Nižšie tresty, kratšie premlčania a ani zrušenie špeciálnej prokuratúry nie sú protiústavné, rozhodol Ústavný súd

Korupčníkov, zlodejov a podvodníkov čakajú miernejšie tresty. Nová trestná politika krajiny, ktorú narýchlo presadila vláda Smeru, Hlasu a SNS, platí. Ústavný súd v stredu rozhodol, že v tejto časti nie je novela Trestného zákona protiústavná.

Jeho rozhodnutie zároveň znamená definitívny zánik Úradu špeciálnej prokuratúry. Ani v tom nevideli ústavní sudcovia protiústavnosť.

Ústavný súd nemohol označiť zrušenie špeciálnej prokuratúry za protiústavné preto, že Ústava priamo neorganizuje činnosť prokuratúry, vysvetlil predseda súdu Ivan Fiačan. Podľa neho má parlament pri tejto otázke „širokú voľnosť“. Ústavný súd zároveň nenašiel pri rušení špeciálnej prokuratúry ani rozpor s právom EÚ.

Agendu špeciálnej prokuratúry prevzali iné prokuratúry podriadené generálnemu prokurátorovi, preto to nie je podľa súdu problém.

Nižšie tresty pre Gašpara aj Bödöra, protiústavné iba niektoré časti

Výsledkom rozhodnutia je aj to, že sa skracujú premlčacie lehoty na ekonomické trestné činy. Po rozhodnutí Ústavného súdu však nie je isté, či to bude mať dosah aj na prípady ľudí blízkych Smeru ako podnikateľa Miroslava Výboha či guvernéra národnej banky Petra Kažimíra. Rovnako otázna je aj korupčná kauza súčasného podpredsedu parlamentu Petra Žigu (Hlas).

„Tam, kde novela skrátila lehoty, tam sa budú skracovať,“ povedal Ivan Fiačan. „Ústavný súd nezistil nesúlad pri jednotlivých dobách premlčania a navrhovatelia nešpecifikovali taký exces, že by bola vhodná na zásah Ústavného súdu,“ povedal. No zároveň dodal, že Ústavný súd videl protiústavnosť v prechodných ustanoveniach, ktoré sa týkajú práve premlčacích lehôt.

Fiačan zdôraznil, že súd neprihliadal na konkrétne prípady a v tom, čo vládna väčšina presadila, či už ide o znižovanie sadzieb, skrátenie lehôt premlčania alebo zvýšenie hraníc škody, nenašli ústavní sudcovia nič neprimerané. „Nebolo tam nič, čo by si parlament nemohol dovoliť,“ dodal Fiačan.

Nižšie tresty znamenajú aj to, že namiesto trestu väzenia môžu iba s podmienkou v prípade odsúdenia vyviaznuť Norbert Bödör v prípade Dobytkár, Tibor Gašpar v prípade Očistec, Jozef Brhel v kauze Mýtnik, Martin Kvietik v prípade Dobytkár alebo aj bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský.

Za protiústavné vyhlásil Ústavný súd iba niektoré časti novely trestných kódexov – také, ktoré by spätne zasahovali do trestného konania. Minister spravodlivosti napríklad nebude mať možnosť spochybniť už platné dohody o vine a treste. Ústavný súd spochybnil aj to, ako koalícia rieši trest prepadnutia majetku. Protiústavná je aj možnosť použiť nezákonne získaný dôkaz v prospech obvineného.

Pri dohodách o vine a treste bude môcť minister spravodlivosti zasiahnuť – ale iba pri dohodách uzavretých po 15. marci 2024, teda po termíne pôvodnej účinnosti novely.

Bližšie zdôvodnenie bude zrejmé až po zverejnení nálezu Ústavného súdu.

Ústavný súd v priebehu stredy oznámenie verdiktu niekoľkokrát odkladal, napokon ho oznámili o šiestej podvečer.

Novelu napadla na súde ešte prezidentka Zuzana Čaputová, ale aj opozícia, ktorá ju nazývala „mafiánskym balíčkom“.

