Heger, Naď, Korčok, Káčer do basy

Autor je bývalý poradca vlády

Ten záväzok možno nie je starý ako samotné ľudstvo, ale je taký starý, že mu nevidíme na začiatok. Mravnú zásadu pomôcť blížnemu v núdzi, pomôcť slabšiemu si osvojilo aj kresťanstvo. A presne v tomto duchu konala bývalá vláda Eduarda Hegera, keď darovala Ukrajine raketový systém S-300, trinásť migov, časti systému protivzdušnej obrany Kub, ako aj ďalší materiál, aby posilnila jej schopnosť čeliť brutálnej ruskej invázii.

Tento postup bol v súlade nielen s morálkou, ale aj s dlhodobou zahraničnopolitickou líniou Slovenskej republiky. Dňa 18. marca 2014, teda za druhej vlády Roberta Fica a krátko po tom, ako sa Rusko zmocnilo Krymu, slovenský parlament prijal uznesenie, v ktorom tento násilný čin ostro odsúdil – citujeme:

Národná rada Slovenskej republiky:

• podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny;
• vyjadruje solidaritu s ľudom a vládou Ukrajiny;
• odsudzuje porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruskej federácie voči územnej celistvosti a nezávislosti Ukrajiny, predovšetkým Charty OSN, Helsinského záverečného aktu OBSE, Zmluvy o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou z roku 1997, ako aj záväzkov Ruskej federácie vyplývajúcich z Memoranda o zárukách bezpečnosti v súvislosti s pristúpením Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní z r. 1994;

Jasné slová, za ktorými je silný zahraničnopolitický konsenzus medzi koalíciou a opozíciou. Za vyhlásenie bolo 122 poslancov, takmer všetci za vládny Smer, o demokratickej opozícii nehovoriac. Tento konsenzus pretrval aj do 25. februára 2022, keď Národná rada vrátane opozičných poslancov za Smer a Hlas ostro odsúdila aj ruskú plnoformátovú inváziu na Ukrajinu – opäť citát:

Národná rada Slovenskej republiky:

• Čo najdôraznejšie odsudzuje nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú vojenskú agresiu Ruskej federácie proti Ukrajine.
• Zdôrazňuje, že ruská vojenská agresia proti Ukrajine – nezávislému a suverénnemu štátu – je hrubým pošliapaním medzinárodného práva a princípov Charty OSN, Helsinského záverečného aktu, Budapeštianskeho memoranda, Parížskej Charty a Základnej zmluvy NATO – Rusko. Kroky Ruskej federácie nebezpečným spôsobom podkopávajú európsku a globálnu bezpečnosť a stabilitu.

Najprv tak, teraz inak

A teraz si toto celé dajme do kontextu s trestným oznámením ministerstva obrany na bývalého premiéra Eduarda Hegera a bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa pre darovanie oných migov a časti systému Kub Ukrajine v marci 2023. Štátny tajomník Igor Melicher v tejto súvislosti priblížil, že oznámenie sa týka podozrenia zo spáchania sabotáže, zneužitia právomoci verejného činiteľa a porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Úplne absurdné. Nezainteresovaný divák nechápe. Najprv celá politická scéna freneticky odsudzuje Rusko, odsudzuje jeho nevyprovokovanú, neodôvodnenú a neoprávnenú vojenskú agresiu proti Ukrajine, ale rozhodnutie vlády o jej pomoci sa má odrazu riešiť trestnoprávnymi prostriedkami. Akože Heger, Naď, Korčok, Káčer do basy?

Exminister Naď sa v tomto rozhovore snaží vysvetliť dve veci: Darovanie stíhačiek, Kub-u a ani S-300 neohrozilo obranyschopnosť Slovenskej republiky a, po druhé, bolo aj právne čisté. S prvým sa dá súhlasiť bez výhrad. Darovaná technika bola zastaralá, vo veľkej miere nefunkčná a k tomu si prirátajme nulové bojové skúsenosti slovenskej armády. Ale súčasne treba povedať, že slovenskú bezpečnosť istilo a istí NATO. Kto neverí, nech si prečíta trebárs Biele knihy ministerstva obrany, ktoré uzreli svetlo sveta za vlád Roberta Fica a opisujú neblahý stav slovenských ozbrojených síl i cesty, ako sa zo zlej situácie dostať. Po prečítaní týchto dokumentov vám napadne otázka, či nie je skôr trestuhodné to, ako málo sa za tie roky pre zlepšenie obranyschopnosti štátu urobilo.

S druhým tvrdením, že darovanie bolo aj právne čisté, sa dá polemizovať. Hegerova vláda fungovala bez dôvery parlamentu z poverenia prezidentky a ústava v takom prípade hovorí, že vláda v takejto právnej situácii vládne s určitými obmedzeniami. K nim patrí aj rozhodovanie „o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky“. Nie je to ťažký hlavolam, aby pozorovateľ darovanie zbraňových systémov bojujúcej strane poľahky zaradil pod zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky, o ktorých však odvolaná vláda z ústavy nemala právo rozhodovať. Mimochodom, nie je to  jedna z ústavných „hlúpostí“, čo sa vyjavila práve pri Ukrajine?

Na cimpr-campr

Podstatné je však iné. To, čo bolo povedané na začiatku: darovanie zbraní Ukrajine zo slovenských armádnych skladov v ktoromkoľvek „ústavnom čase“ bolo v súlade s morálnym imperatívom pomáhať slabšiemu, slovenskému susedovi, ktorého napadol silnejší sused; bolo v súlade so zahraničnopolitickou líniou Slovenskej republiky, za ktorou stál široký a dlhoročný koalično-opozičný konsenzus; súčasne neohrozilo ani obranyschopnosť krajiny, pretože tú, chvalabohu, zabezpečuje NATO.

A tento zahraničnopolitický konsenzus je teraz rozbitý na cimpr-campr. Trestné oznámenie ministerstva obrany je len jeden z tristných dôkazov rozpadu tejto zhody. Alebo – inak povedané – dôsledkom, ku ktorému doviedla vtedy opozičné a dnes vládne strany ich vlastná skorumpovanosť. Politický život na Slovensku je pod taktovku Kremľa v súbehu s prízemným politickým revanšom koaličných strán. Slovenský demokrat nevie, či má plakať alebo sa smiať, keď sa dozvie, že Matica slovenská podpísala memorandum o spolupráci s Ruskou historickou spoločnosťou, na ktorej čele stojí Sergej Naryškin, riaditeľ ruskej rozviedky SVR.

Je tu však aj pozitívna správa z portálu euractiv. Tá nám ukazuje, že právo a pravidlá majú základ v morálke, ktorá ich chráni pred zneužitím. Nie sú to len technikálie, komplikované procesy, ktoré sa dajú účelovo poprekrúcať. Sú to v konečnom dôsledku mravné zásady. Tá dobrá správa hovorí, že Rada EÚ našla spôsob, ako právne obísť maďarské veto, ktorým vláda Viktora Orbána pre pozastavené eurofondy vydierala Úniu, a schválila použitie 1,4 miliardy eur zo zmrazených ruských aktív na vojenskú pomoc Ukrajine. V EÚ ešte mravný konsenzus ako tak funguje. Nech jej vydrží.