Na aké gymnáziá sa hlásilo najviac žiakov? Pozrite si mapu záujmu o stredné školy na Slovensku

Najväčšej konkurencii na prijímačkách čelia deviataci v Bratislave, a to predovšetkým na gymnáziách. Vyplýva to z mapy, v ktorej sme porovnávali kapacity stredných škôl na Slovensku s počtom prihlášok, ktoré dostali.

Medzi top 10 najvyhľadávanejšími školami na Slovensku sú predovšetkým gymnáziá, no do rebríčka sa dostali už aj odborné školy.

Na mape môžete nájsť všetky stredné školy a vyfiltrovať si záujem o gymnáziá, odborné či umelecké školy. Nižšie nájdete samostatnú mapu pre gymnáziá. Ak ste si označili napríklad iba gymnáziá, dvojitým kliknutím si na mapu naspäť vrátite zvyšné typy škôl.

Veľkosť bodu vyjadruje kapacitu školy – teda počet miest, ktoré môže otvoriť od septembra.

Kapacity sme porovnávali s počtom prihlášok, ktoré škola dostala. To neznamená, že toľko detí malo o školu skutočný záujem. Každé dieťa si môže podať až štyri prihlášky – dve na bežné a dve na talentové školy. Pozreli sme sa aj na prioritný záujem, teda koľko žiakov si danú školu uviedlo v prihláškach ako školu, o ktorú má najväčší záujem.

Pri pohľade na Bratislavu sa ukazuje veľký záujem o takmer všetky štátne gymnáziá. Až na pár výnimiek sú zelenou farbou, ktorá znamená dostupnejšie kapacity, označené súkromné gymnáziá. Ich školné sa hýbe zväčša na úrovni 3- až 4-tisíc eur.

Medzi najmenej dostupné gymnáziá (v pomere kapacita verzus počet prihlášok) patrí Gymnázium Hubeného, kde sa na 60 miest hlási vyše 400 žiakov. Ďalej sú to Gymnázium Grösslingová a Gymnázium Tilgnerova.

To však neznamená, že ide o top 10 najlepších stredných škôl na Slovensku, a teda že najlepšie školy sú v Bratislave. Rebríček sleduje iba záujem žiakov o školy. Ten môže byť v Bratislave výrazne vyšší práve pre silné populačné ročníky – v Bratislave je jednoducho viac deviatakov a viac mladých ľudí, ktorí majú záujem o gymnáziá.

Pri pohľade na odborné školy je v Bratislave stále dosť voľných miest. Menej dostupnými sa však stávajú kvalitnejšie odborné školy – najmä obchodné akadémie či priemyslovky. Až vyše 900 žiakov sa hlási na Obchodnú akadémiu Dudova, veľká časť z nich na ich bilingválny odbor. Veľký záujem je aj o obchodné akadémie Nevädzova a K. Adlera.

Záujem je aj o strednú priemyselnú školu elektrotechnickú, kde sa na 126 miest hlási vyše 480 žiakov. Takisto aj na Strednú odbornú školu masmediálnych a informačných štúdií na Kadnárovej, kde sa na 90 miest hlási vyše 330 deviatakov.

Aj v iných mestách na Slovensku sa ukazuje vysoký záujem študentov o školy – v Trnave, Nitre, Trenčíne či v Žiline. Napríklad v Nitre je na gymnáziách podobný pretlak – na Gymnázium Golianova sa hlási takmer 660 detí a prijmú ich 124. Podobne je to na Gymnáziu Párovská či Slančíkovej.

V Trenčíne je zase pretlak na Piaristickom gymnáziu, hoci Gymnázium Ľudovíta Štúra je pomerne dostupné. V Trenčíne je však veľký záujem o odborné školy – na obchodnú akadémiu sa hlási takmer 450 detí, pričom prijať môžu 142. Záujem je o miestnu strednú zdravotnícku, športovú aj pedagogickú školu.

