MediaBrífing: Stále viac ľudí vypína správy, na Slovensku sa im vyhýba už 45 percent ľudí

To číslo stále stúpa. Podiel ľudí, ktorí obmedzujú sledovanie správ, dosahuje každý rok nový rekord. Celosvetovo to robí už 39 percent ľudí, čo je o 3 percentuálne body viac ako vlani a o 10 viac ako v roku 2017.

Slováci sa správam vyhýbajú ešte viac, robí to až 45 percent opýtaných. Pred rokom to bolo 37 percent a v roku 2017 len 27 percent. Vyplýva to z najnovšej štúdie Digital News Report 2024 od Reuters Institute, ktorý funguje na Univerzite v Oxforde.

Viac informácií: Ľudia považujú správy za nudné a opakujúce sa. Niektorí priznávajú, že im zhoršujú náladu, pociťujú vinou nich stavy úzkosti a bezmocnosti.

Na Slovensku sa správam vyhýbajú viac ženy (51 %) ako muži (38 %). Častejšie to robia ľudia s nižším príjmom.
Medzi vekovými skupinami alebo ľuďmi s odlišnými politickými názormi nie sú výrazné rozdiely, správam sa vyhýbajú porovnateľne mladí aj starší, ľavičiari, centristi aj pravičiari.
Výskumníci sa tiež pýtali, či sa ľudia cítia byť unavení z množstva správ, celosvetovo až 39 percent povedalo, že áno. Vravia, že správy o vojnách, nešťastiach a politike vytláčajú z médií iné témy.

Prečo je to dôležité: Štúdia vysvetľuje, že vypínanie správ a únava zo spravodajstva sú veľkou výzvou pre médiá. Novinári musia hľadať nové spôsoby, ako informovať o depresívnych a dlhodobých témach, akými je napríklad vojna na Ukrajine a v Gaze. Dezilúzia z politiky tiež vplýva na klesajúci záujem, najmä medzi mladými.

„Vydavatelia sa asi príliš zameriavajú na prinášanie aktualizácií hlavných správ a nevenujú dostatok času poskytovaniu rôznych pohľadov na problémy alebo správam, ktoré môžu vytvoriť základ pre občasný optimizmus,“ píšu autori štúdie.

Ľudia majú pocit, že majú dostatok správ o politike a športe, no chýbajú im lokálne správy či informácie o zdraví a vzdelávaní.

Riešenia: Štúdia dáva do pozornosti model User Needs 2.0, s ktorým experimentujú viaceré svetové médiá, napríklad britská BBC. Cieľom modelu je okrem informovania ľudí aj vzdelávať, inšpirovať, prepájať či poskytnúť praktické rady do každodenného života. Novinári môžu mať pocit, že to robia, no publikum im odkazuje, že to nie je dostatočné.

Pre ľudí je najdôležitejšie, aby ich médiá informovali o tom, čo je nové („Update me“ na grafe nižšie), zároveň však vravia, že toto už novinári robia dosť dobre. Priestor na zlepšenie vidia najmä v poskytovaní širšej palety pohľadov (Give me perspective) a v tom, aby ľudia mali vďaka médiám lepší pocit z okolitého sveta, teda aby v správach bola aj nejaká nádej a optimizmus (Inspire me).

Dôkladnejšie úvahy o potrebách čitateľov môžu byť jedným zo spôsobov, ako riešiť problém vypínania správ, tvrdia autori štúdie.

Čo ľudia očakávajú od médií a ako sa to médiám darí naplniť. Zdroj: Digital News Report 2024

Stojí za pozornosť: Všetky vekové skupiny vravia, že lokálne a medzinárodné témy sú najdôležitejšie. Podobná zhoda však už nepanuje pri správach o politike – u ľudí do 35 rokov sa nezmestili ani medzi top 5 tém, u ľudí nad 45 rokov sú na treťom mieste. Mladších viac zaujímajú správy o klíme a duševnom zdraví.

Veľké rozdiely sú aj medzi pohlaviami. Mužov viac zaujíma politika a šport, ženy duševné zdravie a životné prostredie. „Mnohé z toho nie je novinka, ale pripomienka, že staršie redakcie, v ktorých dominujú muži, nemusia byť vždy inštinktívne v súlade s potrebami tých, ktorí nevyzerajú ani nerozmýšľajú ako oni,“ konštatujú autori najnovšej Digital News Report.

Viac k téme: O vypínaní správ a o tom, čo sa s tým dá robiť, som písal aj pred rokom. A kolegyňa Denisa Gdovinová o tom nedávno napísala veľmi dobrú reportáž. „Aký zmysel má naozaj sledovať politiku?“ pýtal sa jeden z jej respondentov.

Ktoré čísla ešte stoja za pozornosť

Digital News Report je významná štúdia, ktorá mapuje mediálne správanie ľudí v piatich desiatkach krajín vrátane Slovenska. Z najnovšej edície, ktorá bola zverejnená tento týždeň, vyberám ešte niekoľko zaujímavých informácií.

