Otakar Horák
Predstavte si, že by ste nikdy nemali intímny rozhovor.
Nebol by nikto, komu by ste sa mohli zdôveriť, že sa vám páči druhá osoba.
Po celý život by na vás hľadeli len ako na „večné dieťa“ – akoby ste netúžili po romantickom vzťahu, dotykoch alebo vlastných deťoch.
Rodičia alebo asistenti by vás obliekali spôsobom, ako keby ste sa iným ľuďom nechceli páčiť.
Taká je realita mnohých ľudí so zdravotným znevýhodnením na Slovensku.
Téma, ktorá je tabu
Pritom ľudia sú sexuálne bytosti bez ohľadu na postihnutie. „Veľká časť hendikepovaných chce partnera získať alebo ho nestratiť, mať sexuálny život, deti i rodinu,“ hovorí urológ a sexuológ Igor Bartl.
Lekár pôsobí na urologickom oddelení Univerzitnej nemocnice Bratislava a je predsedom výboru Slovenskej sexuologickej spoločnosti.
Bartl hovorí, že sexuálny život ľudí so zdravotným znevýhodnením je tabu, hoci aj pre nich je sexualita dôležitá. „Cieľom je, aby i ľudia s postihnutím mohli žiť podľa vlastných predstáv s možnosťami, ktoré majú ich vrstovníci bez postihnutia – prežiť aktívny sexuálny život a mať vlastné deti,“ dodáva urológ a sexuológ Bartl.
Posmievali sa mu
Tridsiatnik Ján trpí neurologickým ochorením, pre ktoré je pripútaný na vozík. „Sám neviem urobiť nič, ani sa obliecť alebo osprchovať. Na všetko potrebujem starostlivosť,“ hovorí.
Jeho meno sme zmenili, lebo si prial zostať v anonymite.
V minulosti Ján zverejnil verejné zbierky na intímnu asistenciu. „Stretol som sa s veľmi nelichotivými reakciami spoločnosti,“ povedal. „Posmievali sa mi.“
Keď sa o zbierkach dozvedela jeho mama, Ján ich musel zrušiť. Peniaze, ktoré mal, použil na intímnu asistenciu. „Prišlo dievča, pomohla mi s tým, čo som potreboval, potom odišla.“
Podľa neho je na Slovensku sexuálna asistencia pre ľudí so zdravotným znevýhodnením témou, o ktorej sa nehovorí. „Je to nastavením spoločnosti, pre ktorú to nie je dôležité,“ hovorí Ján. „Ale myslím si, že určite by sa malo hľadieť aj na tieto potreby,“ dodáva.
Nie sú „večnými deťmi“
Sociologička Sarah Earleová sa už viac ako dve desaťročia rozpráva s ľuďmi so zdravotným hendikepom o ich intímnom živote. „Väčšina mladých ľudí so zdravotným postihnutím, s ktorými som robila rozhovory, nemala sexuálne vzťahy, ale považuje ich za žiaducu a normálnu súčasť každodenného života,“ povedala pre Denník N vedkyňa, ktorá pôsobí na Nottingham Trent University.
Hoci aj ľudia so zdravotným znevýhodnením túžia po vzťahoch – vrátane sexuálnych –, väčšinová spoločnosť s nimi zaobchádza ako s „večnými deťmi“. „Hovorí sa s nimi povýšenecky alebo sa s nimi nehovorí vôbec, pričom otázky smerujú skôr na rodinných príslušníkov alebo opatrovateľov ako na samotných ľudí so zdravotným postihnutím,“ píše Earleová pre portál The Conversation.
Podľa vedkyne to môže súvisieť s tým, že ľudia so zdravotným postihnutím „sú vnímaní skôr ako ekonomická záťaž pre spoločnosť než ako skupina, ktorá je užitočná“, ako dodala pre Denník N.
Podľa českej terapeutky a koučky Lucie Šídovej vyžadujú podporu aj rodičia ľudí so znevýhodnením, ktorí sa zo strachu o svoje deti – aj keď sú už dospelé – zdráhajú rozvíjať ich intimitu.
„Ale aj ľudia so znevýhodnením chcú vzťahy, napokon, vidia, že i my žijeme vo vzťahoch. Niekedy sa pýtajú, prečo oni nemôžu?“ vraví Šídová, výkonná riaditeľka Freya – Institutu sexuality a vztahů.
Na Slovensku záujem neregistrujú
Medzi služby, ktoré vo Freyi zabezpečujú, patrí sexuálna asistencia. Ide o poradenstvo a pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím a seniorom a seniorkám v oblasti sexuality a vzťahov.
