Denník N

Kontrolujú mi poštu a som sám, sťažuje sa Breivik vo väzení a žaluje štát

Anders Breivik počas súdneho procesu zdvihol pravačku na znak nacistického pozdravu. Foto – AP
Anders Breivik počas súdneho procesu zdvihol pravačku na znak nacistického pozdravu. Foto – AP

Nórsky terorista žaluje štát za porušovanie ľudských práv, nepáčia sa mu podmienky vo väzení. Okrem posilňovne tam má televíziu, playstation aj počítač, na súde zdravil zdvihnutou pravačkou.

Na súdny proces do improvizovanej súdne siene v priestoroch väzenskej telocvične prišiel v tmavom obleku a s vyholenou hlavou. Keď mu policajti dali dolu putá, obrátil sa k novinárom a pozdravil ich nacistickým pozdravom – zdvihnutou pravačkou.

Nórsky masový vrah a terorista Anders Breivik sa v utorok znova ocitol pred súdom. Muž odsúdený na dvadsaťjeden rokov s možnosťou predĺženia trestu za zabitie 77 ľudí žaluje štát za porušovanie ľudských práv. Nepáčia sa mu podmienky, v akých vo väzení žije – vrátane používania pút, pravidelných prehliadok cely a cenzúry jeho pošty. Najviac mu prekáža samota.

„Trpí depresiami, pretože nemá kontakt s nikým iným než so zamestnancami väznice,“ povedal Breivikov právnik Øystein Storrvik.

Myslí si, že to je hlavný dôvod, prečo Breivik zanechal svoje diaľkové štúdium politológie na Univerzite Oslo, kam ho prijali v júli minulého roka.

Osobne len matka

Jediná osoba, ktorej dovolili Breivika osobne v cele navštíviť, bola jeho matka predtým, ako zomrela na rakovinu. Breivik ju počas päťminútového stretnutia údajne krátko objal. S ostatnými vrátane svojho právnika sa musí rozprávať cez priehľadné sklo.

Toto nie je ani zďaleka prvýkrát, čo sa Breivik sťažuje na zlé podmienky.

Minulý rok tiež v liste nórskym a švédskym médiám napísal, že ho „držia v úplnej izolácii a mimo cely smie tráviť maximálne hodinu denne“. Dokonca sa vyhrážal hladovkou, ale tú nakoniec odložil.

Aj vo väzení Ila, kde ho zadržiavali predtým, sa Breivik v liste sťažoval na „nehumánne podmienky“.

Nepáčilo sa mu, že jeho cela je málo vyzdobená a že z nej nemá výhľad von. Káva sa mu zdala studená, na chlieb dostával málo masla a nemohol používať hydratačný krém.

Takto vyzerá jedna z väzenských ciel vo väznici Ila, kde Breivika zadržiavali. Tamojšie podmienky vtedy označil ako nehumánne. Foto: AP
Takto vyzerá jedna z väzenských ciel vo väznici Ila, kde Breivika zadržiavali. Tamojšie podmienky vtedy označil za nehumánne. Foto – AP

Ako žije Breivik?

Pravicového extrémistu, ktorý sa podpísal pod najväčší teroristický útok v nórskych dejinách, držia vo väznici Skien približne 100 kilometrov juhozápadne od hlavného mesta Oslo. Tridsaťsedemročný Breivik môže počas dňa využívať tri miestnosti – jednu na spanie, druhú na štúdium a tretiu na cvičenie. K dispozícii má aj televíziu, playstation a počítač bez prístupu na internet.  Po novom mu dovolili variť si vlastné jedlo, prať si bielizeň a cvičiť na väzenskom dvore.

„Podmienky, v ktorých žije, sú v medziach toho, čo povoľuje Dohovor o ochrane ľudských práv. Väzenské úrady zaobchádzajú s Breivikom ľudsky a dôstojne napriek krutosti jeho činov,“ tvrdí nórska generálna prokuratúra a pripomína, že v manifeste, ktorý Breivik spísal pred útokmi, nazýva väznicu „ideálnym miestom na verbovanie stúpencov“.

Breivik má na súde vypovedať v stredu, jeho prejav však médiá z bezpečnostných dôvodov nebudú smieť vysielať. Úrady sa obávajú, že by ho mohol zneužiť na propagáciu svojich radikálnych postojov.

„Mohol by divákom sprostredkovať zakódované posolstvo, ktoré sa nemusí dať celkom ľahko interpretovať, ale ktoré by ľudia aj tak rozpoznali,“ vysvetlila sudkyňa Ina Strømstadová. Ako svedkov si Breivik predvolal väzenskú psychiatričku a predstaviteľku úradu ombudsmana, ktorá má na starosti prípady mučenia a zlého zaobchádzania.

Proces potrvá do piatka, konečný verdikt sa očakáva približne o mesiac. Ak súd rozhodne, že podmienky Breivikovho väznenia porušujú ľudské práva, môže nariadiť ich zmiernenie. Breivikov právnik, ktorý je v Nórsku známy obhajovaním ťažkých zločincov, už potvrdil, že v prípade neúspechu sa obrátia na nórsky Najvyšší súd a na Európsky súd pre ľudské práva.

Tvrdí, že väzenské úrady porušujú dva články Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré sa týkajú mučenia a práva na súkromie a rodinný život.

V centre diania

Anders Breivik nikdy neoľutoval svoje činy z roku 2011, keď v centre vládnej štvrte v Osle odpálil nálož, ktorá zabila osem ľudí, a  následne postrieľal 69 členov letného tábora sociálnodemokratickej mládeže na neďalekom ostrove Utøya. Svoje útoky opísal ako „kruté, ale nevyhnutné v boji proti imigrácii“. Po nich tvrdil, že sa snažil „zachrániť Nórsko a západnú Európu pred kultúrnym marxizmom a moslimami“.

„Žaluje štát a to mu zabezpečilo, že je znova v centre diania. Zbožňuje publicitu médií. Je presne tam, kde chce byť,“ píšu nórske noviny Aftenposten vo svojej analýze. Podľa štátneho zástupcu Emberlanda chce byť Breivik „vykreslený ako martýr pre pravicových extrémistov“.

V Nórsku je trest smrti zakázaný a maximálna dĺžka trestu je dvadsaťjeden rokov za mrežami. Ak však súdy uznajú, že je Breivik aj naďalej hrozbou pre spoločnosť, môžu mu znova udeliť trest a takto ho držať vo väzení doživotne. Nórske noviny zdôrazňujú, že nebezpečný terorista bude mať preto ešte mnoho ďalších možností dostať sa späť na súd.

„Prvé hodnotenie príde v roku 2021, jeho dvadsaťjedenročný trest sa skončí v roku 2032. Je tu niekto, kto si myslí, že sa nebude chcieť dostať na slobodu? Môžeme očakávať ešte niekoľko súdnych procesov. Nikdy sa ho nezbavíme,“ píše Aftenposten.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie