Denník N

Slávna lampa zo Slovenska svietila aj na podozrivých

Stolové svietidlo typ 1012 01 (typ 215 03 01), n. p. Elektrosvit Nové Zámky (1968). Foto – Adam Šakový
Stolové svietidlo typ 1012 01 (typ 215 03 01), n. p. Elektrosvit Nové Zámky (1968). Foto – Adam Šakový

Podobá sa na známu lampu Pixaru, ale zrodila sa v Nových Zámkoch už pred polstoročím a poznali ju aj tí, čo ju nemali.

Bola takmer všade. Pripravená osvetliť skriptá študentovi, rozjasniť rysovaciu dosku architektovi, ale aj posvietiť na zločin vo vyšetrovni verejnej i štátnej bezpečnosti. Slúžila tomu, kto ju zapol. Dodnes je neobyčajne štíhla a nastaviteľná vo všetkých smeroch. Stačí jej elektrická zásuvka a spod veľkého čierneho bakelitového cylindra rozžiari 60 wattov svetla.

Stolná lampa, presnejšie: žiarovkové stolné svietidlo typ 1012 01 z n. p. Elektrosvit Nové Zámky, dokáže byť aj dnes pýchou moderného interiéru.

Od Bánhegyi po Elektrosvit

Hoci svietidlo pochádza z konca 60. rokov minulého storočia, priemyselná výroba na miestach, kde stál novozámocký Elektrosvit, má vyše 115 rokov. 1. mája 1900 postavila budapeštianska spoločnosť Bánhegyi J. C. na ľavom brehu rieky Nitry garbiareň a závod na výrobu zvrškov obuvi. V tridsiatych rokoch závod prebrala firma Baťa a prebudovala ho na modernú fabriku.

Po novembri 1938 sa továreň ocitla na maďarskom území a bola premenovaná na CIKTA. V rámci expanzie na maďarskom trhu v roku 1943 presťahovali výrobu a stroje do novopostavenej fabriky v Martfű. Po vojne bola v priestoroch novozámockej továrne výrobná jednotka obuvi ako súčasť Závodov 29. augusta (ZDA) v Partizánskom.

Od roku 1946 začalo znárodňovanie závodov a prevádzok s výrobou osvetľovacích zariadení a v apríli 1947 bol v Brne zriadený vyhláškou ministra priemyslu n. p. Elektrosvit. Práve sem sa chodili školiť budúci zamestnanci pripravovaného novozámockého Elektrosvitu. 2. októbra 1950 sa po prevode majetkovej podstaty a vyrovnaní so ZDA oficiálne začala výroba svietidiel v n. p. Elektrosvit Nové Zámky, ktorý bol zatiaľ ešte riadený z Brna. Ako prvé sa vyrábali stropné a nástenné svietidlá z bakelitu a hadicové stolné svietidlá typu 11 105, tzv. husie krky. V roku 1953 získal podnik právo vyrábať absorpčné chladničky. Zároveň sa začala budovať technická a tvorivá základňa na vývoj a konštrukciu výrobkov. Novozámocký Elektrosvit postupne rástol a získaval na dôležitosti, a tak bol 10. marca 1958 určený za vedúci podnik a nadriadený orgán podniku v Brne.

Najznámejšie, originálne a nadčasové

Svietidlo typ 1012 01 patrí medzi najznámejšie československé výrobky a mnohí z nás ho používajú dodnes. Minimalistický dizajn s funkčnými technickými prvkami je materiálovo aj formálne veľmi čistý. Dovolím si tvrdiť, že práve vďaka tomu nestarne.

Základné geometrické formy z bakelitu sú prepojené kovovými rúrkami, ktoré sú spojené pohyblivým členom s kruhovým tesnením z bieleho plastu. Elektrický kábel s vypínačom je vrchnou rúrkou odvedený v krížovej kompozícii mimo centrálnu os.

Akademický sochár Ján Šuchaň.
Akademický sochár Ján Šuchaň.

Na jednej strane štíhlej diagonály, poprípade horizontály tak stojí v pozore objemné čierne tienidlo a na opačnej strane sa ladne vlní bledý kábel.  Kruhová podstava svietidla je vytvorená z bakelitu, ktorý prekrýva železný kruh. Ten akoby sa pod lampu zatúlal z posilňovne. Svoj účel držať svietidlo na stole však plní vynikajúco.

Typ 1012 01 má výraz, ktorý dokáže šikovne meniť. Kamkoľvek sa tienidlo osovo a otočením nastaví, pôsobí dôstojne a originálne. Že by mala lampa Luxo Jr. z filmového štúdia Pixar vážneho konkurenta už pred necelým polstoročím?

