Koľko vody potrebuje strom a prečo je dôležité poznať pôdu v záhrade

Polievanie záhrady má svoje pravidlá, mnoho ľudí však pri ňom robí veľa chýb. Zeleň v exteriéri zalievajú nesprávne a neefektívne. Problémom sú aj čoraz častejšie horúce dni, na ktoré mnohé rastliny reagujú citlivo.

Spolu s Dagmar Štefunkovou z Ústavu krajinnej ekológie SAV a Marcelom Račekom z Ústavu krajinnej architektúry, ktorý funguje v rámci Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, sme hovorili o tom, ako pri zavlažovaní záhrady postupovať a čomu sa radšej vyhnúť.

V texte sa dozviete:

• prečo je dobré poznať, akú pôdu na pozemku máte;
• či sa zalievanie trávnika u nás nepreceňuje;
• prečo sa odporúča polievať záhradu skoro ráno;
• akú úlohu pri zalievaní zohráva vek rastliny;
• ako môže výsadbe pomôcť mulčovanie.

Spoznajte svoju záhradu

Aby človek vedel, ako záhradu správne zalievať, je podľa odborníkov dôležité zohľadňovať tri základné faktory – individuálne nároky rastlinných druhov, fyzikálne vlastnosti pôdy a vonkajšiu teplotu.

„Medzi rastlinami, ktoré sa v záhrade používajú, sú obrovské rozdiely v tom, aké množstvo vody potrebujú. V prvom rade preto treba vedieť, aký druh zavlažujeme a aké má nároky. Vďaka tomu človek dokáže nastaviť optimálne zavlažovacie dávky, aby vody nebolo málo, ale ani veľa, pretože aj veľa vody škodí. Rastlinám aj rozpočtu,“ vraví Marcel Raček.

Nemenej dôležité je poznať fyzikálne vlastnosti pôdy. „Tie rozhodujú o tom, ako sa voda v pôde správa, a do značnej miery majú vplyv aj na prijímanie živín,“ približuje Raček.

Podceniť určite netreba ani vonkajšiu teplotu. Dagmar Štefunková hovorí, že čoraz väčším problémom je v súčasnom období klimatických zmien pôdne sucho. „V horúcich letných mesiacoch sa vyskytuje už viac-menej pravidelne a v porovnaní s obdobím spred pár desiatok rokov majú aj menej náročné druhy rastlín vyššiu potrebu zálievky.“

Odborníčka zároveň zdôrazňuje dôležitosť kvalitnej vody v dostatočnom objeme. „Optimálne je, ak je voda zo zásobníkov dažďovej vody alebo zo studní.“

Ako rastliny reagujú na horúčavy

Marcel Raček hovorí, že rastliny reagujú na horúčavy podobne ako ľudia – stresom. „Stres z nedostatku vody v pôde sa prejaví napríklad vädnutím a neskôr zosušením alebo opadom listov, prípadne inými symptómami. Rastlina v takomto počasí trpí aj tepelným stresom z vysokej teploty ovzdušia.“

Dagmar Štefunková dopĺňa, že ak sa zálievka počas horúcich dní neprispôsobí vyšším teplotám, rastliny spomalia svoj rast. Zálievku odporúča zvýšiť napríklad ovocným stromom, ktoré majú počas leta nasadené plody.

Na horúčavy podľa odborníčky citlivejšie reagujú rastliny pestované v nádobách, ktorým počas dlhotrvajúcich horúčav hrozí aj úpal a prehriatie koreňového systému. „Rastliny v takomto prípade premiestňujeme do tieňa, prípadne môžeme kvetináč zakopať do pôdy,“ radí Štefunková.

Zároveň zdôrazňuje, že nebezpečné je nielen pôdne sucho počas tropických dní, ale aj takzvané jarné pôdne sucho v období, keď sa začína rast vegetácie.

„Veľa záhradkárov sa domnieva, že pôda má po zime dosť vlahy. V našom klimatickom pásme zvykla byť jar vždy obdobím, keď bola pôda prirodzene zásobená vlahou z roztápajúceho sa snehu a hojných zrážok. Keďže v posledných desaťročiach sú zimy suché, bez prirodzených zrážok, suché obdobia čoraz častejšie nastupujú hneď na jar,“ približuje Štefunková.

