Denník N

Fíni sú najsčítanejším národom, v strednej Európe sme najslabší

Ilustračné foto. TASR
Ilustračné foto. TASR

Podľa hodnotenia sčítanosti najlepšie skončili severské krajiny. Slovensko sa spomedzi 61 krajín umiestnilo na 30. mieste.

Žiadne včielky ani prasiatka, len povzbudivé slová a radosť zo školy. Tak opisuje systém vzdelávania Fínka Milka Yletyinen. „Myslím, že náš systém vzdelávania funguje veľmi dobre. Profesionalizmus našich učiteľov je jednou zo základných vecí, ktoré náš systém odlišujú od ostatných,“ hovorí pre Denník N.

Povinné čítanie nepozná, pretože od malička ju podobne ako ostatné deti viedli k tomu, aby veľa čítala. „Vždy som čítala veľmi veľa kníh. V podstate celé štúdium nás povzbudzovali do toho, aby sme čítali knihy. Čítanie je dôležitou súčasťou nášho vzdelávacieho systému,“ vysvetľuje.

Pravidelne navštevovala školské aj mestské knižnice, ktoré sú zadarmo nielen pre študentov, ale pre verejnosť. „Fínske knižnice sú skvelé! Dokonca každé malé mesto má minimálne jednu a rovnako ďalšia je v každej škole,“  hovorí.

Životaschopnosť národa

Aj vďaka tomu, že Fíni dbajú na to, aby ich deti pravidelne a dosť čítali, sa ich krajina umiestnila na prvom mieste spomedzi 200 krajín na svete v sčítanosti obyvateľstva.

Štúdia Johna Millera z americkej Central Connecticut State University zoradila krajiny podľa vykazovaného konania súvisiaceho s čítaním a zdrojov, ktoré k tomu prispievajú. Pri konečnom hodnotení zohľadnili aj počty knižníc a novín v krajine, rovnako ako počet rokov školskej dochádzky či počítačové zručnosti.

„Faktory, ktoré sme skúmali, podávajú komplexný a ucelený obraz o kultúrnej životaschopnosti národa,“ cituje Guardian Millera. „A to, čo rebríčky silne naznačujú… je, že tieto druhy s čítaním súvisiaceho správania sú rozhodujúce pre úspech jednotlivcov a krajín vo vedomostnej ekonomike, ktorá definuje našu globálnu budúcnosť.“

Miller študoval dáta z viac ako 200 krajín, pričom vychádzal aj z výsledkov Programu pre medzinárodné hodnotenie študentov (PISA), ktoré zorganizovalo OECD. Konečné hodnotenie získal len pre 61 krajín, pretože pri ostatných chýbali viaceré štatistiky. Pri finálnych výsledkoch zohľadnili aj veľkosť populácie.

Tak získal celkový rebríček, podľa ktorého sa v sčítanosti najlepšie umiestnili severské krajiny. Krajiny na západnej pologule sa umiestnili nižšie, USA skončilo na 7. mieste a Kanada na 11.

Vzdelanie pre každého

Úspech Fínska pravdepodobne vychádza z populárnych fínskych rozprávok, ktoré poznajú aj deti za hranicami krajiny, a jedného z najlepších školských systémov na svete. 

„Naše školy sú verejné a sú zadarmo pre všetkých, takže každý môže získať rovnako kvalitné vzdelanie,“ vysvetľuje Milka Yletyinen, ktorá študuje ekonomiku na univerzite v Turku. „Na základných školách máme celkom krátky školský deň, žiaci majú štyri až sedem vyučovacích hodín s množstvom prestávok, pričom na základnú školu nastupujú 7-ročné deti. Stredné školy sú bez prijímacích skúšok a každý si môže vybrať školu, na ktorú chce nastúpiť.“

Hoci bezplatný vzdelávací systém je vo Fínsku samozrejmosťou, celosvetovo sa táto vymoženosť považuje za nadštandard.

Yletyinen však oceňuje najmä kvalitných učiteľov, ktorí motivujú žiakov. „Na každej škole máme špeciálnych výchovných učiteľov pre deti, ktoré majú problémy s učením alebo so správaním,“ hovorí.

Podobný vzdelávací systém majú aj ostatné škandinávske krajiny, z čoho možno odvodiť aj ich vysoké umiestnenie v rebríčku. Za Fínskom na druhom mieste skončilo Nórsko, za ním sa umiestnil Island, Dánsko a ako piate skončilo Švédsko.