„Je to jedna z najvýznamnejších zmien v doterajšej politike nášho štátu. Je to zmena, ktorá zásadne mení prístup k majetkovej a hospodárskej kriminalite v tom najširšom význame – od bežných krádeží až po organizovaný zločin,“ napísala prezidentka v podaní na Ústavný súd.

Sudca spravodajca: Boli to zmeny pre všetkých, nielen pre pár ľudí

Prezidentka vo svojom podaní upozornila, že novela vyzerá, ako keby bola „šitá na mieru“ podozrivým a obvineným z vládnej koalície, či jej spriazneným osobám. Dokonca písala o možnej „samo-amnestii“. 

Sudca spravodajca Peter Straka zdôraznil, že „napadnutý zákon bol prijatý pre všetkých a nielen pre určitý okruh ľudí“. Vysvetľoval, že novelou vlastne vláda len reagovala na výrazné zvýšenie sadzieb v roku 2005, keď bola v parlamente schválená veľká novela Trestného zákona aj Trestného poriadku. Aj preto podľa neho nešlo o svojvôľu.

Na príklade s Českou republikou vysvetľoval, že tam je pri najzávažnejších formách krádeže sadzba päť až desať rokov. „Tam, kde v Česku končia, sa na Slovensku začína. Tu je sadzba desať až pätnásť rokov,“ dodal Straka v súvislosti s obhajobou nižších sadzieb.

Ústavný súd rozhodol zhruba štyri mesiace po tom, ako expresne rýchlo pozastavil účinnosť spornej novely. Predseda súdu Ivan Fiačan vtedy hovoril, že sa budú snažiť rozhodnúť čo najskôr aj o samostatnej podstate.

„Urobíme všetko pre to, aby sa verejnosť čo najskôr dozvedela, či zákon je alebo nie je protiústavný. Budeme pracovať tak, že budeme merať čas skôr v týždňoch ako mesiacoch,“ sľuboval sudca spravodajca Peter Straka, teda ten, kto pripravoval návrhy prezidentky a opozície na rozhodnutie.

Po rozhodnutí zdôraznil, že nález prijali do štyroch týždňov odvtedy, čo dostali posledné vyjadrenie z parlamentu.

Parlamentu opäť prešlo skrátené konanie

Prezidentka s opozíciou napádali i proces, akou bola novela narýchlo presadená. Spochybnili, prečo museli byť také zásadné zmeny prijaté v skrátenom legislatívnom konaní bez diskusie s odborníkmi.

Ani s týmto však neuspeli.

„Čas ponechaný opozícii na diskusiu bol dostatočný,“ povedal predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan.

Bývalý ústavný sudca Lajos Mészáros pritom povedal, že v tomto prípade už bola novela „zrelá na to“, aby Ústavný súd rozhodol aj z tohto dôvodu o jej protiústavnosti.

Sám však zapochyboval, že to ústavní sudcovia urobia. Ak by totiž povedali, že novela nie je v súlade s ústavou pre proces, akým bola prijatá, platilo by to na celý balík zmien. Nie všetky časti spornej novely však Ústavný súd pred štyrmi mesiacmi pozastavil. A tak by vznikla situácia, že by prestalo platiť aj to, čo už platilo. Napríklad by sa to týkalo aj zrušenia špeciálnej prokuratúry.

„Ústavný súd je v tomto veľmi zdržanlivý, nechce takto zasahovať do politiky,“ očakával Mészáros.

Predseda Ústavného súdu vysvetľoval, že v náleze kritizujú skrátené legislatívne konanie a aj dôvody, ktorým vláda argumentovala, prečo potrebovala zákon tak rýchlo presadiť. Rovnako konštatoval, že nie je vhodné, aby skrátené konanie bolo nadužívané, no v tomto prípade nedošlo podľa súdu k žiadnemu zásahu do práv.

Fiačan zdôraznil, že Ústavný súd rešpektuje autonómiu a suverenitu parlamentu, teda uprednostňuje suverenitu ľudu, ktorý parlament volí.

