Pestovateľ kvetov Jozef Teplan: Ruže či karafiáty? Krásne je súkvetie mrkvy

Jozef Teplan (1973) od roku 1996 v Úľanoch nad Žitavou podniká s pestovaním viac ako sto druhov kvetov, ktoré dodáva do kvetinárstiev v Bratislave a okolí.

Pôvodne ste chceli byť architektom, vybrali ste si však poľnohospodársku univerzitu. Prečo?

Rozhodla láska, keďže som sa už vtedy poznal so súčasnou manželkou. Keby som chcel študovať architektúru, musel by som sa odsťahovať do Bratislavy, čo by obmedzovalo naše možnosti byť spolu.

Asi vám však nenapadlo, že budete celý život pestovať kvety.

Nie, lenže na univerzite, kde som študoval záhradníctvo, v rámci ktorého sme mali aj kvetinárstvo, boli fantastickí odborníci, ktorí nás vedeli nadchnúť. Už predtým som bol úzko spätý s prírodou, takže to prišlo prirodzene. Prvé kvety som začal pestovať ešte počas štúdia. Okrem toho, architektúra a kvetinárstvo sú si podobné viac, ako si myslíte. V oboch povolaniach musíte byť umelcom s tvorivým duchom.

Mali ste na to priestor?

Som polosirota, otec mi zomrel, keď som mal dvanásť rokov. Vďaka pomoci súrodencov som si u mamy v záhrade postavil prvý malý skleník. Dodnes si pamätám, že som v ňom pestoval voňavé frízie. Dnes pestujem kvety na asi polhektárovom pozemku. Časť z nich je vo fóliovníkoch, väčšina vonku. Nevenujem sa pritom klasickým kvetom, ktoré ľuďom napadnú ako prvé, napríklad karafiát či gerbera, zameriavam sa na menej tradičné kvety a aj dreviny, ktoré majú okrasné kvety alebo bobule.

Vždy ide o sezónne kvety, čiže na jar začíname tulipánmi, pokračujeme pivóniami, rôznymi letničkami a na jeseň končíme chryzantémami a bobuľovými drevinami. Dodržiavam teda prirodzený kolobeh, a keďže som dosť ekologicky založený, snažím sa zanechať po sebe čo najmenšiu ekologickú stopu. Prispôsobujem tomu technologické procesy aj samotný výber kvetín.

Koľko druhov kvetov sa vysadí v jednej sezóne?

Viac ako sto.

Tu treba vysvetliť, že nepredávate sadenice kvetov, ale dodávate rezané kvety do kvetinárstiev. Po ktorých je najväčší dopyt?

V súčasnosti sú mimoriadne obľúbené tulipány a pivónie.

A čo karafiát, úbohý kvet, ktorý sa tak sprofanoval za socializmu? 

Stále sa pestuje, ale keďže ide o veľkokultúru primárne určenú do skleníkov a fóliovníkov, nevenujem sa mu. Nemám v nich totiž vykurovanie. Dopestovať ho v mojich podmienkach by bolo mimoriadne náročné. Dokázal by som to, ale jeho cena by bola privysoká a nekonkurencieschopná. Karafiáty sa na Slovensko dovážajú z krajín, kde je teplo a zároveň nízka cena pracovnej sily.

V akej miere vaše podnikanie ovplyvňuje práve dovoz kvetov zo zahraničia?

Máme za sebou rôzne obdobia, aj veľmi náročné. Keď som začínal podnikať, holandská burza ešte na Slovensku neexpandovala, boli sme uzavretým trhom. Keď sa trh otvoril, vtrhla sem práve holandská burza a ponúkla také dampingové ceny, že prakticky potopila domácich pestovateľov kvetov.

O tomto laici veľa nevedia – kvety do vyspelých krajín EÚ sa monopolne obchodujú cez holandskú burzu?

Presne tak. Nielen do krajín EÚ, ale aj do Japonska a USA. Holandská burza má na rezané kvety monopol, čiže všetci významní pestovatelia majú zmluvy s jej dodávateľmi a pestujú výhradne pre nich. Obchodníci s kvetmi u nás aj vo svete si cez internet na burze vyklikajú, čo si chcú na základe ponuky objednať, a v priebehu jedného až dvoch dní to majú v predajni. Cez holandskú burzu sa takto zobchodujú prakticky všetky rezané kvety vo svete.

U nás teda otvorenie trhu znamenalo najskôr damping a krach slovenských kvetinárstiev?

Áno, lebo tým cenám sa nijako nedalo konkurovať. Podliezli, čo sa dalo, držali to tak dva až tri roky, a keď konkurencia padla, vyhnali ceny hore. Bolo to naše najťažšie obdobie.