Dizajnér svetelnej geometrie

Autor tvarového riešenia svietidla typ 1012 01, akademický sochár Ján Šuchaň (*27. júla 1941 Polomka, †8. februára 2009 Bratislava – Jarovce), pochádzal z Polomky, z malebného kraja Muránskej planiny a Nízkych Tatier. V prostredí prekrásnej prírody, ľudového umenia a otcovho drevorezbárstva si osvojil zásadu, ktorá ho sprevádzala po celý umelecký i profesionálny život: „Výrobok musí byť dokonale funkčný, perfektne remeselne spracovaný, s jasným výtvarným zámerom, pretože len takýto výtvor môže byť krásny.“

Umeleckú zručnosť získaval na Závodnej učňovskej škole sklárskej v Katarínskej Hute v rokoch 1956 – 1958, kde sa vyučil za fúkača a brúsiča skla. Pokračoval na Strednej umeleckej škole priemyselnej v Železnom Brode, na ktorej študoval rytie a brúsenie skla. Záverečnú maturitnú prácu (1962) – vázu, misu a popolník – predviedol celoplošným brusom, čo bola v tej dobe novinka.

Po škole sa Šuchaň zamestnal ako podnikový výtvarník v Stredoslovenských sklárňach Katarínska Huta a Zlatno. Do n. p. Elektrosvit Nové Zámky nastúpil v roku 1963 do vývojového a konštrukčného oddelenia. Navrhol množstvo technických, priemyselných a banských svietidiel, ale i svietidlá pre domácnosť, svetlomety a chladničky.

Stolové svietidlo typ 1012 01 (typ 215 03 01), n.p. Elektrosvit Nové Zámky (1968).
Pracovné svietidlo kĺbové, n. p. Elektrosvit Nové Zámky (1967). Používa sa dodnes. Foto – Maroš Schmidt

V roku 1967, keď mal 26, navrhol aj naše svietidlo s jednoduchým valcovitým tienidlom z plechu, alternatívne z bakelitu. Pôvodný návrh rátal s upínaním na stôl (pracovné svietidlo kĺbové), neskôr sa rozšíril o kruhovú podstavu. Typ 1012 01 (prvé série boli označované typ 215 03 01) sa tak stal univerzálnym svietidlom na široké využitie. Rok predtým získal Šuchaň v Ostrave prestížne ocenenie Zlatý kahan za návrh 60-litrovej chladničky Elektrosvit a v roku 1970 v Prahe cenu CID za banské svietidlo.

Po úspešných svietidlách opäť do školy

Od roku 1970 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v ateliéri dizajnu Václava Kautmana. Sochársky ateliér navštevoval jeden rok u Alexandra Trizuljaka a jeden rok u Jána Kulicha. Počas štúdia získal Šuchaň prvú cenu v celoštátnej súťaži za nábytkové kovanie pre výrobné družstvo Rozkvet Banská Bystrica (1972) a vyhral aj súťaž Obal roka (Praha 1974) za obal pre Pur Špeciál – saponát na umývanie riadu.

Štúdium ukončil v roku 1976 s ocenením „Najlepší absolvent roku 1976“ za diplomovú prácu: Skladací laminátový čln na príves. Počas školy naďalej spolupracoval s Elektrosvitom. Po absolvovaní VŠVU pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní a v rokoch 1979 – 1987 ako odborný asistent v ateliéri sklárskeho výtvarníctva na VŠVU. Od roku 1979 žil a tvoril v Bratislave – Jarovciach. Po skončení pôsobenia na VŠVU bol sochárom – dizajnérom v slobodnom povolaní. Venoval sa aj sklárskej tvorbe. V roku 1987 získal v Bratislave cenu ČSVTS za nápojovú súpravu.

Smutný koniec Elektrosvitu

Elektrosvit mal doma i vo svete zvučné meno. Jeho pouličné lampy osvetľovali okrem Československa napríklad aj Moskvu alebo Havanu. Banské a nevýbušné svietidlá sa vyvážali do celého sveta. Svetlomety svietili na štadiónoch, pri pamätníkoch a budovách. Žiarivkové svietidlá dávali svetlo halám, školám a kanceláriám. Byt sa dal zariadiť osvetlením z Elektrosvitu od chodby, kuchyne, kúpelne až po stôl v pracovni. Do kuchyne vyrábali široký výber chladničiek. A predsa sa po privatizácii (1997) ocitli tisíce zamestnancov na dlažbe. Neustále sa vedú diskusie a spory o tom, prečo sa to stalo. Dnes si na to síce môžeme posvietiť, len škoda, že nevieme, do ktorých očí.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra

Teraz najčítanejšie