Sexuálna asistencia vychádza z predstavy, že sexualita je základné ľudské právo, povedala Lucie Šídová. „Ale hovoriť o tom, že ľudia so zdravotným hendikepom majú takéto práva, nestačí, preto im treba poskytnúť možnosti, aby svoju sexualitu mohli napĺňať,“ dodala.
Okrem Česka, kde Freya pôsobí, je sexuálna asistencia už niekoľko rokov bežnou praxou vo viacerých krajinách západnej Európy, napríklad vo Švajčiarsku, Belgicku, Nemecku alebo Holandsku.
Na Slovensku to neplatí. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nám odpísalo, že u nás neregistruje záujem o sexuálnu asistenciu. „Takúto požiadavku sme nezaznamenali od zástupcov či reprezentatívnych organizácií ťažko zdravotne postihnutých osôb.“
Podľa rezortu sa v tejto veci neobrátili príslušné organizácie ani na samosprávy, ktoré majú sociálne služby v kompetencii. „Riešiť otázky sexuality ľudí so zdravotným postihnutím napríklad v sociálnych službách sa snažíme cez otváranie týchto tém s poskytovateľmi sociálnych služieb,“ uviedol rezort.
Vzťahy, dotyky či masáž
V Česku funguje sexuálna asistencia od roku 2015. „V súčasnosti máme osem sexuálnych asistentiek, no vnímame, že potrebujeme rozšíriť kapacity, preto na jeseň otvárame ďalší kurz pre sexuálnych asistentov a asistentky,“ vraví Lucie Šídová.
Medzi služby, ktoré sexuálne asistentky a asistenti ponúkajú, patria rozhovory, ale aj spoločná nahota, práca s telom či intímna masáž. „Ľuďom, ktorí sú po úraze, môžu pomáhať znovu objavovať ich telo.“
Ak sa na tom dvojica dohodne, s klientom sa môže nacvičovať masturbácia. „Sociálna pracovníčka sa ľudí s mentálnym znevýhodnením alebo poruchou autistického spektra nemôže dotýkať, ale sexuálny asistent či asistentka môžu,“ hovorí Lucie Šídová o praxi z Česka.
Pohlavný styk poskytuje len niekoľko sexuálnych asistentiek a asistentov. „Každý sexuálny asistent či asistentka to majú nastavené inak a záleží iba na nich,“ vraví Šídová.
Ideálne by služba mala prispieť k rozvoju zdravých partnerských vzťahov mimo sexuálnej asistencie.
Lucie Šídová povedala, že sa im viackrát ozvali muži, ktorí mali okolo 40 alebo 50 rokov, a sťažovali sa, že so ženou dosiaľ nemali intímny rozhovor. „Takíto ľudia sú v oblasti sexuality neistí. So sexuálnou asistentkou o týchto veciach komunikujú a učia sa, ako pestovať zdravé vzťahy. Keď získajú väčšie sebavedomie, môžu nadviazať vzťahy v reálnom živote, čo je žiaduce,“ vraví Lucie Šídová.
O prvej schôdzke a kurze
Štát na tieto služby neprispieva. „V Česku si všetko hradí klient.“
Podľa Šídovej sexuálne asistentky niekedy jazdia aj na Slovensko, ale vtedy sa cena za služby zvyšuje, keďže klient uhrádza aj cestovné náklady.
Sexuálna asistencia nie je vhodná pre každého človeka so zdravotným znevýhodnením. „Určená je iba pre tých, ktorí vedia pochopiť, o akú službu ide, a vedia sa slobodne rozhodnúť, že by ju chceli vyskúšať.“
Stretnutiu s asistentkou či asistentom predchádza prvá schôdzka. „Je veľmi dôležitá, lebo ľudia si na nej povedia svoje predstavy a zistia, či môžu spolupracovať,“ hovorí Šídová.
Freya prebrala know-how najmä zo Švajčiarska. „Bola to veľká zodpovednosť, aby sme sexuálnu asistenciu v Česku nastavili dobre. Ak by sme túto možnosť nevyužili, sexuálnej asistencii by sme spravili zlé meno,“ povedala Lucie Šídová.
Na to, aby bol človek zaradený na zoznam sexuálnych asistentov Freye, musí absolvovať výcvik. Na ňom sa záujemcovia učia o rôznych typoch zdravotných znevýhodnení alebo im v zariadení sociálnych služieb ukazujú, ako klienta polohovať alebo dostať z vozíka a naň.