Slovensko skončilo najhoršie spomedzi susedov

Spomedzi krajín strednej Európy sa najhoršie umiestnilo Slovensko, na 30. mieste. Predbehlo ho Poľsko na 20. mieste, Česká republika na 23. a Maďarsko na 29. mieste.

Slabé hodnotenie možno hľadať v prístupe rodičov. „Mnohí rodičia si neuvedomujú, že ich deti musia čítať, a rovnako tiež, že im treba čítať,“ vysvetľuje Iveta Hurná, riaditeľka Knižnice pre mládež mesta Košice. „Rodičia si veľmi zakladajú na tom, aby ich deti hovorili po anglicky a napríklad dobre lyžovali, ale k čítaniu kníh ich vedú veľmi málo a pritom to nič nestojí. Chce to len čas rodiča, čas pre svoje dieťa.“

Hurná takisto zdôrazňuje, že deti sa čítať knihy nenaučia v škole, pretože to nie je úloha škôl, ale rodičov. „Občas nás veľmi poteší, keď k nám prídu deti s rodičmi a povedia, že naše akcie podporujúce čítanie kníh sú lepšie ako stráviť čas v obchodnom centre,“ hovorí.

Celkovo najhorší v sčítanosti skončili obyvatelia Botswany, pred nimi sa umiestnila Indonézia, Thajsko a Maroko.

„Význam a dôležitosť sčítanosti človeka v sčítanej spoločnosti sa ukazuje každý deň na celom svete,“ uvádza štúdia. „Mnoho jednotlivcov a dokonca celé spoločnosti podstupujú značné obete, aby sa stali sčítanými tak, ako je to pre iných už samozrejmosťou. Spoločnosti, ktoré si nezakladajú na sčítanosti, sú často zanedbané, mysľou aj telom podvyživené, bezohľadné, kruté a potláčajúce ľudské práva a dôstojnosť.“

Rebríček krajín by sa podstatne zmenil, ak by sa pri hodnotení zohľadnili len výsledky, ktoré posudzovali porozumenie textu a iné prejavy spojené s čítaním. Ak by sa bral do úvahy len tento faktor, na prvom mieste by skončil Singapur, za ním by sa umiestnila Južná Kórea spolu s Fínskom, na štvrtom mieste by skončilo Japonsko a na piatom Čína.

Najlepšie sme sa umiestnili pri knižniciach

Ak by konečné hodnotenie zohľadňovalo počty knižníc, či už akademické, verejné alebo školské, Slovensko by skončilo na 6. mieste. Na prvom mieste by sa umiestnilo Estónsko, za ním Lotyšsko, Nórsko, Island a Poľsko.

Podľa Hurnej prešli knižnice za posledných desať rokov obnovou a dnes sú kvalitné a majú dobré knihy.

„Dnes už knižnice nefungujú na princípe: požičaj a vráť,“ hovorí s tým, že knižnice plnia viacero funkcií a organizujú akcie na podporu čítania v školách aj v rodinách. „Organizujeme napríklad Noc s Andersenom alebo u nás napríklad festival Číta celá rodina, večerníčkové čítania a podobne. Máme 22 pobočiek a sme jediná špeciálna knižnica pre deti a mládež. Spisovatelia, ktorí k nám prichádzajú, hovoria, že k nám chodia radi, pretože tu vidia, že sa s deťmi pravidelne pracuje a deti knihy čítajú.“

Práve v tomto prípade je viditeľné, ako štatistiky z jednotlivých oblastí výrazne menia konečné hodnotenie. Pretože ak sa zohľadní len faktor knižníc, na prvých 15 miestach sa neumiestni ani jedna mimoeurópska krajina.

Naopak, v štúdii sa nepotvrdil vzťah medzi povinnou školskou dochádzkou a výsledkami. „Neexistuje žiadny významný vzťah medzi rokmi povinnej školskej dochádzky a výdavkami na vzdelávanie na jednej strane a výsledkami testov na druhej,“ uviedol Miller.

Podľa neho Fínsko, Nórsko, Island, Dánsko a Švédsko skončili na prvých piatich miestach v rebríčku preto, že „ich jednoliata kultúra podporuje čítanie“.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie