Denník N

Nemeňme Poliakov za Rakúšanov

Foto - TASR
Foto – TASR

Rakúsky, český a slovenský premiér pracujú na novom projekte regionálnej spolupráce. Hovoria aj o konštruktívnych vzťahoch s Ruskom

Slavkov pri Brne je spájaný predovšetkým s krvavou bitkou, v ktorej bola v roku 1805 na hlavu porazená spojená rakúsko-ruská armáda. Na konci januára 2015 sa však stal symbolom spolupráce a rakúskeho nástupu do stredoeurópskej politiky. Čo sa dá od nového formátu čakať?

Zlepšenie vzťahov s južným susedom si pred rokom dala za cieľ nová česká vláda a krátko potom pokračovala úvahami o novom multilaterálnom formáte. Cieľom bolo rozhýbať zanedbané bilaterálne vzťahy s Rakúskom v širšom regionálnom kontexte.

Z Viedne, ktorá doposiaľ strednú Európu pri budovaní politických väzieb nezohľadňovala, navyše znela kladná odpoveď. Celý plán však nemal najlepšie načasovanie, pretože pre región je kľúčovou otázkou konflikt na Ukrajine.

Okrem toho znervóznil Poliakov, ktorí sa obávali, ako nové zoskupenie ovplyvní súdržnosť Vyšehradskej skupiny. Z Prahy do Varšavy preto smerovali rôzne uistenia o tom, že nový formát sa bude venovať susedským vzťahom a Vyšehrad neohrozí. Naopak, len tým prebudíme záujem Rakúšanov o strednú Európu.

Konštruktívne vzťahy s Ruskom

Lenže slavkovské vystúpenia kancelára Faymanna a premiéra Fica na tlačovom brífingu otvorili nad formátom nové otázniky. Faymann hovoril o potrebe konštruktívnych vzťahov s Ruskom, čo v deň, keď únioví ministri zahraničných vecí pritvrdili v dôsledku mariupolského masakru sankcie, pôsobilo, jemne povedané, podivne.

Napriek skorším vyhláseniam, že ide o trojstranný formát smerovaný hlavne na prihraničné témy, sa teraz zdá, že ide o robustnejšiu spoluprácu v regióne, ktorá sa nebojí veľkých zahraničnopolitických tém.

Prehlbovanie spolupráce s Rakúskom má zmysel, ale s veľkými témami, ako je postoj k rusko-ukrajinskému konfliktu, by sme mali byť opatrní. V lepšom prípade bude česká zahraničná politika naďalej vnímaná ako ťažko čitateľná, v horšom popudíme svojich strategických spojencov, pretože slavkovský formát môže vzbudiť dojem proputinovského bloku.

Ak je cieľom Rakúska ukázať, že so svojím vrelým pohľadom voči Moskve nie je osamotené, čo bola aj dikcia tlačovej správy kancelára, tak sme v zlej spoločnosti.

Väčší priestor pre premiérov

Robert Fico síce najskôr zdôraznil, že Vyšehradská spolupráca tvorí hlavný kooperačný rámec Slovenska, ale následne uviedol, že výsledkom rokovania bola dohoda o koordinácii postojov pred ďalšími rokovaniami Európskej rady.

To však robí Vyšehrad a je v tom úspešný. Jesenné rokovania o klimatickom balíku nech sú toho príkladom. Nebolo by lepšie pozvať občas rakúskeho kancelára priamo na V4, kým sa podarí identifikovať možný prienik záujmov?

Ak je to začiatok prehlbovania susedských vzťahov v praktických témach, je to skvelé. Zdá sa však, že nový formát bol otvorený na najvyššej úrovni skôr, než sa stihli primerane rozpracovať trojstranné formáty v niektorých sektorových oblastiach.

Tým pádom sa naskytol väčší priestor trom premiérom, ktorí sú z politickej rodiny európskych socialistov, aby si nový formát prispôsobili svojim vnútropolitickým potrebám.
Z rokovania vyplynuli dve podstatné témy: výmena skúseností s prepracovaným rakúskym systémom duálneho vzdelávania a prepojenie národných trhov s plynom.

Takéto prepojenie spolu so zladením regulačných záujmov je veľmi výhodné pre rakúskych plynárov. Posilní regionálny tranzitný uzol v Baumgartene a zvýši nákupy na rakúskom spotovom trhu. Opačný prístup, vedený záujmom chrániť vlastný trh, má rakúska strana v prípade elektrickej prenosovej sústavy, ktorá stále nie je prepojená so Slovenskom. Nič na tom nezmení ani nový formát dialógu.

Predvolebná kortešačka?

Ďalší osud nového formátu do značnej miery určuje, či sa pracovným skupinám podarí nájsť trvalejšie témy, ktoré by boli zaujímavé aj pre Rakúsko. Okrem posilnenia plynového trhu totiž ide o záležitosti, v ktorých je Rakúsko buď mentorom (duálne vzdelávanie), alebo – ako v dopravnej infraštruktúre – čaká na nejaký pohyb na druhej strane. Je tu riziko, že Praha aj Bratislava si budú nakoniec priať angažovanie Viedne v našom regióne viac než samotní Rakúšania.

Svedčí o tom aj dohoda, že nasledujúcu schôdzku tohto formátu nebude začiatkom 2016 hostiť rakúsky kancelár, ale premiér Fico: krátko pred riadnym termínom tunajších parlamentných volieb môže z celého formátu byť účelová kortešačka premiérskeho tria v prospech Smeru-SD.

Čo však od českého a slovenského premiéra na schôdzke chýbalo, bolo jasné povzbudenie rakúskeho kolegu, aby sa ďalej rozvíjal formát V4 + Rakúsko, na ktorom začalo pracovať súčasné slovenské višegrádske predsedníctvo. Je to aj výzva pre Českú republiku, ktorá prevezme vedenie vo V4 v lete 2015. V tomto slavkovská schôdzka príliš nápomocná nebola.

Na poslednú chvíľu navyše z programu vypadli odkazy na tento formát, a to predovšetkým v iniciatívach vo vzťahu k východnej Európe. Práve tam je však dnes hlavný český aj slovenský záujem. Ruská hybridná vojna proti Ukrajine vrátila do strednej Európy geopolitiku, v ktorej je Rakúsko na nás – Česko i Slovensko – slabučkým partnerom. Sústredí sa na udržanie privilegovaných obchodných vzťahov s Ruskom; Faymann bol napokon prvý európsky líder, ktorý po anexii Kryme vo Viedni s pompou hostil Putina.

Teraz najčítanejšie