Fico: Vyhrali sme 100:0

“Ústavný súd rozhodol, že vládna koalícia spor o novelizáciu trestného zákonodarstva vyhrala nad nenávistnou opozíciou 100:0,” reagoval na rozhodnutie súdu premiér Robert Fico (Smer). Ocenil ministerstvo spravodlivosti, ktoré podľa neho predložilo kvalifikovaný návrh.

Premiér vyzval Zuzanu Čaputovú, ale aj celú opozíciu a “protivládne médiá” a mimovládne organizácie, aby sa ospravedlnili “za prejavy nenávisti a organizovanie štvavých verejných protestov”, ktoré súviseli s vládnou novelou.

Peter Pellegrini k rozhodnutiu Ústavného súdu k novele trestných kódexov vyhlásil, že je povinnosťou vládnej koalície „vysporiadať sa s časťami novely, v ktorej súd našiel nesúlad s ústavou, a povinnosťou opozície rešpektovať, že viaceré časti jej podania ústavní sudcovia zamietli“.

„Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini plne rešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu pri novele Trestného zákona,“ dodal Prezidentský palác.

Pellegrini ešte ako predseda Hlasu a ako predseda Národnej rady hlasoval za novelu trestných kódexov.

Súčasný predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok tvrdí, že rozhodnutie „berie vietor z plachiet predstaviteľom súčasnej opozície a usvedčuje ich, že účelovo zavádzali ľudí a umelo živili protesty, ktorých cieľom bolo v tom čase jediné: podpora Ivana Korčoka“.

Gábor Grendel z poslaneckého klubu hnutia Slovensko Igora Matoviča zasa tvrdí, že minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) by mal odstúpiť. „Ústavný súd ho usvedčil z dvoch zlyhaní. Po prvé, z toho, že časti jeho škandalóznej novely trestného zákona boli v rozpore s Ústavou SR. Po druhé, z toho, že s celou koalíciou klamal verejnosť, že Úrad špeciálnej prokuratúry je orgán, ktorý je ojedinelý v Európskej únii“.

O čo išlo koalícii Roberta Fica

To, že vláda chce meniť trestné kódexy a znižovať tresty za ekonomickú trestnú činnosť, bolo jasné od predstavenia Programového vyhlásenia vlády. Otázne však bolo, ako ďaleko vládna koalícia zájde a s čím narazí v Bruseli v Európskej komisii.

Diskutovalo sa nielen o nižších sadzbách, ale aj o zániku špeciálnej prokuratúry či Špecializovaného trestného súdu. Nakoniec koalícia nesiahla na špecializovaný súd, no zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry.

„Lipšic tam vošiel ako losos z mora, vytrel sa na tom úrade a zanechal tam po sebe desiatky podobných prokurátorov, ako je on. Preto je tento úrad v podstate nenapraviteľný,“ vyhlásil o bývalom špeciálnom prokurátorovi premiér Fico.

Popri tom však novela riešila aj zmenu sadzieb a premlčacích lehôt alebo upravila hranicu škôd, odkedy je skutok trestným činom. Posilnila práva podozrivých aj obvinených.

Napísané obžalovanými, pribrzdené obštrukciou

Zásadné zmeny v trestnej politike krajiny oznámil premiér s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer) aj s poradcami Davidom Lindtnerom a Marekom Parom, ako aj obvineným poslancom Tiborom Gašparom, jeho synom Pavlom, ktorý v tom čase pôsobil ešte ako štátny tajomník ministerstva spravodlivosti. Dnes je de facto riaditeľom Slovenskej informačnej služby.

Pred novinárov vystúpil aj vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák, ktorý bol v minulosti spolu s Ficom obvinený. Rovnako ako advokáti Para a Lindtner bol aj Robert Kaliňák vo väzbe.

Novelu vláda predstavila 6. decembra s tým, že chce, aby prešla skráteným legislatívnym konaním. Nové sadzby mali platiť od začiatku roka 2024, so zánikom ÚŠP počítali od 15. januára.

