Na pokraji katastrofy – Putin je odhodlaný urobiť čokoľvek. Doslova

Autor je novinár a prekladateľ

„Už teraz premýšľame o tom, čo a ako by sa v tejto jadrovej doktríne, v stratégii mohlo zmeniť (…) Je to spôsobené tým, že existujú nové (v každom prípade vieme, že pravdepodobný nepriateľ na tom pracuje) prvky súvisiace so znížením prahu pre použitie jadrových zbraní,“ citovalo internetové vydanie Forbesu Putinovu odpoveď na otázku, v akom prípade by Moskva bola pripravená zmeniť svoju jadrovú doktrínu.

Putin poznamenal, že ruská doktrína by nemusela zahŕňať preventívny jadrový úder, pretože „pri odvetnom údere by bol nepriateľ zaručene zničený“.

Podľa vodcu západné krajiny „neustále zvyšujú napätie, eskalujú situáciu“ a chcú dosiahnuť „strategickú porážku Ruska na bojisku“. Pre Rusko by strategická porážka znamenala „koniec jeho štátnosti“ a „koniec tisícročnej histórie ruského štátu“, citovalo ruského prezidenta internetové vydanie denníka The Moscow Times. „A potom vzniká otázka – prečo by sme sa mali báť? Nie je lepšie ísť až do konca? To je elementárna formálna logika,“ pokračoval Putin.

Treba poznamenať, že vietnamské extempore ruského diktátora nebolo pre západných lídrov prekvapením.

Ešte na Petrohradskom ekonomickom fóre, keď komentoval vojnu na Ukrajine, Putin pripustil zmeny v tejto doktríne. A práve vtedy sa pochválil, že „naše taktické jadrové zbrane sú silnejšie ako bomby v Hirošime a Nagasaki“. O možnej korekcii ruskej jadrovej doktríny sa pоtom vyjadril námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. „Situácia má tendenciu ďalej sa komplikovať a výzvy, ktoré sa znásobujú v dôsledku neprijateľných a stupňujúcich sa krokov Spojených štátov a ich spojencov v NATO, nepochybne vyvolávajú otázku, ako možno základné dokumenty v oblasti jadrového odstrašovania viac zosúladiť so súčasnými potrebami,“ povedal diplomat. Avšak odmietol presne špecifikovať, aké ustanovenia doktríny by sa mohli zmeniť.

V júni ruské ministerstvo obrany oznámilo začiatok druhej etapy cvičení nestrategických jadrových síl, v rámci ktorých sa budú rozpracovávať otázky bojového použitia týchto zbraní. Počas prvej etapy cvičenia raketové formácie a letectvo nacvičovali preberanie špeciálnej munície pre komplex Iskander a hypersonické rakety Kinžal.

Putin uviedol, že ruské úrady v súčasnosti uvažujú o tom, čo by sa dalo „zmeniť v jadrovej doktríne“, ktorá vo svojej súčasnej verzii umožňuje použitie jadrových zbraní v prípade ohrozenia existencie štátu.

Budúca revízia doktríny súvisí s tým, že Západ uvažuje o znížení prahu pre použitie jadrových zbraní a vyvíja aj jadrové výbušné zariadenia s veľmi nízkou účinnosťou, povedal Putin.

Zároveň sa podľa neho do doktríny zatiaľ neplánuje zaradiť možnosť preventívneho jadrového úderu. „Preventívny úder zatiaľ nepotrebujeme, pretože pri odvetnom údere bude nepriateľ zaručene zničený,“ povedal Putin.

Rusko je podľa neho pripravené „prinajmenšom zajtra“ začať rozhovory o mieri na Ukrajine na základe návrhov, ktoré sú „na stole“. Putin 14. júna požadoval, aby Ukrajina stiahla svoje vojská zo všetkých území, ktoré Rusko vyhlásilo za svoje, a aby sa vzdala plánov na vstup do NATO. Okrem toho by Západ mal zrušiť všetky sankcie voči Rusku, trval na tom ruský uzurpátor.

Tieto návrhy neboli vypočuté, ale takáto reakcia sa očakávala, povedal Putin. „Nemyslím si, že takýto nihilizmus v súvislosti s našimi návrhmi zostane navždy, určite sa niečo zmení, vrátane našich podmienok, ktoré sa budú meniť v závislosti od situácie na mieste,“ dodal.

Čiže Putin, ako zvyčajne, robí verbálne prípravy dlho pred rozhodujúcim krokom. Tak to bolo v prípade útoku na Gruzínsko a to isté sa stalo pred agresiou na Ukrajine.

Reakcia Západu

Podľa vyhlásenia generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga diskutuje aliancia o konkrétnych krokoch na uvedenie jadrových zbraní do stavu zvýšenej pohotovosti v dôsledku hrozby zo strany Ruska a Číny. Ešte 16. júna v rozhovore pre The Telegraph uviedol, že NATO diskutuje o stiahnutí niektorých rakiet zo skladov a ich uvedení do pohotovosti.

„Nebudem zachádzať do operačných detailov o tom, koľko jadrových hlavíc treba uviesť do pohotovosti a koľko ich treba ponechať v zásobách, ale musíme tieto otázky konzultovať. To je to, čo robíme,“ povedal Stoltenberg.

Podľa neho by aliancia mala svojím jadrovým arzenálom vyslať „priamy signál“ svojim protivníkom.

Povedal, že cieľom NATO je „svet bez jadrových zbraní“, ale kým budú existovať, NATO „zostane jadrovou alianciou, pretože svet, v ktorom Rusko, Čína a Severná Kórea majú jadrové zbrane a NATO nie, je nebezpečnejší svet“. Stoltenberg uviedol, že Čína výrazne investuje do moderných zbraní vrátane jadrového arzenálu, ktorý podľa neho do roku 2030 narastie na 1 000 bojových hlavíc.

„A to znamená, že v nie takej vzdialenej budúcnosti môže NATO čeliť niečomu, čomu nikdy predtým nečelilo, a to dvom potenciálnym jadrovým protivníkom, Číne a Rusku. To má, samozrejme, svoje dôsledky,“ povedal generálny tajomník aliancie.

Očividne. Putin naďalej smeruje k jadrovému konfliktu. A len rázna reakcia Západu môže zvrátiť vývoj situácie a vyhnúť sa nukleárnemu konfliktu.