Na Slovensku dôveruje médiám len 25 % ľudí, ide o zatiaľ najhorší výsledok. Najviac ľudí verí médiám vo Fínsku (69 %), najmenej v Grécku a Maďarsku (obe 23 %).
Denníku N dôveruje 36 % opýtaných, 38 % mu nedôveruje. Najvyššiu dôveru spomedzi meraných médií majú RTVS a TA3 (56 %).
Celosvetovo až 59 % respondentov má obavy, či vie rozlíšiť pravdu od nepravdy na internete. Slováci si veria oveľa viac, obavy má len 33 % respondentov. Treba dodať, že toto sebavedomie nekorešponduje so schopnosťami overovať si fakty, keďže podľa iných prieskumov Slováci majú tendenciu veriť kdejakej konšpirácii.
Facebook je každým rokom menej dôležitým zdrojom správ, v roku 2016 ho tak celosvetovo používalo 42 % ľudí, teraz už len 26 %. Naopak, rastie YouTube, ako zdroj správ ho používa 22 % ľudí. Na Slovensku Facebook stále dominuje, správy z neho konzumuje 49 % opýtaných.
Najväčší problém s dôveryhodnosťou medzi digitálnymi platformami majú vo svete aj u nás TikTok a X (predtým Twitter). Najlepšie dopadli vyhľadávanie v Googli a YouTube.
Pokiaľ ide o správy, ľudia stále preferujú text, ale rýchlo rastie aj video. Krátke spravodajské klipy sleduje každý týždeň vo svete 66 % ľudí, u nás je to 60 %. Videá chcú ľudia sledovať radšej na platformách (72 %) ako na stránkach médií (22 %).
Väčšina ľudí by mala problém s tým, ak by obsah médií tvorila umelá inteligencia s ľudským dohľadom. Naopak, nevidia problém v tom, aby novinári používali nástroje umelej inteligencie napríklad pri prepise rozhovorov alebo sumarizácii dokumentov.

Meta zatiaľ nespustí svoje AI modely v Európe, ľudia majú už len pár dní na ochranu svojich údajov

Spoločnosť Meta odkladá spustenie nových modelov umelej inteligencie (AI) v Európe. Dôvodom je nesúhlas úradov s využívaním osobných údajov ľudí na vývoj tejto technológie.

Viac informácií: Meta chce využiť dáta používateľov sociálnych sietí Facebook a Instagram na tréning svojej AI. Nepýtala si na to súhlas, len ľudí pochybným spôsobom informovala a dúfala, že skoro nik nebude proti.

Organizácia NYOB venujúca sa súkromiu na internete podala sťažnosti na postup Mety vo viacerých európskych krajinách.
Britský regulátor (Information Commissioner’s Office – ICO) požiadal Metu, aby svoje plány pozastavila.
To isté urobil aj írsky regulátor (Data Protection Commission – DPC), ktorý je pre Metu kľúčový, pretože firma má v Dubline svoje európske sídlo, a tak jej problémy riešia primárne írske úrady.

Meta pod tlakom odkladá svoje plány. Na blogu napísala, že je sklamaná, že ide o krok späť pre európske inovácie a že na to doplatia používatelia v Európe. „Jednoducho povedané, bez zahrnutia miestnych informácií by sme ľuďom mohli ponúknuť len druhoradý zážitok. To znamená, že momentálne nie sme schopní spustiť Meta AI v Európe,“ informovala spoločnosť.

Reakcia: Organizácia NYOB reaguje, že Meta môže bez problémov spustiť svoje AI nástroje aj v Európe, stačí sa používateľov najprv spýtať, či môžu použiť ich dáta.

„Tlačová správa Mety znie trochu ako „kolektívny trest“. Ak bude jeden Európan trvať na svojich právach, celý kontinent nedostane naše nablýskané nové produkty. Avšak Meta má všetky možnosti nasadiť AI na základe platného súhlasu – jednoducho sa tak rozhodla neurobiť,“ uviedol zakladateľ NYOB Max Schrems.

Prečo je to dôležité: Pred týždňom sme napísali, že používatelia majú už len pár dní, aby zakázali Facebooku a Instagramu použiť ich osobné na tréning AI. Námietku treba poslať do stredy 26. júna cez formulár tu alebo tu.

Organizácia NYOB odporúča, aby to ľudia urobili aj napriek avizovanému odloženiu AI nástrojov v Európe. „Ak sa ľudia chcú uistiť, že ich údaje nebudú použité na účely AI, mali by sa odhlásiť. Oznámenie spoločnosti Meta o pozastavení spustenia ešte nie je zohľadnené v ich zásadách ochrany osobných údajov. Zatiaľ je to len príspevok na blogu,“ uviedla organizácia pre Denník N.

Zdôrazňuje, že ide len o dočasné pozastavenie. „Ďalší krok Mety nepoznáme a stále čakáme na oficiálne rozhodnutie úradu na ochranu osobných údajov.“