Jarné pôdne sucho je nebezpečné najmä pre vždyzelené dreviny a ihličnany, ktoré môžu po chýbajúcej zálievke aj uschnúť.

Zvädnutá rastlina nemusí znamenať nedostatok vody

Ak človek dobre pozná rastlinné druhy, ktoré v záhrade pestuje, dokáže podľa odborníkov lepšie zvládať starostlivosť o rastliny aj počas horúčav. Dôležité je myslieť na to, že vädnutie nemusí byť vždy prejavom nedostatku vody.

„Aj v prípade, že sú napríklad hortenzie počas horúčav pod kvapkovou závlahou, môže sa stať, že keď na ne zasvieti slnko, ich listy ovädnú. Stane sa to aj v prípade, keď je v pôde vody dostatok. Ak bola rastlina poliata a pôda je vlhká, bolo by chybou rastlinu hneď zaliať. Keď slnko zájde, tlak vody v listoch sa vyrovná a rastlina sa vystrie,“ hovorí Marcel Raček.

Na pôde záleží

Aby človek vedel, ako rastliny správne zavlažovať, je podľa odborníkov dôležité vedieť, akú pôdu v záhrade má, aký je v nej podiel ílu a piesku, či je pôda ľahká alebo ťažká. Ak je pôda ľahšia, obsahuje väčšie množstvo piesočnatej frakcie. Ak je ťažšia, obsahuje viac ílovitej frakcie.

„Ťažšia pôda vodu dlhšie drží, vzdušné póry sú však menšie, respektíve ich je menej, preto príjem živín a rast nie je taký ideálny ako napríklad v ľahších pôdach. Z ľahších pôd sa voda oveľa rýchlejšie splaví do spodných vrstiev,“ približuje Marcel Raček.

„V ťažšej pôde vďaka pôdnej kapilarite voda vystúpi výrazne vyššie než v ľahšej piesočnatej pôde, čo zohráva významnú úlohu pri zásobovaní koreňov vodou. V ľahkých pôdach sa voda ku koreňom dostáva ťažšie, to však neznamená, že ťažšie pôdy sú ideálne. Sú rastliny, ktoré ich veľmi neobľubujú,“ dopĺňa.

Ak teda máte v záhrade ľahšiu piesočnatú pôdu, pravdepodobne budete musieť zavlažovať častejšie než v prípade ťažšej ílovitej pôdy.

Fáza rastu je dôležitá

Mnohí ľudia sú zvyknutí zalievať rastliny stále rovnakým množstvom vody, odborníci však zdôrazňujú, že na množstvo a frekvenciu zálievky má veľký vplyv to, v akej fáze rastu sa konkrétna rastlina nachádza.

„Vysvetlím to na stromoch, ktoré vnímame najvýraznejšie. Keď zasadíme strom, môže byť aj odrastený, mať výšku povedzme tri metre a obvod kmeňa vo výške jeden meter 12 až 14 centimetrov, teda je to už celkom statný jedinec. Takýto strom vyžaduje zavlažovanie – ak nie je naozaj dobre napršané – každých 7 až 10 dní, nie každý deň ani každé dva dni,“ hovorí Raček.

„Množstvo závlahy by malo byť zhruba v objeme zemného balu. Ak je to strom, ktorý má zemný bal 50 litrov, zhruba toľko vody treba aplikovať pri jeho zavlažovaní. Ľudia to niekedy podcenia: mnohí si myslia, že strom stačí trochu poliať a hotovo. Jednorazová dávka je v prípade stromov vysoká, no nie je taká frekventovaná,“ dopĺňa.

„Ďalší rok treba strom zalievať zhruba rovnakým množstvom vody, môžeme pridať asi desať percent. Interval sa zdvojnásobí, strom polievame každých 14 až 20 dní. Tretí rok zalievame približne rovnakým množstvom vody a interval sa znova zdvojnásobí. To znamená, že strom polievame asi raz za mesiac,“ uzatvára.

