrdil, že na Mazáka bolo alebo bude podané trestné oznámenie. Rovnako aj na exministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú (SaS). Dôvodom je údajné krytie „špinavostí justície“.

Mazák aj Kolíková vraj ignorovali podnety na disciplinárne konanie voči Klimentovi. „Tolerovanie týchto zvrhlostí sa skončilo,“ vyhlásil Kaliňák.

Pripomenul, že Kliment je už disciplinárne stíhaný. Návrh na neho podal predseda súdu Ján Šikuta, a to za potýčku s iným sudcom Petrom Paludom na parkovisku pred súdom.

Kaliňák opäť vidí organizovanú skupinu

Vicepremiér Kaliňák hovoril o organizovanej skupine aj v súvislosti s korupčnou kauzou Búrka. Ide o akciu NAKA z marca 2020, v rámci ktorej zatýkala mnohých bratislavských sudcov. Kaliňák hovorí o systematickom konaní bývalej vládnej moci, ktorá „zaútočila“ po voľbách v roku 2020 najskôr na sudcov.

Po voľbách koncom februára 2020 vyhralo OĽaNO, ktoré následne zostavilo vládu so SaS, Sme rodina a stranou Za ľudí.

Dôkazom systematickej činnosti bolo podľa Kaliňáka to, že v rámci Búrky zadržala NAKA „výkonnú predsedníčku Najvyššieho súdu“, predsedu krajského súdu aj predsedov okresných súdov vrátane toho, pod ktorý spadá Slovenská informačná služba.

V rámci Búrky bola obvinená bývalá podpredsedníčka Najvyššieho súdu Jarmila Urbancová, bývalý predseda bratislavského krajského súdu Ľuboš Sádovský, bývalý predseda Okresného súdu Bratislava V Dušan Srogončík a bývalý predseda Okresného súdu Bratislava III David Lindtner, ktorý je dnes spoločníkom v Kaliňákovej advokátskej kancelárii a zároveň je poradcom premiéra a ministra spravodlivosti.

Kaliňák vravel o tom, že organizovaná skupina sa snažila „vyradiť justíciu z činnosti a zastrašiť ju“. Po nej nasledoval podľa neho špeciálny prokurátor aj ďalší prokurátori a napokon líder opozície. Minister vnútra a jeho kolegovia sa to snažili nakoniec spojiť aj s májovým útokom na premiéra Roberta Fica.

Predsedu Smeru a Roberta Kaliňáka obvinila NAKA v apríli 2022 pre podozrenia zo zneužívania polície na politické ciele. Toto obvinenie im však následne zrušili na generálnej prokuratúre vedenej Marošom Žilinkom cez paragraf 363.

Kaliňák pred novinármi opakoval, že súčasná vládna moc nie je taká ako ich predchodcovia. Súčasne však vyhlásil, že už sa nemôžu prizerať nečinnosti tých, ktorí by konať mali. Myslel tým najmä predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu, ktorému vládna moc avizovala výzvy na disciplinárne stíhanie Klimenta opakovane.

Vicepremiér ho v utorok kritizoval, že doposiaľ nekonal. V utorok Šikuta napísal, že rešpektuje zákonnú kompetenciu ministra spravodlivosti podávať disciplinárne návrhy. 

Kliment: Je to nátlak aj na ostatných sudcov

Sudca Kliment hovorí, že utorkovou tlačovou besedou výkonná a zákonodarná moc potvrdila, že sa de facto usiluje chrániť určité osoby, ktoré sú trestne stíhané, obžalované a niektoré aj odsúdené, priamym politickým nátlakom, vyhrážaním sa selektívne vybraným sudcom trestným a disciplinárnym stíhaním pre ich rozhodovaciu činnosť.

„Takto nepriamo dochádza k nátlaku aj na ostatných sudcov, ktorí by mohli konať a rozhodovať v trestných
veciach bývalých alebo súčasných politických, ekonomických a oligarchických špičiek,“ dodal sudca.

Pripomenul, že v právnom štáte, ktorý predstavuje jednu zo základných hodnôt Európskej únie, sú opísané
útoky vrcholných predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci na nezávislosť súdnej moci neakceptovateľným javom a v rozpore s povinnosťou každého členského štátu Európskej únie zachovávať základné atribúty právneho štátu.

Sudca avizuje, že po podaní disciplinárneho návrhu sa listom obráti na Európsku komisiu a komisára či komisárku pre spravodlivosť. Rovnako aj na európske súdne inštitúcie.

„Môžete klamať svojím počínaním niektorých ľudí nejaký čas, niektorých dokonca po celý čas, ale nikdy nie všetkých po celý čas,“ citoval vo svojej reakcii výrok amerického prezidenta Abrahama Lincolna.

Späť k Cvikovej, ktorá je podozrivá z toho, že pomáhala petržalskej sudkyni Zuzane Maruniakovej pri rozhodovaní o jednej zo štyroch Kočnerových televíznych zmeniek. Marian Kočner vďaka jej rozsudku takmer vysúdil od televízie Markíza vyše osem miliónov eur.