Ministerstvo spravodlivosti následne potvrdilo, že na novele spolupracoval nielen obžalovaný Lindtner, ale aj syn obžalovaného poslanca Gašpara. Ten následne za novelu aj hlasoval v parlamente. Hlas za dodal aj obvinený podpredseda Národnej rady Peter Žiga (Hlas), ktorý je dnes poverený vedením parlamentu.

Opozícia o novele povedala, že je to atentát na právny štát. V parlamente začala s obštrukciami a na uliciach organizovať pravidelné protivládne protesty.

Vytrvalosť opozičných poslancov spôsobila, že Ficove plány s presadením novely nevyšli v termíne, ako si ho predsavzala koalícia. Nakoniec sa po obmedzení rozpravy podarilo schváliť ju až 8. februára.

To bolo zároveň nateraz naposledy, čo sa opozícii podarila veľká obštrukcia. Koalícia si v parlamente upravila pravidlá rokovania tak, že môže obštrukcie opozície takmer ľubovoľne prerušiť.

Ako skrátili premlčanie znásilnenia a ešte to aj obhajovali

Pred hlasovaním sa pritom ukázalo, aká nebezpečná novela je a ako veľmi chýbala diskusia odborníkov. Opozičná poslankyňa Zuzana Števulová (PS) pár dní pred definitívnym hlasovaním upozornila na to, že skracovaním premlčacích lehôt skracuje vládna koalícia aj premlčanie na násilné trestné činy vrátane znásilnenia.

Z dvadsiatich rokov sa mala táto lehota skrátiť na desať, pričom koaliční predstavitelia nepripúšťali, že ide o chybu.

Richard Glück (Smer) pri obhajobe tohto zámeru argumentoval tým, že premlčacia lehota začne plynúť momentom znásilnenia ženy. „Tak asi o tom vie, všimne si to, keď ju niekto znásilní, a môže ten trestný čin nahlásiť,“ vyhlásil Glück.

Ani nie do mesiaca vláda narýchlo priniesla zmenu, ktorou premlčacie lehoty pri násilných trestných činoch vrátila na pôvodných dvadsať rokov.

Súboj s časom a prezidentkina dilema

Už keď 8. februára schválili novelu v parlamente (vtedy ešte so skráteným premlčaním znásilnení), bolo jasné, že skončí na Ústavnom súde.

Z vyjadrení opozície bolo zrejmé, že schválenú novelu napadnú v Košiciach. Ostro proti novele vystúpila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá využila aj možnosť vystúpiť v pléne parlamentu.

Poslancov koalície požiadala, aby novelu nepresadzovali narýchlo. „Nerobte to takto a s takými dosahmi,“ povedala v Národnej rade a vyzvala vládnu moc, aby umožnila k takým významným zmenám v trestnej legislatíve riadnu odbornú diskusiu aj medzirezortné pripomienkovanie.

Zdôraznila, že nikto nespochybňuje právo vládnej väčšiny meniť, a to aj zásadným spôsobom, jednotlivé politiky štátu. „Máte mandát, ktorý vzišiel z volieb a ktorý nikto rozumný v tejto miestnosti nemôže spochybňovať. Vyhrať voľby však neznamená môcť robiť všetko,“ vyhlásila.

Premiér Fico ju následne označil za hovorkyňu opozície, ktorá jej vraj aj prejav napísala.

„Prijatie novely Trestného zákona je zlou správou pre Slovensko a všetkých jeho občanov,“ reagovala prezidentka 8. februára, keď koaliční poslanci novelu schválili. Dodala, že zváži všetky ďalšie možnosti svojho postupu, a to s jediným cieľom, aby tento zákon vôbec nenadobudol účinnosť.

Tieto slová jasne naznačovali, že novelu napadne na Ústavnom súde. Ale ako to urobiť, aby trestné kódexy ani na chvíľu nezačali platiť? Ak by totiž boli nižšie sadzby účinné čo i len chvíľu, vzťahovali by sa na obvinených. Pri trestnom práve totiž platí, že stíhaní sa posudzujú vždy podľa výhodnejšieho zákona.