Riaditelia odborných škôl v Bratislave sa v posledných rokoch môžu tešiť. Pribúdajú im záujemcovia, z ktorých si môžu vyberať tých najlepších. Príkladom je Obchodná akadémia Dudova, na ktorú sa tento rok hlásilo vyše 1 000 žiakov.

V škole majú okrem klasického štúdia otvorený aj bilingválny odbor. Kým na bežnom odbore mali podobne vysoký záujem aj pred rokom, na bilingválnom sa tento rok zdvojnásobil. Dostali vyše 720 prihlášok, z ktorých prijímali 62 žiakov.

Riaditeľ Dominik Križanovič vidí, že podobný nárast majú aj ďalšie odborné školy v Bratislave. „Poznám školu, ktorá kedysi nemala nátresk študentov a v prvom kole sa im nepodarilo obsadiť všetky miesta, no tento rok už nemusela robiť druhé kolo,“ hovorí riaditeľ.

Ani jedna z obchodných akadémií v Bratislave nemusela robiť druhé kolo prijímačiek, aby si doplnila kapacity. „A každá sme si mohli robiť kvalitnejší výber žiakov,“ dodáva. Aj na bilingválny odbor sa rozhodli tento rok urobiť ťažšie prijímačky, aby si žiakov vyselektovali.

Riaditeľ upozorňuje, že hoci bol počet prihlášok veľký, nemal zástup sťažujúcich sa rodičov. Časť detí prijímačky nespravila, časť sa zapísala na inú školu – nakoniec mal riaditeľ 36 odvolaní, ktorým nevyhovel.

Križanovič potvrdzuje, že v týchto rokoch dávajú bonusové body čistým jednotkárom, a to dokonca aj na odborných školách. Priemer známok však počítali iba zo slovenčiny a matematiky. „To, že žiak nie je dobrý z chémie alebo z fyziky, pre nás nie je také kľúčové ako pre gymnázium,“ vysvetľuje.

V Bratislavskom kraji je drvivá väčšina gymnázií zhromaždená v hlavnom meste, okrem toho je po jednom gymnáziu v Pezinku, Modre a Malackách. S mimoriadne veľkým záujmom sa stretáva Gymnázium v Pezinku. Hlási sa tam 320 žiakov, pričom prijímajú ich iba 60.

Na pezinskom gymnáziu otvárali dve triedy po 30 žiakov – na 4-ročné a 5-ročné bilingválne gymnázium. Na bilingválny odbor sa hlásilo najviac študentov, vyše 260, z toho však 70 detí prijímačky nespravilo, vysvetľuje riaditeľka Jana Solgová. Silnú populáciu deviatakov cítia aj v každý rok zvyšujúcom sa záujme o ich školu.

Počet detí pod čiarou, ktoré sa nakoniec do školy ešte dostali, bol približne 12. „Rodičia sa odvolávali a boli naozaj nešťastní. Najmä rodičia deviatakov, ktorí potom nemali kam inam ísť,“ hovorí riaditeľka.

Na gymnázium tak mohli prijať naozaj prémiových žiakov – aspoň z hľadiska známok. Spomedzi prijatých žiakov sú takmer všetci jednotkári, s výnimkou niektorých, ktorí mali jednu alebo dve dvojky. Výsledky monitoru majú tiež nad 85 percent.

Bratislavský kraj posledné roky zažíva populačnú vlnu tínedžerov, každý rok končí základnú školu približne o tisícku viac deviatakov. Podľa analytika Roberta Chovanculiaka z INESS bude nárast trvať až do roku 2034, pričom oproti dnešku pôjde o zvýšenie o 20 percent. Analytik dodáva, že k tomu treba prirátať migráciu ľudí do hlavného mesta, ktorá zvyšuje aj dopyt po stredných školách.

