Terézia Zhaňačová
Teploty stúpajú a mnohí ľudia už rátajú dni do dovolenky. Pri balení kufrov a ruksakov sa oplatí priložiť aj niečo na čítanie. Či patríte medzi tých, pre ktorých je voľno jedinou príležitosťou otvoriť knihu, alebo ste čitateľmi, ktorí knihy nepúšťajú z rúk, každý občas ocení tipy na kvalitnú literatúru.
Do našej ankety sa zapojilo sedemnásť ľudí z redakcie Denníka N a dokopy odporúčajú viac ako 30 kníh, ktoré sa im páčili. Nájdete medzi nimi literatúru faktu, detektívky, očakávanú novelu svetoznámeho spisovateľa o auguste, čerstvé novinky z vedy, životopisy, diela o súčasnom svete aj o minulosti.
Mirek Tóda, editor zahraničia
Laurent Binet – Perspektivy (Argo, 2024)
Mám veľmi rád žáner literárnej detektívky, knihy Laurenta Bineta a za najkrajšie talianske mesto považujem Florenciu. Takže je jasné, že jeho najnovší počin Perspektivy mi nemohol ujsť. Vraždu maliara v tomto intelektuálnom thrilleri nerieši nikto iný ako Giorgio Vasari.
Joseph Berger – Elie Wiesel – Prelomiť mlčanie (N Press, 2024)
Román Noc od Elie Wiesela mnou počas dospievania otriasol a to som vtedy netušil, že práve on použil ako prvý slovo holokaust. Dodnes považujem Noc za jednu z najdôležitejších kníh o šoa. Príbeh jej autora, ako aj o tom, prečo sa o holokauste tak dlho nehovorilo a Wiesel to pomohol prelomiť, je fascinujúci. Som rád, že v našom vydavateľstve sme vydali jeho biografiu od novinára New York Times. Joseph Berger sa v nej nevyhýba ani jeho nie úplne zdravej rivalite s ďalšou legendou Isaacom Bashevisom Singerom, či tomu, ako prišiel o svoje úspory u podvodníka Bernieho Madoffa. Ak chcete čítať o holokauste bez pátosu, je to dobrá voľba.
Peter Pomerantsev – How to win an information war (Faber and Faber, 2024)
Dá sa propagandista poraziť jeho vlastnými zbraňami? Respektíve dá sa nejako preľstiť? Britský novinár Thomas Sefton Delmer sa o to počas druhej svetovej vojny úspešne pokúsil, ako rozpisuje vo svojej veľmi zaujímavej a originálnej knihe Peter Pomerantsev. Považujem ho za jedného z najerudovanejších a najmenej nudných autorov na tému, ako sa postaviť hybridnej vojne, ktorú proti Západu vedie Rusko. Ďalšia jeho kniha, ktorá si našla cestu do mojej knižnice, tentoraz prekvapivo opisuje aktívne opatrenia Západu proti Rusku a nie naopak.
Roman Pataj, vedúci oddelenia publicistiky
Barbara Demick – Nie je čo závidieť (Absynt, 2023)
Najpríjemnejšie čitateľské prekvapenie tohto roka mi zabezpečil Absynt. V edícii Prekliati reportéri vydal knihu americkej novinárky Barbary Demickovej o živote v Severnej Kórei a o životoch utečencov z nej po získaní slobody.
Vyšla pod názvom Nie je čo závidieť a hoci originál je z roku 2010, opis života v tejto šialenej tyranii by si mal prečítať úplne každý, kto aspoň v najhlbšom zákutí svojho mozgu nosí myšlienku, že ide len o krajinu, ktorá si vybrala svoju cestu, a preto k nej treba pristupovať s porozumením.
Denisa Ballová, reportérka
Pauline Delabroy-Allard – Taková je Sarah (Incipit, 2021)
Rada odporučím dve knihy, ktoré sa zmestia do ktorejkoľvek plážovej tašky. Hoci sú formátovo malé a nemajú ani 200 strán, otvárajú dôležité témy, ako sú ženské prežívanie, staroba či strach zo smrti. Mojím tohtoročným objavom je kniha Taková je Sarah od francúzskej autorky Pauline Delabroy-Allard. Tá rozpráva príbeh o dvoch ženách, o ich zblížení aj odcudzení. Delabroy-Allard si vystačí s malým priestorom, aby opísala vášnivú lásku dvoch žien a ich city, ktoré ich ničia. Zároveň búra predstavy o vzťahoch a prekvapuje dejom. V tejto knihe nie je žiadne slovo navyše. Delabroy-Allard píše sebavedomo, jej postavy sú uveriteľné a kniha je nezabudnuteľná, aj keď na prvej strane vám autorka prezradí, aký bude jej záver.
