Lucia Osvaldová
Nový spor o minimálnu mzdu ukázal, že pred letom koalícii pribúdajú spory. Povedali si, že komplikované témy odložia na september, minister práce Erik Tomáš z Hlasu sa však zrazu začal pýtať, či má takáto koalícia zmysel.
Špekulácie o nezhodách v koalícii chcel Andrej Danko na utorkovej tlačovej besede rozptýliť, no pripustil, že v lete bude koalícia riešiť, ako budú ďalej fungovať. SNS naďalej požaduje lepšie postavenie v koalícii v podobe kresla predsedu parlamentu.
Zo slov Andreja Danka vyplýva, že predsa len majú problém v téme minimálnej mzdy a Danko neustúpil ani pri poste predsedu Národnej rady.
„Nie som človek, čo ustúpi. Ani som nikdy nikomu neubližoval, ale to, čo nám politicky prináleží, tak za tým si budem stáť, pretože som presvedčený, že nič nerobíme zle,“ povedal predseda SNS.
Spísali sme, čo všetko tlačí koalícia Smeru, Hlasu a SNS pred sebou pred letom a čo nové o tom vieme.
Dodávame aj zásadné zmeny, na ktorých sa po počiatočných sporoch dokázali zhodnúť.
1. Minimálna mzda: Silné slová Erika Tomáša a ako to mrzí Andreja Danka
Erik Tomáš v pondelok v rádiu Expres nečakane vyhlásil, že vládna koalícia si musí položiť otázku, aký má zmysel, keď nevie zahlasovať za vlastné programové vyhlásenie. Narážal na to, že koaličná SNS „v rozpore s programovým vyhlásením vlády blokuje prijatie zákona o minimálnej mzde“.
Danko v utorok povedal, že ho vyjadrenia ministra Tomáša mrzia, no sú v kontakte a v koalícii nie sú spory.
Podľa neho sa v koalícii musia dohodnúť tak, aby návrh veľmi nezasiahol štátny rozpočet ani podnikateľov. SNS zároveň podmieňuje podporu pre zvyšovanie minimálnej mzdy aj zvyšovaním minimálnych dôchodkov.
„Pre mňa je dôležité, aby sa táto schôdza parlamentu skončila bez akýchkoľvek konfliktov,“ povedal Danko.
2. Predseda parlamentu: Keď Smer podporil Dankove ambície a Hlas je proti
Cez víkend to priznal aj poslanec SNS Roman Michelko – keby Smer nepodporoval Andreja Danka v ambícii stať sa predsedom parlamentu, tento spor by už mala koalícia za sebou.
Peter Pellegrini skončil na poste predsedu parlamentu okamihom zvolenia za prezidenta. Už predtým v SNS hovorili, že by chceli tento post pre seba. Andrej Danko už bol na čele Národnej rady v rokoch 2016 až 2020 a chce sa tam vrátiť s argumentom, že by takto mali najvyššie ústavné funkcie v krajine traja predsedovia koaličných strán bez ohľadu na to, že Pellegrini už nie je predsedom Hlasu a formálne má byť prezident nadstranícky.
„Je nepopierateľným faktom, že predseda Hlasu je dnes prezidentom,“ povedal Andrej Danko v utorok.
Predseda SNS v utorok hovoril, že kľúčový je preňho rozhovor trojice Fico – Pellegrini – Danko. Nespomínal teda v tomto rozhodovaní vôbec nového predsedu Hlasu Matúša Šutaja Eštoka.
Aj po atentáte na Roberta Fica vicepremiér Robert Kaliňák hovoril, že by bola koalícia stabilnejšia, keby bol na pozícii predsedu parlamentu Andrej Danko.
Predseda Hlasu Eštok opakovane koaličným partnerom odkazuje, že podľa výsledku parlamentných volieb a podľa koaličnej zmluvy patrí tento post Hlasu – a nemienia na tom nič meniť.
Ako viaceré iné sporné body aj tento odsunuli na jeseň. A parlament zatiaľ vedie jeho podpredseda Peter Žiga z Hlasu.
„Mal som rozhovor s pánom Pellegrinim, veľmi príjemný, a dúfam, že sa v lete dohodneme,“ povedal Andrej Danko.
„Nie je to uzavreté, rokujeme o tom a myslím si, že by bolo politicky spravodlivé, aby sme sa o tom v lete bavili. Dnes má Hlas v niektorých pozíciách silnejšiu pozíciu ako Smer, ktorý vyhral voľby,“ dodal Danko, ktorý neplánuje ustúpiť.
3. Svetová hanba s WHO: Dokáže sa Hlas ozvať proti splnomocnencovi Kotlárovi?
Napätie v koalícii vyvolal aj postoj Slovenska k aktualizovaným medzinárodným zdravotníckym predpisom WHO, známym pod skratkou IHR. Slovensko sa ako jediná krajina sveta od nových postupov dištancovalo, zásluhu na tom má splnomocnenec vlády pre preverenie manažovania pandémie covidu Peter Kotlár (SNS), ktorý do politiky prišiel z dezinformačnej scény a je známy antivaxer.
