Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Lieku na tíšenie bolestí je málo, môže za tým byť aj jeho vývoz

Ilustračné foto - Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Liek Lyrica chcú často vyviezť za hranice, kde jedno balenie môže stáť aj o niekoľko desiatok eur viac ako u nás. Naše lekárne už hlásia, že im liek chýba.

Lekáreň v Martine sa snaží zohnať pre pacientov liek Lyrica. Používa sa na liečbu epilepsie, dlhotrvajúcej bolesti vyvolanej porušením nervov napríklad pri cukrovke či pri oparoch. Minulý týždeň rovnaký problém riešilo ministerstvo zdravotníctva v lekárni v Handlovej. O probléme s liekmi informovala aj pluska.sk.

Za mesiac sa na Slovensku spotrebuje asi 10-tisíc balení tohto lieku. „Také zlé ako teraz to doposiaľ nebolo,“ hovorí pre Denník N viceprezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ. Kým pred dvomi až tromi mesiacmi sa ešte dalo podľa neho raz za dva týždne dostať k niekoľkým baleniam Lyricy, v januári Sukeľ nedostal do svojej lekárne už ani jeden kus.

Jedným z dôvodov, prečo tento liek chýba, je, že firma Pfizer ho na náš trh dodáva len o niečo viac, ako sa ho na Slovensku aktuálne spotrebuje. „Napriek stúpajúcej spotrebe lieku držiteľ registrácie postupne znižoval dovoz a dnes iba mierne prevyšuje spotrebu lieku. Ústav ho preto vyzval, aby zvýšil dodávky lieku,“ povedala Valéria Pernišová, hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, ktorý aj liek Lyrica podrobne kontroluje.

Pfizer sa bráni. Tvrdí, že dodávky liekov sa plánujú aspoň pol roka vopred a podľa údajov o spotrebe dodáva na slovenský trh liekov dosť. Podľa veľkosti balení je to o 7 až 19 percent viac, ako sa spotrebuje, reagoval Miroslav Lednár z Pfizeru.

Máme lacné lieky

Druhým dôvodom, prečo je na našom trhu nedostatok balení lieku Lyrica, je aj jeho reexport. Vyváža sa do zahraničia, pretože na Slovensku sú veľmi nízke ceny liekov, ktoré prepláca poisťovňa.

U nás sa určujú ako priemer troch najnižších cien v Únii. Preto sú často v okolitých krajinách lieky drahšie ako na Slovensku. Výrobca tak privezie liek ku nám, za nízke ceny, dodávatelia ich však vyvezú do zahraničia, kde stoja viac.

Taký prípad je aj liek Lyrica, ktorý chcú dodávatelia často vyvážať. „Dostupnosti lieku Lyrica venujeme dlhodobo zvýšenú pozornosť. Opakovane pri tomto lieku evidujeme oznámenia o plánovanom vývoze, preto podrobne sledujeme údaje o ich dovoze, spotrebe a plánovanom vývoze,“ hovorí Pernišová.

Záujem vyvážať je veľký

Počas minulého roku zakázal ústav vyviezť Lyricu do zahraničia takmer 20-krát. Len v poslednom štvrťroku však zo Slovenska vyviezli 230 balení, ale za uplynulé tri mesiace chceli distribútori vyviezť takmer 5000 balení liekov, najčastejšie do Nemecka, Veľkej Británie, Česka, Holandska, Dánska či Belgicka.

Lednár z firmy Pfizer pripomína, že výrobcovia, ale aj distribútori a lekárne majú povinnosť zásobiť krajinu dostatkom liekov. „Po vyskladnení liekov naša spoločnosť nevie, a ani nemôže ďalej kontrolovať a určovať tok liekov až k pacientovi,“ hovorí Lednár.

Ak sa až k nemu lieky nedostanú, vždy je to zodpovednosť konkrétnych subjektov, ktoré dajú prednosť inému obchodnému využitiu liekov, dodáva. Takým príkladom je podľa neho aj reexport.

„Meno a reputáciu našej spoločnosti aj našich produktov tieto obchodné prístupy v každom prípade poškodzujú – napriek tomu, že nie je v našej moci ich ovplyvniť,“ dodáva Lednár s tým, že dodávky liekov neznížia.

„Chápeme však, že všetky požiadavky na dodávanie liekov nemôžu byť naplnené, pretože podľa našich odhadov je záujem vyvážať lieky vyšší než ich dodávať pacientom na Slovensku,“ povedal.

Aj desiatky eur na balení

A koľko na tom môžu zarobiť? Najmenšie balenie lieku Lyrica u nás stojí vyše 26 eur, v Nemecku takmer 67 eur. Pri najväčšom balení sa dá zarobiť 36 eur, ak ho preveziete zo Slovenska do Nemecka. V Česku na jednom balení reexportom možno zarobiť tri eurá, v Maďarsku sedem eur, v Rakúsku 11 a v Poľsku 9 eur.

Okrem vývozu liekov určených pre náš trh môžu byť za nedostatkom lieku Lyrica aj obchodné vzťahy medzi lekárňami a distribútormi. „Jednou z príčin nedostatku liekov sú však aj samotné lekárne, ktoré sa zapájajú do reexportu,“ dodáva Pernišová.

Problémom reexportu sa štát zaoberá už dlhšie, nedá sa však jednoducho vyriešiť. Štátny ústav môže zakázať konkrétny vývoz, ale štát nemôže zakázať reexport ako taký, lebo pravidlá Európskej únie hovoria o voľnom pohybe tovaru.

„Štátny ústav robí, čo sa dá – zakazuje vývoz dosť aktívne. Ale zákaz vývozu ešte neznamená povinnosť dodať liek do našich lekární,“ hovorí Sukeľ.