Kjersti Anfinnsen – Posledné pohladenia (Brak, 2024)
Posledné pohladenia od nórskej autorky Kjersti Anfinnsen nás vtiahnu do sveta staršej ženy, ktorá je opustená, občas stratená, ale tiež nahnevaná. Že to nie sú žiadne pozitívne pocity? To v tomto prípade vôbec nevadí, hlavnú postavu budete aj tak obdivovať, sledovať, ako sa borí s každodennými problémami a túži po blízkosti, keď sa pozerá von oknom. Knihu tvoria krátke kapitoly, niekedy len pár viet, ktoré poodhaľujú premýšľanie ľudí odsúvaných na okraj. Anfinnsen píše jednoducho, prístupné a citlivo. Jej kniha je dojemná a krásna.
Oliver Rehák, editor kultúry
Gabriel García Márquez – Uvidíme sa v auguste (Slovart, 2024)
Dokonalá kniha na letnú dovolenku, formou aj obsahom. Keby ste nevedeli, kto ju napísal, a už ste čítali aspoň jednu Márquezovu knihu, zrejme by ste uhádli, že autorom je práve on. Prezrádzajú ho štylistika, poetika, témy aj vykresľovanie postáv.
Hlavnou hrdinkou je šťastne vydatá žena v strednom veku, ktorá vždy v lete prichádza na ostrov k hrobu svojej matky a zažíva instantné ľúbostné romániky. Toto je skôr novela než klasický Márquezov košatý román a zároveň ide aj nejde o jeho dielo. Spisovateľ ho totiž nestihol dokončiť a chcel ho dokonca zničiť. Desať rokov po jeho smrti sa synovia rozhodli rukopis zverejniť. Pri čítaní tejto knihy tak môžete zároveň uvažovať o tom, či urobili dobre, keď neposlúchli otca, alebo nie.
Aleksandra Wojtaszek – Fjaka (Absynt, 2024)
Ak ste ešte doteraz nikdy nepočuli slovo fjaka, zjavne ste nedovolenkovali v Chorvátsku. To je totiž tamojší výraz pre záhaľku, ničnerobenie. Je to bedeker pre turistu, ktorého o tejto krajine zaujímajú aj iné veci než len praktické informácie k pobytu počas letnej sezóny. Poľská novinárka, balkanistka a prekladateľka Aleksandra Wojtaszek sa narodila v roku 1991, keď Chorvátsko získalo nezávislosť, a zamerala sa na jeho súčasnosť, aj keď po príčinách jej podoby pátrala aj v minulosti. Vo svojej reportážno-esejistickej knihe tematizuje transformáciu komunistickej krajiny na trhové hospodárstvo, nacionalizmus, futbal aj popkultúru, počúvala príbehy vojnových veteránov, robotníčok zo sprivatizovaných fabrík aj obyvateľov jadranských ostrovov.
Tomáš Vasilko, reportér
Helena Merriman – Tunel 29 (Ikar, 2023)
Keď raz budem veľký, chcem písať knihy ako Helena Merriman. Autorka podcastov pre BBC do detailov spracovala príbeh z čias studenej vojny o skupine ľudí, ktorí kopali tunel zo západného do východného Berlína. Mnohí takto chceli zachrániť svojich blízkych, no študent Joachim Rudolph, ktorý je hlavnou postavou a s ktorým v Berlíne strávila dlhé hodiny rozhovormi, riskoval život jednoducho preto, že chcel pomôcť.
Tunel 29 je pútavo napísaný dokumentárny román, ktorý okrem hlavného príbehu povie veľa o východnom Nemecku, Berlínskom múre a najobávanejšej tajnej službe sveta Stasi. Nie všetkým postavám z knihy sa podarilo ujsť a autorka opisuje aj tvrdé tresty a metódy vypočúvania a mučenia, ktoré museli podstúpiť. Tunel 29 je kniha pre všetkých, ktorí chcú vedieť, aké to je žiť v skutočnej neslobode.
