Priateľ navrhuje otvorený vzťah, ja som proti. Má zmysel byť spolu, keď máme inak nastavené hranice?

S priateľom sme skoro 5 rokov spolu a máme celkom úprimný vzťah. Aj preto sa ma priateľ pýtal, či som neuvažovala nad otvoreným vzťahom. Podobná ponuka sa mi nepáčila, pretože mám obavy, že by to ovplyvnilo náš vzťah, a mám strach z náhodnej zamilovanosti priateľa alebo prípadnej ďalšej ženy.

Celkovo je pre mňa predstava sexu s inými (či už priateľa alebo mňa) odpudivá. Svoje pocity a strachy som priateľovi vysvetlila. Preto som ho prosila, aby sa ma na to viac nepýtal, kým sa sama neozvem v prípade záujmu. Priateľ to však po čase skúsil ešte dvakrát.

Okrem toho je priateľ celkom spoločenský človek a rád sa kamaráti so ženami. Vždy mi o nich rozpráva a aj jeho kamarátky vedia, že má priateľku. Občas ich aj pozýva na návštevu do bytu, kde bývame v jednej izbe my a v druhej ďalšie dve dievčatá. Priateľ má rád masáže, ale mňa až tak nebaví masírovať ľudí. Preto sa občas s kamarátkami navzájom masírujú (ale nič viac). Zo začiatku mi to vadilo (aj som to vysvetlila priateľovi), ale keďže poznám tie dievčatá a viem, že sú zadané alebo nejavia romantický záujem o priateľa, tak som sa s tým vyrovnala.

Teraz som kvôli štúdiu určitý čas v zahraničí a snažíme sa udržiavať vzťah na diaľku, keďže sa máme radi a chceli by sme zostať spolu aj v budúcnosti. Počas môjho pobytu v zahraničí sa priateľ skamarátil s nezadaným dievčaťom a bez môjho vedomia ju pozval do našej izby, kde pozerali film. Počas toho mal náhodou vypnutý mobil pár hodín, čo uňho nebýva zvykom. Potom sa priateľ ospravedlnil, že zabudol zapnúť mobil, a priznal, že s kamarátkou pozeral film.

Mňa tento incident veľmi znepokojil, pretože dané dievča osobne nepoznám a bez môjho vedomia bolo v našej spoločnej izbe. Okrem toho je pre mňa spoločné pozeranie filmu s priateľom intímnym momentom. Preto bol pre mňa daný incident veľmi zraňujúci. Aj preto, že sa priateľ v minulosti pýtal na otvorený vzťah, uvažujem o rozchode. Má daný vzťah zmysel, keď máme inak nastavené hranice?

Eliška, 26 rokov

Odpovedá psychologička Lenka Pavuková Rušarová

Milá Eliška,

každý z nás má vo vzťahu potreby alebo hodnoty, ktoré sú jadrové a z ktorých sa nedá zľaviť. Ale takisto máme niektoré presvedčenia a zvyky, ktoré sa pri podrobnejšom preskúmaní ukážu ako flexibilné a dokážeme z nich ustúpiť.

Z Vášho opisu by sa mohlo zdať, že pre Vás je už aj úvod debaty o otvorenom vzťahu neprijateľný. Takisto sa zdá, že Váš priateľ sa možnosti intímnych vzťahov nad rámec primárneho vzťahu nevie vzdať. Mohlo by teda ísť o dve nezlučiteľné predstavy o vzťahu a je fajn, že sa nad tým úprimne zamýšľate, než vstúpite do dlhodobého záväzku.

Pred tým, než si však odpoviete na otázku, či tento vzťah má pre Vás zmysel, by bolo fajn preskúmať trocha viac svoju flexibilitu či pevnosť v téme monogamie, respektíve otvoreného vzťahu.

Bavili ste sa s priateľom úplne na rovinu o tom, že pravdepodobne nikdy otvorený vzťah nebudete akceptovať? Vyjasnili ste si, čo všetko už považujete za neveru a neprijateľné prekročenie hraníc? Alebo je to niečo, čo si obaja skôr domýšľate a tušíte? Ak ste totiž debatu o otvorenom vzťahu rýchlo uzavreli a dúfate, že k tomu už nikdy nepríde, tak možno Váš partner, naopak, dúfa, že časom sa Váš postoj zmení, a zatiaľ experimentuje v rámci mantinelov vzťahu tak, ako si ich vysvetľuje on. Toto vytvára priestor na obojstranné bolestivé sklamania.

Ak výsledkom úprimnej debaty bude rozdiel, ktorý nedokážete spolu prekonať, a hodnoty, ktorých sa neviete vzdať, bude asi skutočne lepšie nesľubovať si vzájomne niečo, čo nedokážete dodržať.