„Do kurzu pozývame sexuálne asistentky, aby z praxe povedali, ako služba vyzerá,“ dodala Šídová.
Zvyšovať kvalitu života
Sex ľudí s hendikepom je v spoločnosti stále tabu, konštatuje sociologička Sarah Earlová. „Ľudia so zdravotným postihnutím sa bežne infantilizujú a desexualizujú,“ uvádza vedkyňa pre portál The Conversation.
Nezriedka aj zdravotníci predpokladajú, že ak ich pacient má zdravotné znevýhodnenie, nebude mať sex. „[Ale] ľudia so zdravotným postihnutím majú sex. Dokonca si ho užívajú,“ píše Earlová.
„Väčšina mladých ľudí so zdravotným postihnutím, s ktorými som robila rozhovory, (…) považuje sexuálne vzťahy za žiaducu a normálnu súčasť každodenného života,“ povedala Earlová pre Denník N.
Sexualita je dôležitá aj pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. Aj preto sa Earlová domnieva, že sexuálna asistencia zvyšuje kvalitu života týchto ľudí, keďže zahŕňa aj „nadväzovanie romantických a sexuálnych vzťahov, ak si ich želajú“, povedala nám vedkyňa.
Sexuológ Bartl: Sexuálny život ľudí s postihnutím je tabuizovaný
Odpovedá urológ a sexuológ Igor Bartl, predseda výboru Slovenskej sexuologickej spoločnosti, urologické oddelenie Univerzitnej nemocnice Bratislava. Igor Bartl odpovedal e-mailom, jeho odpovede sme krátili.
Prečo ľudí so zdravotným hendikepom považujeme za osoby, ktoré nemajú sexuálne túžby či potreby?
Sexualita v rôznej forme a podobe sprevádza človeka celým životom. Svoje vyjadrenie a špecifiká má v detstve, dospievaní, dospelosti aj v starobe. Inú kvalitu – ale rovnako dôležité postavenie – má v období zmenenej životnej situácie, pri chronických hendikepujúcich ochoreniach či po ťažkých úrazoch s trvalými následkami.
Sexualita je rovnako dôležitá aj pre jedincov s vrodenou chybou, či už zmyslovou alebo neurologickou. Sexuálny život ľudí s postihnutím je tabuizovaný. Laická, ale i odborná verejnosť kolíše vo vzťahu k sexualite hendikepovaných medzi dvoma hraničnými postojmi: buď ich považuje za úplne asexuálnych, alebo, naopak, nepredpokladá, že by v sexe vôbec mohli mať nejaké problémy.
Mať partnera, rodinu a deti nie je nevyhnutná podmienka. Veľká časť hendikepovaných však chce partnera získať alebo ho nestratiť, mať sexuálny život, deti i rodinu. Cieľom je, aby i postihnutí mohli žiť podľa vlastných predstáv s možnosťami, ktoré majú ich vrstovníci bez postihnutia – prežiť aktívny sexuálny život a mať vlastné deti.
Sexuálny život jedincov s duševným ochorením býva ovplyvnený ochorením s následnou liečbou. U organických psychických porúch aj porúch schizofrénneho okruhu môže dochádzať k prejavom zníženej aj zvýšenej sexuálnej aktivity. Tieto prejavy môžu byť aj prvým symptómom začínajúceho závažného duševného ochorenia. Ďalej to môžu byť depresie, úzkostné poruchy, demencie a iné.
Veľkým nebezpečenstvom je, že niektoré skupiny hendikepovaných môžu predstavovať cieľovú skupinu pre sexuálne zneužívajúce osoby. U nepočujúcich detí, chlapcov aj dievčat je 2- až 3-krát vyššie riziko sexuálneho zneužívania v porovnaní s nepostihnutými deťmi. Špeciálne školy pre nepočujúcich môžu predstavovať pre nepočujúce deti vysoké riziko zneužívania.
Je sexualita prirodzenou súčasťou nášho života bez ohľadu na telesný či iný hendikep?
Definícia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 2002 charakterizuje sexuálne zdravie ako stav fyzickej, emocionálnej, psychickej a sociálnej pohody vzťahujúcej sa k sexualite, čo neznamená iba absenciu choroby, dysfunkcie alebo poruchy. Vyžaduje si pozitívny a rešpektujúci prístup k sexualite a sexuálnym vzťahom ako aj možnosť mať príjemné a bezpečné sexuálne skúsenosti bez donucovania, diskriminácie a násilia.