Pavol Štrba, reportér
Adam Hochschild – Duch kráľa Leopolda (N Press, 2022)
O Afrike a tobôž o jej histórii sa v našej eurocentrickej civilizácii príliš nepíše a dokonca sa o tom neučíme ani na školách. Preto ma extrémne potešila táto kniha, ktorú navyše výborne preložil môj priateľ a bývalý kolega Martin Sliz. Je to aj zaujímavý pohľad na históriu samotného Belgicka, o ktorej sa takisto príliš veľa bežne nedozvedáme.
„Príbeh chamtivosti, utrpenia a odvahy v koloniálnej Afrike“, je príbehom o belgickom kráľovi, ktorý by bol za normálnych okolností považovaný za jedného z najhorších európskych masových vrahov. Akurát že jeho zločiny sa odohrávali príliš ďaleko od európskych hraníc a dlho zostávali skryté pred západnou verejnosťou. Kráľ Leopold roky vykorisťoval Afriku v záujme zvyšovania vlastného bohatstva aj za cenu obrovských ľudských obetí. Leopold bol zároveň natoľko arogantný, že Afriku ani nikdy osobne nenavštívil. Za to si z nej domov do Belgicka privážal otrokov, z ktorých niektorých použil na vybudovanie „ľudskej ZOO“, na ktorú sa chodili pozerať jeho zámožnejší spoluobčania.
Kniha má množstvo samostatných strhujúcich príbehov, ale zároveň sa drží suchých faktov opretých o dôkazy a o to viac z nej mrazí.
Filip Struhárik, editor
Michal Kašpárek – Fosilie (Paseka, 2023)
Generačné rozdiely pociťujeme na rodinných stretnutiach bežne a Kašpárek ich vo svojom románe bystro vykresľuje. Nebudem prezrádzať z obsahu, ale je to, ako keby dedo bol zakonšpirovaný volič Smeru či Republiky, otec bol úspešným IT odborníkom a voličom SaS, a dcéra je feministka, ekologická aktivistka a nik nevie, akú má sexuálnu orientáciu. To vytvára napätie aj zábavu – a prekvapivé momenty, keď má dcéra bližšie k dedovi ako otcovi. Záver knihy by som si predstavoval inak, ale aj tak som si ju veľmi užil.
Patrick Ness, Dowd Siobhan – Sedem minút po polnoci (Slovart, 2015)
Patrick Ness – Niečo viac (Slovart, 2017)
Kto si chce cez leto naozaj oddýchnuť, môže siahnuť aj po tínedžerskej literatúre, ktorá rozhodne nie je len pre deti. Patrick Ness píše vynikajúco a pútavo a podľa mňa ohúri aj dospelákov. Keď som dočítal krásne ilustrovanú knihu Sedem minút po polnoci, vrhol som sa hneď na ďalší Nessov román – Niečo viac. Doma máme aj jeho knižku My ostatní tu len tak žijeme a už sa teším, ako sa k nej dostanem.
Natália Žáková, reportérka
Charles R. Cross – Ťažší ako nebo (N Press, 2023)
Knihu Ťažší ako nebo o živote Kurta Cobaina som čítala na začiatku roka a odvtedy sa mi jeho príbeh vynára v hlave. To je podľa mňa dobrý dôvod na jej ďalšie odporúčanie. Priznám sa, že som nikdy nebola fanúšička Nirvany, no od jej prečítania si zopár skladieb občas doma pustím. Veľmi ma bavil spôsob, akým je kniha napísaná, a akú prácu si dal jej autor s prípravou – vychádza z viac ako štyroch stoviek rozhovorov, cenné je aj to, že autor žil na rovnakom mieste, a teda mnohé udalosti spomínané v knihe aj sám zažil. Veľmi oceňujem aj to, ako detailne Charles R. Cross vykreslil detstvo Kurta Cobaina a akú pozornosť venuje jeho komplikovaným rodinným vzťahom. Za veľký bonus považujem aj to, že som záznamy z viacerých koncertov spomínaných v knihe jednoducho našla na YouTube a niektoré momenty si tak mohla sprítomniť.