Silné ročníky detí na základných školách ukazujú aj dáta Štatistického úradu SR, a to z vekovej štruktúry obyvateľov od 0 až 100+. Najmä zloženie obyvateľstva v Bratislavskom kraji ukazuje nárast populácie detí na základnej škole, a to zhruba od šiestich do dvanástich rokov. Ide o ročníky, ktoré prídu na strednú školu do desiatich rokov.

Bratislavský župan Juraj Droba vysvetľuje, že už teraz je v kraji oveľa viac miest na gymnáziách ako inde na Slovensku. Počet miest na školách každému kraju určuje štát, ale je už na rozhodnutí župy, ako miesta porozdeľuje medzi odborné školy a gymnáziá. Zo zákona však musí dbať aj na potreby trhu práce, a preto nemôže pridať miesta napríklad iba na gymnáziá.

Vo väčšine krajov sú dve tretiny miest práve na odborných školách, iba 25 či 30 percent tvoria gymnáziá. V Bratislavskom kraji je to skoro polovica – až 48 percent miest je na gymnáziách. „Ale na stredných školách máme dokopy dostatok miest. Dokonca vlani ostalo na stredných školách po zaradení všetkých žiakov neobsadených 300 miest,“ hovorí Droba.

Až 75 percent deviatakov v Bratislavskom kraji sa hlási na gymnáziá, pričom slovenský priemer je 43 percent, vypočítali analytici rozpočtovej rady František a Zuzana Múčka. Podľa nich je veľký dopyt po gymnáziách spôsobený tým, ako veľa detí v tomto kraji chce študovať práve na tomto type škôl.

„Dôležitou poznámkou je, že počet miest na počet detí nie je dosť dobré porovnanie, pretože nám nič nehovorí o kvalite detí. Inými slovami, často počuť, že Bratislava má mať istú prémiu, pretože má viac detí pripravených na zvládnutie gymnázia,“ hovoria Múčkovci.

Pozreli sa preto na to, či sú naozaj v Bratislavskom kraji talentovanejšie deti, čo by sa malo prirodzene odraziť aj na vyššom počte miest na gymnáziách. Podľa ich zistení mali deviataci v Bratislavskom kraji na Testovaní 9 z matematiky lepšie výsledky ako zvyšok Slovenska. S výsledkom nad 60 percent skončilo v testoch výrazne viac detí ako v iných krajoch – 56 percent detí v Bratislavskom kraji v porovnaní s priemerom ostatných krajov na úrovni 42 percent.

„V Bratislavskom kraji je vytvorených toľko gymnaziálnych miest, že by sa na ne malo dostať až 74 percent žiakov, ktorí Testovanie 9 napísali aspoň na 60 percent,“ píšu analytici. To je porovnateľné s Prešovským a Košickým krajom, a to aj napriek tomu, že v týchto krajoch je v reálnych číslach menej gymnázií.

Teda v porovnaní úspešností detí v Testovaní 9 a počtu miest na gymnáziách je na tom najlepšie Košický kraj (asi 78 percent), potom Prešovský (75 percent) a Bratislavský (74 percent).

Zaujímavý pohľad na úspešnosť žiakov ukazuje aj analýza Inštitútu vzdelávacej politiky pri ministerstve školstva. Ukazuje, aké šance majú jednotkári dostať sa na gymnázium v jednotlivých krajoch.

Približne 69 percent žiakov 8. a 9. ročníka s priemerom známok do 1,1 bolo zapísaných na gymnáziách. „Je to najnižší podiel spomedzi všetkých krajov (priemer za Slovensko je 77 percent),“ píše analytik Dávid Martinák. Deti s priemerom známok medzi 1,1 a 1,29 mali podobne najhoršiu šancu dostať sa na gymnázium v porovnaní s rovesníkmi z iných krajov. Sú to deti s asi jednou dvojkou – na gymnázium v Bratislavskom kraji sa ich dostalo asi 54 percent.

Najhoršie šance mali deti s priemerom 1,3 – v porovnaní s inými krajmi sa ich dostalo v Bratislavskom kraji na gymnáziá výrazne menej, iba každý tretí (35 percent).