Odmietnutie nových postupov WHO môže pre Slovensko znamenať, že v prípade nových pandémií bude Slovensko od ostatných krajín informačne izolované, nemusíme dostávať včas nové poznatky z výskumov či dokonca môžeme oproti iným krajinám dostať neskôr nové vakcíny.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) sa najprv ku Kotlárovým postojom nevyjadrovala, ohradila sa až po tom, ako splnomocnenec spochybnil pandémiu covidu, počas ktorej zomrelo na Slovensku viac ako 20-tisíc ľudí. Kotlár vyhlásil, že na Slovensku pandémia nebola, neskôr hovoril, že koronavírus bol umelo vytvorený, a tak išlo o akt bioterorizmu.
Video: Kotlár popiera pandémiu a hovorí o bioterorizme (autorky: Lucia Osvaldová a Martina Koník)
Dolinková označila spochybňovanie pandémie za neprípustné. Kriticky sa vyjadril aj prezident Peter Pellegrini, ktorý v tejto súvislosti vyhlásil, že si každoročne pripomína obete covidu. V koalícii sa ozývajú aj hlasy, ktoré s prácou splnomocnenca nie sú spokojné, no čakajú na výsledky jeho prešetrovania, ktoré majú byť známe v septembri.
4. Mimovládky: Ani zahraničný agenti, ani s podporou zo zahraničia
V téme útokov na mimovládne organizácie koalícia Smeru, Hlasu a SNS postupne ustupovala. Pôvodne chcela mimovládky s podporou zo zahraničia označovať ako „zahraničných agentov“. Bola to osobná agenda aj premiéra Roberta Fica, ktorý verejnosť presviedčal, že sa neinšpiroval v Rusku Vladimira Putina, ale v povojnových USA.
V paragrafovom znení napokon nebolo označenie zahraničných agentov, ale „organizácie so zahraničnou podporou“. Označenie však namietali politici Hlasu, ktorí poukázali na to, že by zákon mohol byť v rozpore s európskym právom a dokonca by mohol byť protiústavný.
Eurokomisárka Věra Jourová v apríli na návšteve Slovenska vyhlásila, že takýto zákon by bol v rozpore s európskym právom. Vyplýva to podľa nej z rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v prípade zákona z Maďarska, ktorý bol v rovnakom znení.
„Zobral to na vedomie,“ povedala Jourová o tom, ako reagoval premiér.
Koalícia napokon tento zákon odložila na september.
5. Kto bude eurokomisárom: Odpor SNS k Marošovi Šefčovičovi
V tomto bode je pozícia koalície nejasná. Smer a aj prezident Peter Pellegrini verejne ohlásili, že kandidátom Slovenska na post eurokomisára je dnešný podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
V minulosti bola proti SNS – a Andrej Danko osobne útočil na Šefčoviča. Teraz Danko nehovorí, či stoja za nomináciou Šefčoviča. Ešte na začiatku roka Danko o Šefčovičovi hovoril, že „zapredal“ Slovensko.
V čom si navzájom už ustúpili: RTVS, umenie, prezident aj znásilnenia
Aj napriek počiatočným nezhodám sa v koalícii už dohodli na zrušení RTVS či na nových pravidlách pre Fond na podporu umenia.
Pôvodný návrh na zrušenie RTVS, ktorý ministerka kultúry Martina Šimkovičová predložila, si vyslúžil kritiku nielen od opozície, ale aj od koaličného Hlasu. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) namietal viaceré navrhované zmeny, napríklad zriadenie spornej Programovej rady či odvolanie generálneho riaditeľa bez uvedenia dôvodu. Šimkovičová po skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh výrazne upravila a s politikmi Hlasu sa nakoniec dohodli. Zrušenie RTVS tak prešlo v koalícii bez výrazných problémov – a v koalícii už len čakajú na oznámenie, kto dočasne povedie novú STVR do jesene, keď zvolia nového generálneho riaditeľa.
Náročnejšie to bolo pri hlasovaní o zmenách vo Fonde na podporu umenia, kde pre nesúlad v koalícii niekoľkokrát odkladali finálne hlasovanie. Poslanec Hlasu Roman Malatinec, ktorý mal k návrhu SNS viaceré výhrady, o jednotnom hlasovaní koalície povedal, že pri ňom zavážila spoločenská situácia po atentáte na premiéra Fica.
Koalícia sa po sporoch dokázala dohodnúť aj na oprave novely Trestného zákona, ktorú parlament schválil vo februári a ktorou sa skrátila premlčacia lehota znásilnenia, čo namietala nielen opozícia. Koaličný Hlas, ale aj poslanci SNS si po schválení novely uvedomili, že skrátenie premlčacej lehoty z 20 rokov na 10 rokov je pre obete znásilnení poburujúce a nie motivačné, ako tvrdili poslanci Smeru. Téma skrátenia premlčacej lehoty sa stala súčasťou začínajúcej kampane prezidentských volieb, preto koalícia nechala premlčacie lehoty v pôvodnej podobe.
Koalícia nebola jednotná ani na začiatku tohto roka, čo ukazoval aj postoj koaličných strán k prezidentským voľbám – spočiatku sa nezhodli na spoločnom koaličnom kandidátovi. Okrem Petra Pellegriniho chcel byť prezidentom aj Andrej Danko, ktorý však pred prvým kolom volieb svoju kandidatúru stiahol. Nepodporil však svojho koaličného partnera, ale jeho protikandidáta Štefana Harabina. SNS vyjadrila Pellegrinimu podporu až pred druhým kolom volieb.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