Danka Ježíková, knižné oddelenie
Hernan Diaz – Dôvera (Odeon, 2024)
V knižnom klube, v ktorom sa s kamarátmi stretávame už takmer desať rokov, sme sa veľmi vzácne zhodli, že Diazova Dôvera je jedným z najlepších románov, aké sme tento rok čítali. Ponúka štyri verzie toho istého príbehu o zámožných manželoch z New Yorku, pričom vždy, keď má čitateľ/čitateľka pocit, že už narazil na koniec, je to len ďalší odraz v zrkadle, ilúzia pravdy, test čitateľskej dôvery v text, ktorý majú pred sebou.
Diaz na banálnej zápletke vystaval komplexný, mnohotvárne štruktúrovaný román, na pozadí ktorého sledujeme tok peňazí a finančné špekulácie, ktoré vyústili v krach na burze. V rovine vzťahov však ide o fascinujúci pohľad do záhadného manželstva dvoch mimoriadne inteligentných, samotárskych ľudí s nesmierne bohatým vnútorným svetom, v ktorom sa odrážajú a zároveň si odporujú dobové očakávania s nadčasovými hodnotami.
Autor čitateľov a čitateľky zároveň pozýva do diskusie o identite a o tom, v akom príkrom rozpore sa vplyvom výchovy, historickej éry a kultúrno-spoločenského zázemia ocitá subjektívne prežívanie samého seba a obrazu, aký si o nás vytvárajú druhí. Nechcem prezrádzať viac, pretože tento literárny rébus si zaslúži, aby ho čitatelia a čitateľky rozlúštili sami; môžem len povedať, že ak by ste sa nás v ten večer v knižnom klube spýtali, akú literárnu postavu by sme chceli pozvať na večeru, s ústami plnými nakladaného hermelínu by sme za hostku unisono vyhlásili Mildred Bevelovú, ktorá patrí k najcharizmatickejším ženským postavám v literatúre vôbec.
Pulitzerova cena za tento román je už len príjemný bonus navyše a ďalší dôvod, prečo v lete siahnuť práve po tejto knihe.
Dominika Chrastová, reportérka
Matt Haig – Prečo zostať nažive (Premedia, 2016)
„Pre depresívnych ľudí je stigma obzvlášť krutá, pretože vplýva na myšlienky a depresia je chorobou myšlienok,“ spomína v úvode svojej knihy Matt Haig. Keď mal 24 rokov, začal pociťovať prvé ťažkosti v oblasti duševného zdravia. K depresii sa mu pridružila aj úzkostná porucha. Niektoré obdobia boli preňho také temné a bezvýchodiskové, až premýšľal, že svoj život ukončí. Práve keď sa ocitol na pokraji, napokon v sebe našiel silu postupne prevziať nad svojím stavom kontrolu. V knihe detailne opisuje celú prežitú skúsenosť a nevynecháva ani to, akou oporou mu bola partnerkina láska. Na záver v kontexte duševného zdravia spísal aj štyridsať rád s názvom „Ako žiť“. Niektoré sú veľmi špecifické, vrátane piateho bodu: „Dávajte si pozor na utorky. A október.“
Kvet Nguyen – Všetko, čo nás spája (N Press, 2024)
„Čo nás definuje? Naše krstné mená, priezviská, výchova, vzdelanie, sexualita, vzhľad, vierovyznanie, názor aj národnosť – a mnoho ďalších vecí. A je to najmä jazyk, ktorý dokáže ľudí spájať alebo rozdeľovať, vyvolávať nenávisť aj empatiu,“ píše Kvet Nguyen. Prostredníctvom autobiografie nás necháva nahliadnuť do svojho života na Slovensku a rôznych osobitých zážitkov, ktoré často súviseli s jej vietnamskými koreňmi. Zvedavé pohľady v emhádečke, rôzne stereotypné predstavy, rasizmus, ale aj objavovanie vlastnej identity a nadväzovanie priateľstiev – to je len zlomok tém, ktoré autorka otvára, čím nám zároveň po prečítaní dáva šancu byť opäť o niečo empatickejšími.
Matúš Demiger, webeditor
Pred letom odporúčam zájsť na knižnú burzu alebo do antikvariátu a prehrabať sa medzi knihami, po akých by ste v kníhkupectve normálne nesiahli.
Ja som si tak vybral Rozum od Ruda Slobodu, ktorý je úkazom so skvelou štylistikou a ledabolými opismi banálnych vecí. Podobne som našiel dva zväzky Dahlových poviedok, na ktoré som takmer zabudol, až jedna z nich – Podivuhodný príbeh Henryho Sugara – vyhrala Oscara. A v knižnej podobe je rovnako super.