Ako polievať záhony

V prípade trvalkových záhonov je podľa Račka dôležité mať na pamäti, že tieto výsadby zvyknú byť dospelé vo veku okolo troch rokov. „Prvý a druhý rok potrebuje záhon veľa vody, ale keď je zapojený a zahustený, potrebuje jej menej. Neznamená to, že už nepotrebuje žiadnu vodu, no zavlažovanie sa výrazne redukuje: možno až o 50 – 70 percent v porovnaní s tým, čo záhon vyžadoval, keď sa zakladal.“

Pri trvalkách je zároveň dôležité vedieť, o aký typ záhonu ide. „Ak ide o xerofilný záhon, kam patria suchomilné rastliny ako levanduľa, šalvie či gaury, tie po výsadbe – prvý a druhý rok – potrebujú intenzívne zavlažovanie. Tieto rastliny vytvoria relatívne hlboký koreňový systém a potom sú schopné vydržať bez externého zavlažovania prakticky celé leto; možno s výnimkou úplných extrémov, keď sa im trochu vody môže dať,“ hovorí Raček.

Náročnejšie na vlahu sú záhony vlhkomilných rastlín, ktoré potrebujú mať neustále vlhkú pôdu. Patria medzi ne napríklad paprade, astilby, ibištek bahenný alebo vrbovka. „Pochádzajú z úplne iných stanovíšť. Ťažko by sa vyrovnali s tým, ak by počas letných horúčav nedostali žiadnu vodu.“

Kvetinové záhony a záhony so zeleninou treba podľa Štefunkovej zalievať raz za tri-štyri dni až raz za týždeň podľa individuálnych nárokov. V prípade mladých rastlín odporúča pri jednej zálievke päť až desať litrov vody na jeden meter štvorcový v intervale jeden až tri dni.

Za dôležité považujú obaja odborníci aj správne kombinovanie rastlinných druhov. „Rastliny, ktoré spolu vysadíme do záhonov, by mali mať základné nároky rovnaké. Ak miešame rastlinu, ktorá je vyslovene suchomilná, s rastlinou, ktorá je vlhkomilná, neskôr sa to veľmi ťažko koriguje,“ vysvetľuje Raček.

Trávnik ani počas horúčav netreba zalievať denne

Najnáročnejší na starostlivosť a množstvo zálievky v našich záhradách je pre mnohých trávnik; odborníci však hovoria, že ľudia ho často zalievajú až príliš.

„Ľudia u nás veľmi preceňujú, koľko vody trávnik potrebuje, niekedy sa zavlažuje až nadmerne. Ročná potreba vody je v prípade trávnika okolo 1 000 až 1 100 litrov na jeden meter štvorcový. Asi polovica sa naň dostane z prirodzených zrážok, zvyšok treba doplniť,“ približuje Marcel Raček.

Hoci v mnohých domácnostiach je trávnik v stopercentnom stave synonymom udržiavanej záhrady, často podľa odborníka stačí trochu znížiť nároky.

„Niekedy stačí posúdiť, či naozaj potrebujeme trávnik, ktorý vyzerá ako z obrázka, alebo aby bol trávnik funkčný, čistý a pohodlný. Zavlažovacia dávka potom môže byť nižšia až o tretinu. Trávnik by som zavlažoval na úrovni minimálnej potreby. Aj počas horúčav trávniku stačí, keď sa zalieva každý druhý-tretí deň – netreba ho zavlažovať denne,“ hovorí odborník.

Dagmar Štefunková zdôrazňuje, že na starostlivosť o trávnik, nároky na zavlažovanie, ale aj intenzitu kosenia treba myslieť už pri zakladaní trávnika. „Je rozdiel, či vysejeme zmes na intenzívny ihriskový trávnik alebo zmes na lúku,“ hovorí odborníčka.

„Intenzívne pestovaný, nakrátko kosený ihriskový trávnik je náročnejší na frekvenciu kosenia a závlahy. Extenzívne udržiavané vyššie parkové trávniky a kvitnúce lúky kosíme len niekoľkokrát do roka a zavlažujeme málo alebo vôbec,“ dopĺňa.

Za dobré riešenie v záhrade považuje kombinovať obe možnosti – miesta s intenzívnym trávnikom, kam chodíme často, kde oddychujeme a kde sa hrajú deti s kvitnúcou lúkou; miesta, kam chodíme menej, sú lákadlom pre opeľovačov a rôzny prospešný hmyz.

Ako skontrolovať, či rastlina potrebuje zaliať

Dagmar Štefunková hovorí, že pôdny substrát by nikdy nemal úplne preschnúť: pôda by mala byť stále mierne vlhká a skôr chladnejšia.