Po schválení novely sa teda začal súboj s časom. Prezidentka sa nemohla obrátiť na ústavných sudcov skôr, kým nedostala schválený zákon na posúdenie.

Koalícia naťahovala proces zverejnenia tak, aby mala prezidentka čo najmenej času novelu napadnúť a ústavní sudcovia prípadne rozhodnúť.

Podpis zdržiavali najskôr vtedajší predseda parlamentu Peter Pellegrini a aj premiér Robert Fico.

Aj tento postup naznačoval, že aj takto sa koaliční poslanci budú snažiť napadnutie novely čo najviac oddialiť.

Prezidentka tento zámer opakovane pomenovala. Verejnosti 16. februára oznámila, že napriek mnohým výhradám zákon podpísala – hoci bola proti. To jej však dalo priestor napadnúť ho na Ústavnom súde.

„Ak by som zákon vetovala, vládna koalícia môže rozhodnúť o mojom vete kľudne aj deň pred účinnosťou zákona a neostal by žiaden priestor na posúdenie Ústavným súdom,“ povedala Čaputová s tým, že z doterajšej diskusie si nemyslí, že by sa parlament jej pripomienkami vôbec zaoberal.

S podaním na Ústavný súd už prezidentka nečakala na to, kým sa novela objaví v Zbierke zákonov. Ústavnému súdu poslala svoje podanie skôr, aby tak získali sudcovia priestor na posúdenie jej výhrad. Následne sa pridali aj poslanci PS so samostatným podaním a zvlášť konal aj zvyšok opozície.

Prezidentka poslala svoje podanie 19. februára. Ústavný súd rozhodol o jej a opozičných návrhoch na deviaty deň – 28. februára pozastavil účinnosť novely Trestného zákona a dvoch častí novely Trestného poriadku.

A až do začiatku júla sa čakalo na rozhodnutie o podstate problému – či je novela protiústavná.

Ako ústavní sudcovia rýchlo pozastavili účinnosť novely

Svojou rýchlosťou zaskočili ústavní sudcovia aj vládnych predstaviteľov. Z ich reakcie na rozhodnutie Ústavného súdu bolo zrejmé, že tak skoro s touto možnosťou nepočítali.

Mysleli si, že v Košiciach si počkajú na publikovanie zákona v zbierke, čo však koalícia zdržiavala. A to si všimli aj ústavní sudcovia.

Ústavný súd posúdil zákon, ktorý nevyšiel v Zbierke zákonov, čo v minulosti považoval za problém. „Ide o posun v doterajšej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu,“ napísali sudcovia v rozhodnutí. Vysvetlili, že reagujú na okolnosti posudzovaného zákona a na reálnu hrozbu, že právomoc Ústavného súdu pozastavovať účinnosť zákonov by sa v tomto prípade nenaplnila.

Ak je totiž účinnosť a platnosť napadnutého zákona stanovená na jeden okamih, môže prísť Ústavný súd o právomoc posúdiť ústavnosť takejto normy. „Z tohto výnimočného pravidla sa stala všeobecná prax, často bez toho, aby boli podmienky na jeho uplatnenie v dôvodovej správe konkretizované, čo je dôsledkom upadajúcej legislatívnej kultúry,“ konštatoval súd.

Vo svoj prospech využil Ústavný súd v argumentácii aj dianie v parlamente, kde v čase jeho rozhodovania koalícia opäť v skrátenom legislatívnom konaní naprávala premlčacie lehoty pri násilných trestných činoch. Zároveň teda menila novelu, ktorá ešte nevyšla v zbierke.

Ústavný súd pozastavil účinnosť novely Trestného zákona, ktorou koalícia znižovala sadzby, menila výšku hranice škody, premlčanie, ale aj trest prepadnutia majetku. A práve s tým mali problém dvaja ústavní sudcovia Robert Šorl a Peter Straka. Boli skôr za to, aby súd posudzoval jednotlivé ustanovenia a tak zvažoval pozastavenie účinnosti.