Z novších kníh je výborný Shuggie Bain od Douglasa Stuarta, ktorý drsne opisuje Glasgow 80. rokov a dospievanie mladého outsidera z rozvrátenej rodiny. Do podobného žánru patrí aj všetko od Édouarda Louisa, akurát Škótsko vystrieda podobne toxické prostredie francúzskeho malomesta.
Dobrá správa pre fanúšikov histórie a hrubých kníh – vydavateľstvo Lidových novín vydalo ďalšie dva kúsky zo svojej skvelej série – Dejiny Španielska a Dejiny Británie.
Otakar Horák, reportér
Robert Sapolsky – Determined (Vintage, 2024)
Ľudia majú mylný pocit, že sme všetci na rovnakej štartovacej čiare: len od nášho úsilia vraj záleží, ako ďaleko to každý z nás dotiahne. Nič nemôže byť vzdialenejšie pravde, vraví neurobiológ Robert Sapolsky zo Stanfordu v knihe Determined.
Každý z nás hrá len s takými kartami – gény, prostredie a skúsenosti –, aké mu boli rozdané. No to nemáme žiaden vplyv, preto napríklad spravodlivosť založená na retribúcii (odplate) nedáva zmysel. Odmietnutie slobodnej vôle je podľa Sapolského spoločensky žiaduce – vytvorí spravodlivejšiu spoločnosť, v ktorej sa nebude trestať a odmeňovať za veci, ktoré nemáme pod kontrolou.
Rebecca Skloot – The Immortal Life of Henrietta Lacks (Picador, 2019)
Kniha o etických dilemách spojených s vedeckým pokrokom. V roku 1951 sa z tela Henrietty Lacksovej odobrali rakovinové bunky a istým spôsobom sa stali „nesmrteľné“, lebo pri správnej kultivácii ich možno množiť donekonečna. Odvtedy sa využívajú na všemožný medicínsky výskum, ale o tom, že tieto bunky existujú, sa rodina Lacksovcov dozvedela až v 70. rokoch.
Na Zemi dnes asi neexistuje človek, ktorý by nemal prospech z bunkovej línie HeLa. Ako prišlo k jej objavu, prečo sa bunky odobrali a používali bez súhlasu pacientky a prečo rodina dlho nevedela o ich využití vo výskume?
Michal Červený, vedúci oddelenia športu
Jürgen Thorwald – Ríša chirurgov (Absynt, 2023)
Už keď som od Thorwalda čítal Storočie chirurgov (a predtým videl skvelý seriál The Knick), uchvátilo ma, ako vyzerala medicína len nedávno a aké máme šťastie na historické obdobie, ktoré (nielen) v tomto ohľade žijeme. Kým Storočie chirurgov bolo hlavne o tom, aký dokázali mať aj špičkoví odborníci problém so zavedením hygieny v nemocniciach, Ríša chirurgov dopodrobna opisuje vývoj jednotlivých operačných zákrokov. Nikdy by som si nepomyslel, že budem hltať desiatky strán o prvých operáciách strumy, ale Thorwald spracoval zápisky svojho starého otca tak pútavo, že od knihy som sa len ťažko dostával.
Veronika Szűcs Rajničová, reportérka
Gabrielle Zevin – Zajtra. A zajtra, a zas ďalšie zajtra (Motýľ, 2023)
Keď máte radi videohry, netradičné romantické príbehy a retro, toto bude vaša obľúbená letná kniha. Sam a Sadie sa priatelia už od detstva. Často sú do seba zamilovaní, no nikdy medzi nimi nič viac ako kamarátstvo nebolo. Nadviažu kreatívne partnerstvo v okúzľujúcej, ale komplikovanej oblasti videoherného dizajnu, a úspech im prinesie slávu, radosť, tragédiu, pokrytectvo a hlavne akýsi druh nesmrteľnosti. Gabrielle Zevin sa trafila do falošnej nostalgie generácie zoomerov, aj tej skutočnej v prípade mileniálov, ktorí v knihe môžu nájsť odkazy na skutočné obľúbené hry z prelomu milénií. Zároveň veľmi hodnoverne vykreslila prostredie začínajúceho videoherného priemyslu. Hlavný romantický príbeh by bol možno sám osebe nudný, no v kontexte celej knihy vlastne vôbec neprekáža, práve naopak. Citlivo otvára dôležitú otázku o tom, či môžeme ľúbiť iných ľudí, keď nemáme v láske samých seba.
