Denník N

Cenu Dominika Tatarku získala Irena Brežná

Predseda poroty Peter Zajac s čerstvou laureátkou. Foto - Tasr
Predseda poroty Peter Zajac s čerstvou laureátkou. Foto – Tasr

Prestížne literárne ocenenie si po dlhšom čase odnáša „klasická“ próza. Nevďačnú cudzinku napísala Slovenka, žijúca už takmer päťdesiat rokov vo Švajčiarsku.

Prestížnu literárnu Cenu Dominika Tatarku si prevzala Irena Brežná za knihu Nevďačná cudzinka, ktorú v slovenskom preklade Jany Cvikovej vydal Aspekt. Tradičnou súčasťou ocenenia bolo aj výtvarné dielo, tentoraz obraz od Klaudie Kosziby.

V knihe, ktorá získala Literárnu cenu Švajčiarskej konfederácie, autorka prostredníctvom dvoch spomienkových vrstiev – rozprávačky a tlmočníčky – reflektuje jednak vlastné zážitky z udomácňovania sa v novej krajine, a zároveň sprostredkováva osudy súčasných migrantov.

Po Švajčiarsku, kde Brežná žije od roku 1968, sa jej kniha dočkala zaslúženého ocenenia aj v jej pôvodnej vlasti. Podľa predsedu poroty Petra Zajaca jej členovia ocenili intenzívnu umeleckú výpoveď o hľadaní vlastnej identity po emigrácii hlavnej postavy, spojenú s príbehmi, ktoré zažíva medzi imigrantmi, utečencami, ľuďmi trpiacimi depresiami, naivnými hľadačmi raja či drobnými zlodejíčkami a azylovými úradníkmi. „Porota ocenila aj spôsob rozprávania, vyhýbajúceho sa klišéovitému chápaniu problému, určujúcemu vo významnej miere povahu a stav dnešného sveta.“

V dvadsaťdvaročnej histórii ceny si ju prvýkrát odnáša slovenský spisovateľ, trvale žijúci v zahraničí. Čerstvá laureátka oceňuje, že sa to udialo práve v období, keď sa Slovensko čoraz viac uťahuje samo do seba.

Emigrácia ako podložie písania

obalkaAko zdôrazňuje Jana Cviková, život a písanie Ireny Brežnej poznačila jej vlastná skúsenosť z emigrácie a tento zlomový zážitok tvorí skryté aj zjavné podložie jej reportáží, esejí a próz.

Brežná sa vo Švajčiarsku etablovala najskôr ako novinárka, keď okrem iného prinášala oceňované reportáže z vojnových konfliktov. Je stálou prispievateľkou niekoľkých švajčiarskych a nemeckých novín a časopisov, ako sú Neue Zürcher Zeitung či Berliner Freitag.

Píše po nemecky, je autorkou takmer desiatky kníh, z ktorých v slovenskom preklade vyšli Psoriáza, moja láska, Tekutý fetiš, Na slepačích krídlach a vlani Nevďačná cudzinka.

Dvojznačný názov

Kniha sa v nemčine volá Die Undank­bare Fremde, čo možno preložiť aj ako Nevďačná cudzina. Táto dvojznačnosť poskytuje pri čítaní v pôvodnom jazyku ďalší rozmer interpretácie, no aj bez tohto bonusu próza zaznamenala veľký úspech aj v mnohých ďalších krajinách.

Rešpekt pred knihou priznal vlaňajší laureát Ľubomír Longauer, ktorý uvítal novú držiteľku ceny tradičným laudáciom: „Bál som sa: čo ak sa mi kniha nebude páčiť, ako to, preboha, zosmolím, aby to aspoň pripomínalo ono požadované laudácio. Po jej prečítaní mi odľahlo: kniha ma zaujala,“ povedal a odporučil jej čítanie. „Nehovorí o novom probléme, jej pohľad je však poctivý, neutápa sa v pseudovlastenectve a sentimentalite. Práve preto stojí za to.“

Laureáti Ceny Dominika Tatarku

1994 Milan Hamada (Sizyfovský údel)

1995 Ivan Kadlečík (Hlavolamy)

1996 Pavel Vilikovský (Krutý strojvodca)

1997 Ivan Štrpka (Medzihry. Bábky kratšie o hlavu)

1998 Pavel Hrúz (Hore pupkom, pupkom sveta)

1999 Ľubomír Lipták (Storočie dlhšie ako sto rokov)

2000 Dušan Dušek (Pešo do neba)

2001 František Mikloško, Gabriela Smolíková, Peter Smolík (Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 – 1989)

2002 Katalin Vadkerty (Maďarská otázka v Československu 1945 –1948), Ján Johanides (Nepriestrelná žena)

2003 Rudolf Fila (Cestou)

2004 Stanislav Rakús (Nenapísaný román)

2005 Tomáš Janovic (Maj ma rád)

2006 Kornel Földvári (O karikatúre)

2007 Jozef Jablonický (Samizdat o disente), Milan Lasica (Bodka)

2008 Ján Buzássy (Bystruška), Mikuláš Huba (Ideál – skutočnosť – mýtus. Príbeh bratislavského ochranárstva)

2009 Juraj Mojžiš (Voľným okom II)

2010 Iva Mojžišová (Giacomettiho smiech?)

2011 Monogramista T. D (Nie som autor, som metafora)

2012 Oleg Pastier (Za ozvenou tichých hlasov II.)

2013 Mila Haugová (Cetonia aurata a Tvrdé drevo detstva), editorský tím publikácie Odkiaľ a Kam. 20 rokov samostatnosti – Martin Bútora, Grigorij Mesežnikov, Zora Bútorová a Miroslav Kollár

2014 Ľubomír Longauer (Vyzliekanie z kroja)

2015 Irena Brežná (Nevďačná cudzinka)

Kultúra

Teraz najčítanejšie