Ľudská sexualita je dôležitou súčasťou ľudského bytia počas celého života jednotlivca a zahŕňa pohlavie, rodovú identitu a rodové roly, sexuálnu orientáciu, erotiku, pôžitok, intímnosť a reprodukciu. Sexuálne uspokojenie (satisfakcia) ako výsostne psychická kvalita v konečnom dôsledku rozhoduje o tom, ako človek hodnotí svoju sexualitu, a ako je s ňou spokojný.
Sexuálna dysfunkcia je porucha sexuálnej výkonnosti charakterizovaná nedostatočnosťou jednej alebo niekoľkých fyziologických zložiek sexuálneho správania. Všetky formy sexuálnej dysfunkcie významne negatívne ovplyvňujú kvalitu života postihnutých osôb. Podľa aktualizácie odporúčaní Európskej urologickej spoločnosti od roku 2016 by sa erektilná dysfunkcia nemala považovať len za problém kvality života, ale za potenciálny marker kardiovaskulárnych ochorení, hypertenzie, diabetes mellitus, obezity, metabolického syndrómu, obštrukčnej choroby pľúc a symptómov dolných močových ciest.
V rámci globálnej stratégie kladenej na primárnu a sekundárnu prevenciu najnovšie klinické štúdie dokonca dokázali preventívny vplyv zdravej sexuality na oddialenie, alebo predchádzanie vzniku samotnej sexuálnej dysfunkcie.
Čo si myslíte o sexuálnej asistencii – od komunikácie, rozvoja vzťahov až po styk v niektorých prípadoch – pre ľudí so zdravotným znevýhodnením?
Viaceré celosvetové štúdie poukázali na nedostatočný záujem lekárov-špecialistov o sexuálny život nimi dispenzarizovaných pacientov pri viacerých závažných ochoreniach, hoci pacienti očakávali ich aktívny prístup aj k ich sexuálnym problémom. Veľakrát sa argumentuje nedostatkom času, závažnosťou základných ochorení (napríklad onkologických), pri ktorých lekári nepredpokladajú, že by pacienti mohli mať akýkoľvek sexuálny život, respektíve intimitu.
Sexuálna asistencia – nielen na Slovensku – je v rukách jednotlivcov, nadácií a platforiem bez zadefinovanej spolupráce, a najmä bez odbornej garancie lekárskych a ďalších vedeckých spoločností.
Sexuálny asistent môže byť prínosom pri presne zadefinovanom programe, jednoznačnom vymedzení hraníc činností, zároveň na individuálnom princípe prispôsobení sa potrebám jednotlivého klienta či páru, kde rozhodne nepatrí rola sexuálnej asistencie v podobe sexuálneho partnera.
Človeka s postihnutím treba edukovať, že hendikepovaní majú svoje centrá pomoci a organizácie, ktoré usporadúvajú sexuologické prednášky a rekondičné pobyty, ktoré pomáhajú zvládať adaptačný proces. Dôležitá je komunikácia postihnutého na tému sexuality s lekárom rôznych špecializácií (základné ochorenie, gynekológ, urológ a sexuológ).
Nevyhnutná je partnerská komunikácia pred obnovením sexuálneho života. Absencia komunikácie vedie ku vzniku bariéry, veľakrát nedorozumeniu a odcudzeniu medzi partnermi, vzniku sexuálneho nesúladu, ktorý môže vyústiť až do rozpadu partnerského zväzku.
Neodporúča sa, pokiaľ to nie je úplne nevyhnutné, aby sa sexuálny partner musel starať o hendikepovaného v oblastiach intímnej hygieny a ošetrovať ho. Môže dôjsť k strate sexuálnej túžby a vzniku averzie. Tu je namieste využitie školených (certifikovaných) opatrovateliek, napríklad v rámci organizácií zaisťujúcich domácu starostlivosť.
Cieľom pri závažných celkových ochoreniach vedúcich napríklad k chronickej bolesti (trvanie bolesti presahuje 3 až 6 mesiacov) a iným problémom ovplyvňujúcim celkovú kvalitu života nie je vždy obnovenie koitálnej sexuálnej aktivity. Variáciou je masturbácia, použitie pomôcok či nekoitálny sex.
V liečbe sa vychádza z prianí pacienta a jeho partnerky/partnera s cieľom dosiahnutia párového sexuálneho súladu. Pacient sa rád zdôverí, pokiaľ mu bude položená otázka rešpektujúca intimitu. Liečba sexuálnych dysfunkcií u pacientov s chronickou bolesťou by mala prebiehať v spolupráci algeziológa a sexuológa.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