Už prvé rozhodnutie naznačilo, že to je koniec špeciálnej prokuratúry

Do rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry Ústavný súd vo februári nezasiahol. Výsledkom bolo, že k 20. marcu úrad zanikol a jeho pôvodní prokurátori skončili na generálnej prokuratúre. Mnohí z ich sa už k novým vyšetrovaniam nedostanú.

Bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic skončil napríklad na legislatívnom odbore. Prokurátori Michal Šúrek, Ondrej Repa, na ktorých predstavitelia Smeru opakovane verbálne útočili, či Ladislav Masár posudzujú sťažnosti väzňov na referáte väzenstva.

Daniel Mikuláš a Matúš Harkabus, ktorí sú známi najmä ako dozoroví prokurátori prípadu vraždy novinára Jána Kuciaka, nakoniec z prokuratúry úplne odchádzajú.

Ako Fico vyzval Fiačana na odchod a ako predseda zostal

Z vyjadrení koaličných predstaviteľov bolo zrejmé, že ich Ústavný súd zaskočil. Premiér Robert Fico v prvotnej reakcii na pozastavenie účinnosti novely vyhlásil, že rozhodnutie rešpektuje. No súčasne zaútočil na predsedu súdu Ivana Fiačana.

Koalícia zároveň odkázala, že pripraví ďalšiu novelu. Fico hovoril o apríli, minister životného prostredia Tomáš Taraba (za SNS) o júni. Ani jedno z toho nevyšlo.

Predseda vlády však vyzval Fiačana aj na to, aby odstúpil z funkcie predsedu. Varoval ho, že ak neodstúpi, odvolá ho nový prezident. „Čaputová tak nikdy neurobí. Nový prezident by tak mal urobiť,“ povedal premiér.

Fico o novom prezidentovi hovoril zhruba mesiac predtým, ako sa vôbec uskutočnilo prvé kolo volieb. V ňom boli dvaja favoriti – Ivan Korčok a Peter Pellegrini, ktorý napokon vyhral.

Fico svojou výzvou reagoval na únik informácií o rozhodnutí Ústavného súdu. Médiá sa totiž dostali k výroku skôr ako účastníci konania – prezidentka, opoziční poslanci a vláda.

Fiačan inštitúciu bránil a za únik sa ospravedlnil. Dôležité však bolo, že vopred neuniklo samotné rozhodnutie. Následne nechal incident aj prešetriť, vinník sa nenašiel.

Predseda súdu premiérovi odkázal, že ako právnik dobre vie, kto a za akých podmienok a v akých prípadoch môže odvolať predsedu Ústavného súdu. „Prezident ani predseda vlády takýmito subjektmi nie sú,“ hovoril Fiačan s tým, aby si každý o Ficovom výroku urobil obraz sám.

Odvolanie predsedu Ústavného súdu totiž nie je také jednoduché. Takýto návrh by muselo dať plénum Ústavného súdu, a to v rámci disciplinárneho konania.

Predseda vlády neostal len pri výzvach na odstúpenie, hovoril aj o tom, že Ústavný súd rozhodol pod politickým tlakom. Spochybnil aj rýchlosť, akou dospeli ústavní sudcovia k verdiktu. Fiačan takýto útok odmietol.

„Útoky na Ústavný súd sú nenáležité, nebezpečné pre právny štát a deľbu moci,“ vyhlásil Fiačan s tým, že si nepamätá v histórii Ústavného súdu, aby jeden z najvyšších ústavných činiteľov takto na súd útočil.

Fiačan vysvetlil, že je prirodzené, že Ústavný súd svojimi rozhodnutiami nepriamo ovplyvňuje politiku a politické témy. „Vždy budú niekoho zo súperiacich politických strán vyrušovať. Nič to však nemení na tom, že Ústavný súd rozhoduje výlučne na základe odborných kritérií,“ dodal predseda Ústavného súdu.