Čo vás zachránilo?

To, že som už vtedy mal bohatý a široký sortiment kvetov, ktoré nie sú mainstreamom.

Čiže žiadne ruže, gerbery, ľalie a podobne? Nenapadlo mi, že aj pestovanie kvetov sa delí na mainstream a alternatívu či punk.

Je to tak, v tomto som alternatíva. Nie som extra punkový, hoci moja ponuka by tak mohla pôsobiť. Mojou výhodou bolo, že som sa už vtedy venoval kvetom, na ktoré ani Holanďania nedali dampingové ceny. Neboli pre nich zaujímavé, brali ich ako doplnkový sortiment.

Nie je dnes lepšie orientovať sa práve na mainstream? Ak viete, že ľudia najviac kupujú ruže, gerbery, ľalie a karafiáty, neoberáte sa o príjmy?

Nikdy som nesníval o tom, že budem milionár, stačí mi, ak uživím svoju rodinu. A opakujem – v danom čase nám to zachránilo krk. Od chvíle, čo u nás holandská burza zreálnila svoje ceny, sa nám dýcha oveľa lepšie. Ani Holanďania si nemohli dovoliť držať ceny pod trhovou úrovňou dlhodobo.

Mne vtedy pomohlo aj to, že od začiatku som mal skvelé vzťahy s odberateľmi. Biznis mám postavený práve na korektných vzťahoch. V ťažkých chvíľach ma neopustili. Napríklad v tomto období mám niektoré druhy kvetín drahšie ako konkurencia z Holandska, ale odberatelia vedia, že sa na mňa môžu spoľahnúť – že im dodám kvalitu, že tovar dodám vtedy, keď ho potrebujú, pričom je vždy čerstvý. Z Holandska to tak občas nie je, čo je dané aj istou anonymitou.

Ak niekto nakupuje kvety na holandskej burze, nevie, kto je pestovateľom?

Technicky si to vie zistiť na internete, ale stále je tam medzičlánkom burza. Ak za pestovateľom nevycestujú a nestretnú sa osobne, nikdy sa neuvidia. Navyše, nikdy neberú kvety od jedného pestovateľa. Všetko si totiž vyklikajú na základe cien, a tak bežne nakupujú od viacerých pestovateľov roztrúsených po celom svete.

Vy dodávate rezané kvety do asi desiatich kvetinárstiev v Bratislave a okolí. Ako často?

Obvykle nasadnem do rozvozovej dodávky raz týždenne, ale ak treba, tak aj častejšie. Kedy sa kvety predávajú najviac? Na Valentína, na MDŽ, Deň matiek, na sviatok Všetkých svätých, keď sa chodí na hroby, k tomu na začiatku a na konci školsého roka. Vtedy máme divočinu. Záujem posledné roky extrémne stúpa práve na Valentína, podobne ide hore aj Deň matiek.

V praxi to funguje tak, že mám objednávky na konkrétne kvety a ich množstvá, deň predtým ich zrežem, zachladím, dám do vody, aby ju nasali, ráno o pol piatej nasadnem do auta a idem na rozvoz. Chcem si uchovať osobný kontakt s odberateľmi, aby sme mohli konzultovať a vyriešiť akékoľvek prípadné problémy.

Zákazníci v kvetinárstve niekedy len vyvaľujú oči, keď majú za kyticu zaplatiť desiatky eur. Koľko si na vašu cenu nadhadzujú obchodníci?

Niekto si nahodí sto percent, niekto aj tristo. Tu však musím poznamenať, že nepoznám ich náklady, takže to nechcem hodnotiť. Mnohé kvetinárstva sú umiestnené v obchodných centrách, kde asi nemajú nízke nájmy ani lacnú pracovnú silu. Vo výsledku je možno ich čistý zárobok podobný tomu môjmu.

Keď to narýchlo prepočítam, vychádza mi, že vaše kvety predávate zväčša pod jedno euro.

Áno, platí to pri väčšine mojich kvetov.

Nebolo by jednoduchšie dodávať kvety do bližšieho okolia?

Nie, lebo ľudia v okolí našej dediny nie sú naučení kupovať kvety, ktoré pestujem. Mnohé z nich sa kedysi pestovali v záhradách našich prastarých a starých rodičov. Napríklad stračonôžka alebo cínia. Pestujem ich moderné kultivary, ale ľudia na vidieku ich stále považujú za obyčajný kvet, ktorý videli u svojej babky v záhrade, a tak ho nevnímajú ako vhodný na kúpu. Ľady sa síce lámu, ale ide to pomaly, v neďalekých Šuranoch by moje kvety ľudia zrejme nekupovali. Stále totiž preferujú ruže, gerbery a ľalie. Naopak, v Bratislave sa ľudia o kytice z lúčnych kvetov trhajú. Keď je tam ceduľka, že sú dokonca dopestované na Slovensku, záujem ešte stúpa.

