Chcú Most a Sieť bojovať s korupciou? Toto by museli vyrokovať

Skúsme si na chvíľu predstaviť, že Most a Sieť naozaj chcú vo vláde so Smerom presadiť očistu verejného života a efektívny boj proti korupcii. Čo sú veci, na ktorých by mali trvať, aby sa im to mohlo aspoň teoreticky a aspoň čiastočne podariť? Tu sú:

1. Výmena špeciálneho a generálneho prokurátora. Dušan Kováčik sa stal symbolom neschopnosti v boji proti politickej korupcii (keď nechceme rovno povedať, že symbolom jej krytia), Jaromír Čižnár zas symbolom neústavného odstavenia Jozefa Čentéša a jeho nahradenia bývalým spolužiakom Roberta Fica. Čižnár sám kedysi vravel, že v prípade, ak bolo zablokovanie Čentéša neústavné, vzdá sa mandátu. No, tak protiústavné bolo, len na tú rezignáciu sa nejako pozabudlo.

Teraz sa k tomu môžeme vrátiť. Šéfom prokuratúry končia funkčné obdobia v rokoch 2020 a 2021 a odvolanie parlamentom je fakticky nemožné, ale existuje iný jednoduchý spôsob – zmena zákona. Pravica si podobný model vyskúšala, keď sa nevedela zbaviť riaditeľa STV Štefana Nižňanského. Využili nápad na zlúčenie televízie a rozhlasu, v zákone natvrdo povedali, že dovtedajší šéfovia končia k 1. januáru 2011 a potom zvolili Miloslavu Zemkovú ako novú generálnu riaditeľku RTVS. Toto isté sa dá spraviť s prokuratúrou pod rúškom jej reformy, respektíve budovania štátneho zastupiteľstva. Pokiaľ by prokuratúru (najmä jej zložku zameranú na politikov a vysokých úradníkov) dostal do rúk relevantný a nezávislý človek, je šanca, že by sa niečo pohlo.

2. Nová voľba ústavných sudcov. Prezident Andrej Kiska čakal s menovaním troch chýbajúcich členov súdu na voľby, teraz je čas to využiť. Riešiť to môže dve muchy jednou ranou – aj sa tam dostane niekto normálnejší, aj niekto z trojice Procházka, Žitňanská, Kresák nemusí plakať nad koncom svojej politickej kariéry v dôsledku kolaborácie so Smerom, ale má šancu na pekných 12 rokov v Košiciach. Čakať by sa s tým dalo aj do roku 2019, len ktovie, či dovtedy koalícia vydrží. Ale nech už by tam „pravica“ presadila kohokoľvek, bude to zrejme lepší výsledok než kombinácia, ktorú tam pôvodne poslal Fico. A veľké kauzy, ktoré na súde skončia, by mohli mať aj šťastnejší koniec než doposiaľ.

3. Ospravedlnenie Hedvige Malinovej. Pre stranu, ktorá má obhajovať menšinové a občianske záujmy, môže existovať menej škandalóznejších prípadov, akým bol a stále je tento. Naozaj čistým riešením by bolo, že Robert Kaliňák už nemôže byť ministrom, keďže z pozície moci zaútočil na bezbranného občana, ktorého odvtedy štát šikanuje. Lenže pozícia dvojky Smeru je taká silná, že toto je nereálne. No kým minimálne nevezme späť svoje obvinenia zo lži a prípad stále žije, je nepochopiteľné, ako by s ním mohol Most ďalej vládnuť. Zároveň bude pretrvávať najokatejšie pošliapanie občianskych práv za posledné roky.

4. Oddelenie polície od ministerstva vnútra. Aj policajnej práci by prospela už samotná výmena ministra, ale opäť, toto je asi nad reálne možnosti. Stačilo by preto zabezpečiť, aby práca policajtov bola od ministra čo najvzdialenejšia, plus mala nezávislú kontrolu. Potom možno bude vôľa pustiť sa aj do politicky citlivých káuz.

Bodov by sa, samozrejme, dalo vymyslieť viac, ale toto je aspoň vecné a morálne minimum. Hlavne sa netreba nechať oklamať hmotnou zodpovednosťou, schránkovými zákonmi či inými „papierovými“ riešeniami, ktoré sa môžu dostať do programového vyhlásenia. Na boj s korupciou máme už dnes dosť dobré zákony, len ich nikto reálne neuvádza do života. Všetko je to teda najmä o tom, kto ovláda mocenské štruktúry. Tam sa ukáže, čo Most a Sieť vyrokovali.