„Obsah vody v pôde môžeme skontrolovať aj stlačením pôdy v dlani. Ak sa rozsýpa alebo sa nedá stlačiť (v prípade ílovitej pôdy je preschnutá na kameň), je potrebné polievať.“

Okolo rastlín, kde je pôda prekrytá listami alebo mulčom, sa však podľa Marcela Račka takýto test robí len ťažko. „Základným indikátorom je pozorovať, ako sa rastlina správa. Niektoré druhy rastlín začnú vädnúť veľmi rýchlo v priebehu niekoľkých hodín, pri iných je to otázka niekoľkých dní.“

Dobrým pomocníkom môže byť sledovanie monitorovacích systémov. „Pre jednotlivé oblasti Slovenska si môžeme zistiť stav pôdneho sucha napríklad na stránkach SHMÚ – pôdne sucho,“ približuje Štefunková.

Vodu treba dostať ku koreňom

Pri zalievaní je nevyhnutné dostať vodu ku koreňom; ak však ľudia polievajú hadicou alebo krhlou, často vodu nesprávne lejú na listy, čo veľkej časti rastlín nevyhovuje.

„Najmä počas dňa je to úplne nevhodné. Predovšetkým druhy, ktoré majú farebné listy, napríklad červené, sú okamžite popálené. Treba byť v tomto prípade trpezlivý a vodu pomaličky a rovnomerne rozlievať tak, aby povrch dostatočne dobre nasiakol,“ hovorí Marcel Raček.

Aby sa voda dostala do pôdy rovnomerne, pôdu treba podľa odborníka najskôr zľahka namočiť a následne na viackrát zaliať jednotlivé menšie záhončeky. Obzvlášť trpezlivý treba byť v záhradách, ktoré idete zaliať po dlhšom čase, napríklad pri chalupách, kde bude pôda vyprahnutá.

„Keď na takúto pôdu vylejeme väčšie množstvo vody, zvyčajne sa zleje tam, kde sa zvažuje terén,“ vysvetľuje Raček.

Ku koreňom treba podľa Štefunkovej zavlažovať dreviny, vyššie letničky, trvalky aj väčšinu zeleniny. Na zálievku na listy nie sú väčšinou citlivé plazivé pôdopokryvné rastliny. Citlivé sú ruže či paradajky, ktoré vplyvom vlhka na listoch môžu napadnúť hubové choroby.

Kedy v rámci dňa zalievať

Hoci odborníci zdôrazňujú, že na optimálny čas zálievky sa dá pozerať rôzne, univerzálne podľa nich je polievať rastliny ráno, respektíve nadránom.

„Rastliny potrebujú vodu počas dňa, keď prebieha fotosyntéza – vtedy sú aktívne prieduchy a prebieha intenzívny rast. Koreňmi vtedy vodu čerpajú z pôdy a dostávajú ju do svojho rastlinného tela. Ak rastlina dostane vodu v čase, keď ju nepotrebuje, časť zavlažovacej dávky sa nevyužije dobre,“ hovorí Marcel Raček.

Keďže rastliny začínajú byť aktívne okolo pol šiestej-šiestej, ideálne podľa neho je, aby sa zavlažovali predtým, teda okolo štvrtej-pol piatej.

Dagmar Štefunková hovorí, že ak nemáte čas, možno rastliny zaliať aj večer, Raček by sa však večernej zálievke radšej vyhol.

Obaja odborníci zdôrazňujú, že počas horúčav by sa rastliny nemali polievať počas dňa, čo ľudia nie vždy dodržiavajú. „Teplotný rozdiel medzi zálievkovou vodou a pôdou, v ktorej rastlina korení, jej môže spôsobiť šok,“ hovorí Štefunková.

Výnimočné postavenie majú podľa Račka stromy, pri ktorých je takmer jedno, kedy v rámci dňa sa zavlažujú. „V ich prípade je dôležité, aby sa pôdny profil dobre namočil v mieste, kde sa tvoria nové korene, teda v hĺbke okolo 40-50 centimetrov. Nie je také dôležité, či to bude ráno, večer alebo dokonca v priebehu dňa.“

Čím zalievať

Marcel Raček zdôrazňuje, že rôznym druhom rastlín vyhovujú rôzne formy zalievania. Pri zavlažovaní trávnika považuje za najúčinnejšie podpovrchové výsuvné postrekovače, teda klasickú závlahu. „Ak je to dobre spravené, voda sa distribuuje veľmi rovnomerne,“ opisuje hlavný prínos.