Vy však ako kvet ponúkate aj mrkvu a kôpor.

Áno, ich súkvetie je nádherné. Mám viac variantov mrkvy, každý z nich má inú farbu kvetov. Na odľahčenie – súkvetia z mojej mrkvy sa nachádzali aj v aranžmánoch v prezidentskom paláci počas inaugurácie nového prezidenta. Veľmi krásne v kyticiach ukážu aj plody žeruchy či súkvetie ovsa. V bratislavských kvetinárstvach sa za nimi idú zblázniť.

Rastie vám tu aj lisianthus z Japonska.

Pochádza z Texasu, v 90. rokoch ho tam objavili nejakí šľachtitelia z Japonska, intenzívne s ním pracovali a dnes patrí do prvej päťky najpredávanejších kvetov na svete. Na to, že ide o kvet, o ktorom pred 30 rokmi prakticky nik nevedel, spravil naozaj solídnu kariéru. Mimochodom, veľmi sa mi páčia slovenské názvy kvetov. Sú nádherné, napríklad černuška či ježibaba.

Ovládate slovenské aj latinské názvy všetkých kvetov, ktoré dopestujete?

Latinské určite, niekedy mám problém spomenúť si na slovenské. S dodávateľmi semien a cibúľ, ale aj s odberateľmi totiž debatujeme v odborných názvoch rastlín. Stačí mi však pozrieť na rastlinu a hneď viem, o čo ide. Je to prirodzené, keďže to mám ako koníček aj ako živobytie.

Ako sa odberatelia dozvedajú, čo máte v ponuke?

Raz ročne, obvykle v zime, si sadneme a preberieme ostatnú sezónu. Tak zistím, čo sa zákazníkom páčilo najviac, čo sa predávalo menej, lebo trendy sa priebežne menia. Niekedy letia slnečnice, inokedy ich nahradia iné kvety, najnovšie neskutočne letí iskerník. Musím sa prispôsobiť. Zároveň sledujem floristické trendy vo svete a zaujímam sa aj o šľachtiteľskú prácu. Tak sa vieme s odberateľmi dohodnúť, na čo sa zameriame, čo zasadíme, čoho dáme menej a čo vynecháme.

Na čo je dobré zachladenie kvetov?

Na to, aby mali kde tráviť noc pred expedíciou a aby v kvetinárstve aj u konečného spotrebiteľa vydržali čo najdlhšie. V miestnosti je od dvoch do desiatich stupňov, pričom kvety sú položené vo vode so špeciálnou výživou. Vďaka nízkej teplote do seba nasajú extrémne množstvo tohto roztoku, takže potom naozaj veľmi dlho vydržia. Dokonca aj kytica, ktorá v chladiacej miestnosti nasáva roztok aspoň hodinu, vydrží následne aj dva až tri týždne.

Neprodukujete žiadny odpad. Ako to máte riešené?

Srdcom každej dobrej farmy je kompostovisko. Ak totiž chcete úrodnú pôdu, musí v nej byť veľa organickej hmoty. Tá v pôde zadržiava veľa uhlíka a vody. Kompostovanie je pritom jednoduchý proces, pre výsledok nemusíte robiť prakticky nič. Všetko urobia mikroorganizmy. Vy im musíte zabezpečiť len to, aby mali vzduch a dostatočnú vlhkosť. Bioodpad teda nesmie byť veľmi utlačený, lebo začne hniť a páchnuť. Kompost totiž vzniká procesom tlenia. Ideálne je kompost občas prehodiť, prevzdušniť. Čím častejšie tak budete robiť, tým skôr bude kompost hotový. Ak máte bioodpadu aspoň za kubík, dá sa to stihnúť aj za 21 dní. Pri takom množstve sa tam už totiž dokáže vytvoriť teplota až 70 stupňov Celzia. Existujú dokonca farmy, ktoré kompostovanie využívajú ako zdroj vykurovania vo fóliovníkoch.

Vďaka kompostu mám teda zdravú pôdu a nepotrebujem žiadnu chémiu. Využívame len maštaľný hnoj. Ďalším opatrením je vyhýbanie sa monokultúram. Keď sa pozriete na naše polia, čo vidíte? Aj sto hektárov repky či pšenice na jednom mieste. Lenže v monokultúre v podstate neexistuje život, pre užitočné mikroorganizmy je to niečo ako púšť. V dôsledku toho sa zase premnožujú škodci.

Riešením je teda biodiverzita?