Zo správ z Kočnerovej Threemy vyplýva, že bývalá štátna tajomníčka za Smer Monika Jankovská ovplyvňovala rozhodnutie cez sudkyňu Denisu Cvikovú, ktorá bola aj osobne v súdnej sieni, keď Maruniaková v roku 2018 rozhodla v prospech Kočnera.

Sudca Kliment reagoval, že ak by mali platiť závery z rozsudku ESĽP v prípade Cvikovej, tak potom by boli spochybnené viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu o väzbe či o jej trvaní. Trestný poriadok, ale aj doterajšie rozhodnutia Najvyššieho aj Ústavného súdu hovoria, že pri rozhodovaní o väzbe musí sudca zohľadniť všetky okolnosti, ktoré vyplývajú z trestného spisu.

Kliment napísal list, v ktorom požiadal ministra spravodlivosti, aby odporučil vláde podať návrh na predloženie tohto prípadu veľkej komore ESĽP. Tá by mohla rozhodnutie zvrátiť. Súčasne na to upozornil aj predsedu Ústavného súdu a Najvyššieho súdu.

„Minister spravodlivosti by mal vážiť slová,“ reagoval na informáciu o trestnom oznámení bývalý predseda súdnej rady Ján Mazák. Podanie trestného oznámenia z dôvodu, že vraj kryl senát 5T v prípade Denisy Cvikovej, je podľa neho „okrem nekompetentnosti číra manipulácia verejnou mienkou a hrubé skreslenie skutočnosti“.

Mazák pripomenul, že senát 5T, ktorému v auguste 2020 predsedal sudca Kliment, bol „krytý“ uznesením senátu Ústavného súdu, ktorým bola ústavná sťažnosť pani Cvikovej odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

„Podčiarkujem ‚ako zjavne neopodstatnená‘. Takže sa chystá aj trestné oznámenie na senát Ústavného súdu?“ pýta sa Mazák.

Teraz chcú pokutu zosobniť. Vyše 100-tisíc eur za raziu v Moldave nie

Vicepremiér Kaliňák hovoril o rozsudku ESĽP ako „európskej facke“ a neakceptovateľnej hanbe slovenskej justície v rámci celej Únie. Senát 5T podľa neho rozhodoval aktivisticky a deformoval spravodlivosť na Slovensku.

Minister zároveň hovoril o „pokute“ 20-tisíc eur, ktorú bude musieť teraz zaplatiť vláda. „Musíme urobiť opatrenia, ktoré budú znamenať, že tieto zdroje bude musieť uhradiť konkrétny vinník,“ konštatoval Kaliňák.

Keď sa ho novinári opýtali, či by rovnako nemalo byť zosobnené aj odškodnenie pre Rómov z Moldavy nad Bodvou, ktorých sa ESĽP zastal v prípade policajnej razie, tak už vicepremiér hovoril inak.

Policajná razia v osade Budulovská pri Moldave prebehla v júni 2013 a ministrom vnútra bol vtedy práve Robert Kaliňák, ktorý sa policajtov opakovane zastával. A to aj po tom, ako ESĽP v roku 2020 spochybnil použitie obuškov na miestnych Rómov.

„Ja v tom vidím zásadný rozdiel. Viem o odškodnení 110-tisíc eur za prieťahy v konaní. Nie za samotnú akciu, ale za vyšetrovanie, že trvalo dlho. V tomto prípade ale ESĽP povedal, že konkrétne senát 5T porušil práva,“ povedal Kaliňák.

Vysvetľoval, že vyšetrovanie razie trvalo dlho, lebo poškodení Rómovia si vymýšľali, a rovnako podľa neho falošné vyjadrenie dala aj vtedajšia ombudsmanka Jana Dubovcová. Tá sa ako jedna z prvých zastala zbitých a po razii konštatovala, že boli porušené ich práva.

Odškodnenie bolo nakoniec priznané na základe zmieru s vládou ôsmim sťažovateľom. Stalo sa to v júni 2022 za vlády Eduarda Hegera. Ešte v septembri 2020 však v Štrasburgu uspeli dvaja konkrétni sťažovatelia – Roland Dančo a Róbert Rybár, pri ktorých súd konštatoval porušenie ich práv a odškodnil ich po 20-tisíc eur.

ESĽP vtedy spochybnil samotnú podstatu zásahu v rómskej osade, no rovnako aj opodstatnenosť použitia donucovacích prostriedkov a fyzickej sily. Súd konštatoval, že došlo k porušeniu zákazu neľudského zaobchádzania. Zároveň súd spochybnil aj celé vyšetrovanie razie, počas ktorého došlo k závažným nedostatkom. To viedla inšpekcia ministerstva vnútra.

ESĽP sa zaoberal aj podozrením, či postup policajtov nebol rasovo motivovaný. V tomto prípade sme ako krajina zlyhali tiež. „Počas vyšetrovania incidentu neboli vykonané dostatočné kroky na to, aby sa odkryl prípadný rasový motív konania, respektíve aby došlo k objasneniu, či etnický pôvod sťažovateľov zohral úlohu pri zaobchádzaní, ktorému boli podrobení,“ skonštatoval súd.