V prípade záhonov trvaliek alebo pôdopokryvných krovín, ktoré potrebujú určité množstvo vody aj v dospelosti, je dobré použiť kvapkovú závlahu. „Vodu dobre distribuuje a dá sa povedať, že ňou aj celkom dobre šetrí. Možno trochu robí problémy pri ošetrovaní a okopávaní, no niekde sa musia robiť aj nejaké kompromisy.“

Stromy možno zavlažovať hadicou alebo krhlou. „Ak ide o strom, ktorý je vo vývoji, má rok, dva, tri, je dobré, keď má vytvorenú zavlažovaciu misu. Je to zemný val, prstenec, ktorý sa vedie asi pol metra od päty stromu, do ktorého sa naleje voda. Tá potom nesteká a vlaha sa lepšie udržiava. Zavlažovaciu misu môžeme spraviť aj väčším krom,“ vysvetľuje Raček.

Ako môže rastlinám pomôcť mulč

Jednou z ciest, ako udržať pôdu vlhkú a zabrániť jej vyparovaniu najmä počas horúcich dní, je použitie mulču. Použiť ho možno na kvetinové a zeleninové záhony, ale aj okolo stromov a krov. „Mulčovanie pôdy je jedným z dôležitých faktorov, ako udržať pôdu v suchých a teplých obdobiach čo najdlhšie vlhkú a tým znížiť frekvenciu a množstvo zálievky,“ hovorí Dagmar Štefunková.

„Mulčovanie organickým materiálom je v princípe dobrým riešením, no nesie so sebou určité riziká – napríklad napomáha rozširovaniu niektorých pôdnych škodcov,“ približuje Marcel Raček.

Za vhodný mulčovací materiál Raček považuje mulčovaciu kôru, prípadne aj dobre rozložený kompost bez burín; Štefunková dopĺňa drvenú drevnú štiepku, pokosenú trávu alebo kúsky konárikov z pravidelného rezu živých plotov či letného rezu drevín.

„Zvyšky z orezu ihličnatých drevín, ktoré pri dlhodobom mulčovaní môžu postupne znižovať pH pôdy, používame len na rastliny vyžadujúce kyslejšiu pôdu,“ hovorí odborníčka.

Hoci sa v našich záhradách čoraz častejšie používa ako mulčovací materiál štrk, respektíve kameň menšej frakcie, Raček ani Štefunková ho nepovažujú za vhodný materiál.

„Kameň na otvorených stanoviskách v lete akumuluje obrovské množstvo tepla, ktoré sa potom uvoľňuje do ovzdušia, dokonca aj vtedy, keď slnko na danom mieste už priamo nesvieti. Má to, samozrejme, potom súvis aj s množstvom použitej vody,“ vraví Raček.

Štefunková dopĺňa, že kameň môže svojou váhou zeminu postupne utláčať a je náročnejší na zakladanie aj odstraňovanie.

Polievanie na jeseň

S polievaním by človek nemal prestať ani na jeseň. „Pri takomto suchom a extrémne teplom počasí, aké máme v týchto dňoch, je potrebné prispôsobiť polievanie skôr stavu sucha v pôde než ročnému obdobiu,“ vraví Štefunková.

Väčšiu pozornosť odporúča venovať trávniku, v tomto období kvitnúcim záhonom letničiek a vlhkomilnejších trvaliek, dozrievajúcej zelenine, ako aj druhom zeleniny s krátkym vegetačným obdobím, ktoré sa vysádzajú ku koncu leta.

„V septembri možno vysievať aj nový trávnik; pri ňom treba počítať s intenzívnou zálievkou, až pokiaľ semená nevzídu,“ hovorí Štefunková.

S príchodom zimy, keď už väčšina bylín, tráv a listnatých stromov ukončuje rast, zaťahuje sa do pôdy či stráca listy, sa zalievať prestáva.

„Vždyzelené a ihličnaté dreviny, v ktorých počas bezmrazových dní stále prebieha fotosyntéza, polievame najmä, ak je zima bez snehu a s minimom dažďových zrážok. V takomto období dávame pozor, aby úplne nepreschli ani korene na vlhko náročnejších bylín a drevín, akými sú napríklad ibištek bahenný a japonské javory.“