Jednoznačne. Nikdy nesadím jeden druh kvetov na jedno miesto, ale ich jednotlivé kultúry miešam. Na jednom mieste sú teda kvety pomiešané, alebo pri sebe vyrastajú aspoň dva či tri druhy kvetov zároveň. A keďže tých kultúr mám viac ako sto, nemôže sa stať, že by v nich zanikol život. Navyše tu máme časti pozemku, ktoré zámerne nekosíme, dokonca ponechávame aj nejakú burinu, lebo vieme, že to poskytne podmienky pre množenie sa užitočných organizmov, teda predátorov proti škodcom.

Niektorí si naivne myslia, že keď budú všetko striekať chémiou, zabijú všetky škodlivé organizmy. Nezmysel, o pár dní sa k nemu opäť nasťahujú z vedľajšieho políčka. Bude teda striekať chémiou každý týždeň? Lebo tým zabíja aj zdravé organizmy a dostáva sa tak do začarovaného kruhu. Jediným riešením je naozaj biodiverzita. Proti škodcom, napríklad voškám, však využívame aj zákvas z kostihoja alebo žihľavy.

Ako sa vyrába?

Kostihoj alebo žihľavu natesno natlačíte do nádoby, zalejete vodou, uzavriete a necháte vonku asi týždeň kysnúť. Strašne to potom páchne. Výsledný produkt následne v krhle rozriedite vodou v pomere jedna k desiatim a zalejete, prípadne postriekate ním rastliny alebo ovocné stromy. Podobne sa dá využiť aj praslička.

Oriete pôdu?

Nie, používame bezorbový systém, čiže pôdu mulčujeme a nastieľame slamou alebo štiepkou, prípadne použijeme textíliu. Je to efektívne aj proti burine, navyše to zadržiava vlahu v pôde. Textília ide pod rastliny, ktoré majú rady teplé korene, slama pod kvety, ktoré preferujú studené korene.

Čo polievanie? Pri tej rozlohe to asi nerobíte ručne ani hadicami.

Vyriešili sme to kvapkovou závlahou, nič efektívnejšie pre kvalitnú úrodu neexistuje. Je to rozdelené do sektorov, pustená je po celú noc, cez deň to nie je potrebné. Fungujem tak, že pri každej téme sa snažím veci dôkladne naštudovať. Pozriem sa na to, ako sa riešili historicky, zároveň na to, ako to je dnes. Potom sa pokúšam oba prístupy skĺbiť.

Čo vás na tej práci najviac baví?

Jej všestrannosť, lebo musím kvety vedieť nielen dopestovať, ale ich aj predať. Čiže pracujem s pôdou, ale zároveň som aj šofér, ekonóm, šľachtiteľ, aranžér kytíc, marketér a manažér. Myslím si, že nielen štát, ale ani ľudia u nás to však príliš neoceňujú.

V akom zmysle?

Nevidia, čo predstavuje práca podnikateľa, dokonca sa to slovo stalo nadávkou. Niektorí za nami prídu len vtedy, keď chcú, aby sme niečo ako podnikatelia zasponzorovali. Berú to ako normálnu vec. Pri zamestnancoch to nikomu ani nenapadne. Prečo? Veď jedni aj druhí zarábajú peniaze, akurát podnikateľ sa musí o všetko postarať sám. Mám tesne po päťdesiatke a cítim sa ako zodratý človek. Keby ma to nebavilo, dávno to nerobím, lebo je to fakt otročina. Potom niekto príde do kvetinárstva a frfle, že má dať za kyticu povedzme 40 eur. Za tým všetkým je však obrovská drina, štúdium, neustále vzdelávanie sa, množstvo pokusov a omylov. Rozhodne to nie je práca na osem hodín denne.

Neoddýchnete si v zime?

Ani nie, lebo vtedy už musím riešiť ďalší rok – študovať katalógy, plánovať, čo a kedy priebežne vysádzať, kalkulovať. Musím myslieť aj na hluché obdobia, napríklad na koniec júla a začiatok augusta tak, aby som vtedy nemal veľa prebytočných rastlín. Sezóna sa končí so začiatkom tuhších mrazov, čiže v novembri, rozbieha sa už koncom januára alebo začiatkom februára urýchlenými tulipánmi.

Odkiaľ sa v zime berú kvety v kvetinárstvach?

Z holandskej burzy, keďže tá ich vie zabezpečiť napríklad z Kene, Etiópie či iných teplých krajín, kde sú na to špecializované farmy.

Nosíte svojej manželke kvety?

Jasné, dokonca niekedy ich kúpim, nevezmem vlastné. A aj to adekvátne oceňuje. Snažím sa tiež, aby sme mali čerstvé kvety stále doma vo vázach.