Alina Bronsky – Posledná láska baby Dune (Inaque, 2018)
Atmosférická oddychovka, ba priam jednohubka, so špecifickým humorom a dráždivým koncom. Baba Duňa spolu s hŕstkou ďalších podivínov žije v dedine, ktorá sa nachádza v červenej zóne radiácie po havárii Černobyľa. Rekapituluje svoj život a zároveň rieši nečakané udalosti, ktoré prevrátia život v prispatej dedinke naruby. Alina Bronsky načrela do vnútorného prežívania starších ľudí osviežujúcim spôsobom.
Miro Čevela, grafik
Marián Hatala – Není dňa, aby sis ani neťukel (Petrus, 2019)
Pred pár týdňama sa mi dostaua k rukám kňižečka básňiček Holíčana Mariána Hatalu Není dňa, aby sis ani neťukel. Není najnovjejší, ale sem ju až fčíl našeu. Enem tak si ju v roboce ňegdo zauožiu do regálu. Protože mjeu sem to poťešení s Mariánem nejakú dobu ňeco robit, tak sem ju otevreu a naráz mi vyvaliua bok. Neskutečné básňičky v holíčské záhoračtiňe, keré vjedzá huatkat dušu. Nevím, čí ta kňižka byua, gdo ju dau do teho regálu. Už ju tam nevrácim…
Lenka Kunová, jazyková korektorka
Jeff Goodell: Horúčava – Prežijeme na rozpálenej planéte? (N Press, 2024)
Keď som hovorila známym, na akej knihe pracujem, nikto sa netváril, že by po nej s veľkým nadšením chcel siahnuť. Globálne otepľovanie nás desí a snažíme sa naň príliš nemyslieť. Alebo nás znechucuje dohadovanie, či ho ozaj spôsobil človek, či nejde len o aktivizmus s biznisovým pozadím.
Kniha Horúčava, ktorá vyjde v júli, však ponúka omnoho širší a predovšetkým empatickejší pohľad. Každá kapitola prináša inú tému: medicínske aj evolučné hľadisko, efekt mestských tepelných ostrovov, ako sociálne najslabší doplácajú na otepľovanie zdravím aj životom, poľnohospodárstvo, klimatizácia a jej vplyv dokonca aj na americkú politiku alebo snaha o lepšiu osvetu v ochrane pred následkami horúčav. Zavedie nás do Londýna a Paríža, do Indie či Pakistanu, na vedeckú výpravu k Ľadovcu súdneho dňa v Antarktíde aj na trek na arktickom Baffinovom ostrove. Tam sa kniha končí (pre citlivejšie povahy dojímavým) stretnutím s ľadovou medvedicou.
Terézia Zhaňačová, knižné oddelenie
Delphine de Vigan – Podle skutečného příběhu (Odeon, 2016)
Francúzska autorka je u nás už dlhšie známa zo slovenských aj českých vydaní jej kníh, prvé – No a já a Ani později, ani jinde – vyšli v českom Odeone v roku 2011. Mne sa zapáčila už dávnejšie, niekoľko jej kníh som prečítala za sebou a potom som si povedala, že studnica jej tvorby nie je nevyčerpateľná, a začala som si jej knihy „šetriť“ (mám to tak aj s Kunderom, Vianom a Remarqueom).
Kniha Podle skutečného příběhu vás zavedie priamo do hlavy hlavnej protagonistky – spisovateľky. V celom príbehu sa mieša realita s nočnou morou, skutočnosť s mystifikáciou, úprimná pomoc s manipuláciou. Do života jej vstúpi L. – je to kamarátka, nepriateľka, „fanynka“, neprajníčka? Je skutočná? Na túto otázku majú postavy knihy rôzne názory, my čitatelia – nevieme. Vieme len, že čítame napínavý psychologický triler. Zámer je podčiarknutý aj tým, že v spisovateľke z knihy môžeme vidieť spisovateľku, ktorá nám príbeh predkladá. Knihu som ťažko púšťala z ruky a vo výsledku som bola pohltená aj znepokojená.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