Keďže úplný zákaz naráža na pravidlá Únie, problém by sa podľa neho mohol vyriešiť zvýšením cien, ale to zas nie je ideálne riešenie z hľadiska verejných financií alebo doplatkov. „Keď sa chcem hrať na filozofa, tak zvyknem položiť otázku, či je rozumné a normálne uplatňovať voľný pohyb tovaru na produkty s regulovanou cenou,“ dodal Sukeľ.

Dnes na DennikE.sk

  • Zákaz: Na celom Slovensku platí zákaz vychádzania
  • Obmedzenia: Ako pracovať počas lockdownu?
  • Doprava: Ryanair začína lietať na linke Košice – Liverpool, lety bude prevádzkovať dvakrát týždenne v stredu a v nedeľu
  • Financie: Vyše tisíc veriteľov Arca Capital podalo spoločnú žalobu, celková žalovaná suma je 14 286 000 eur
  • Financie: Šéf Ineko kritizuje vládu za to, že hoci dlh smeruje k 70 percentám, nemá plán, ako deficit znižovať
  • Bývanie: Pôjdu ceny starých bytov pre pandémiu nadol?
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Zoznámte sa s hybridnými trolejbusmi. Prvý z nich testuje aj Bratislava

Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto - DPB
Mesto Bratislava je už rozhodnuté, že hybridné trolejbusy chce využívať. Aktuálne skúša získať na ne eurofondy. Foto – DPB

Bratislava testuje možnú budúcnosť MHD: trolejbus, ktorý dokáže jazdiť ako autobus. S týmito hybridmi experimentujú aj ďalšie slovenské mestá. Bratislava by ich mohla nasadzovať napríklad v linke na letisko.

Malo by Slovensko vyhlásiť klimatickú núdzu? Zo strán hovoria áno iba OĽaNO a Za ľudí (anketa)

Aktivisti Greenpeace vyliezli pred samitom na budovu Európskej rady a vyvesili tam transparent varujúci pred klimatickou katastrofou. Foto - TASR/AP
Aktivisti Greenpeace vyliezli pred samitom na budovu Európskej rady a vyvesili tam transparent varujúci pred klimatickou katastrofou. Foto – TASR/AP

Stav klimatickej núdze vyhlásilo v EÚ zatiaľ šesť krajín, Európsky parlament a napríklad aj Vatikán. Na Slovensku sa k nej ako prvé prihlásilo mesto Zlaté Moravce. Požiadavku petície, aby klimatickú núdzu vyhlásil slovenský parlament, podporujú podľa ankety zatiaľ iba strany OĽaNO a Za ľudí.

Minúta po minúte

V Nemecku dosiahli dohodu o zvýšení miezd pracovníkov vo verejnom sektore o 3,2 až 4,5 %. Týka sa zhruba 2,3 milióna zamestnancov spolkovej vlády a miestnych samospráv, pokrýva obdobie do 31. decembra 2022.

Zamestnancom s najnižšími príjmami podľa dohody vzrastú mzdy o 4,5 %, tí s najvyššími príjmami si polepšia o 3,2 %.

K dohode došlo v čase, keď Nemecko zápasí s negatívnymi hospodárskymi následkami koronavírusu. Rozpočtový deficit Nemecka by mal v tomto roku dosiahnuť 217,8 miliardy eur; v budúcom roku vláda počíta so schodkom 96,2 miliardy eur. (čtk, reuters)

Regulačné úrady by mali predĺžiť obmedzenia na rozdelenie kapitálu bánk, aby pomohli ochrániť finančný systém v prípade, že celosvetové ekonomické oživenie bude pomalé. Uviedol to Medzinárodný menový fond.

Svoje odporúčanie zverejnil práve v čase, keď sa niektoré veľké banky  snažia o obnovenie spätného nákupu akcií a vyplatenie dividend.

MMF vo svojej polročnej správe o celosvetovej finančnej stabilite ďalej uviedol, že regulačné úrady by mali rýchlo zasiahnuť pri rušení dočasných opatrení alebo predĺžiť celosvetové kapitálové pravidlá, aj keď zostanú v platnosti ďalšie opatrenia podporujúce finančný systém. Vedúci pracovníci popredných amerických a európskych bánk totiž v uplynulých týždňoch vyhlásili, že očakávajú skoré zrušenie pandemických obmedzení týkajúcich sa rozdeľovania kapitálu. Tvrdia, že si vytvorili dosť rezerv na riešenie akýchkoľvek problémov, ktoré by mohli byť spôsobené pomalým zotavovaním.

Podľa odhadu MMF pri nepriaznivom ekonomickom scenári by kapitálové rezervy bánk vo svete klesli o 420 miliárd dolárov (354,25 miliardy eur) pod kapitálové požiadavky regulátorov. Vďaka dočasným opatreniam, ktoré zaviedli regulačné úrady a vlády na ochranu bankového systému vrátane obmedzení pri distribúcii kapitálu, by tento schodok mohol dosiahnuť 110 miliárd dolárov, poznamenal fond.

„Keď si ponecháte príjmy ako kapitál, nie sú stratené. Banky ich môžu vyplatiť akcionárom po konci pandémie. Takže aj keď si tvorcovia politiky nie sú istí, kedy to môže byť, je lepšie byť opatrný a udržať si zisky,“ poznamenal Tobias Adrian, riaditeľ oddelenia menových a kapitálových trhov MMF.

Európske regulačné úrady pozastavili vyplácanie dividend bánk v marci. V USA, kde sa prostredníctvom spätného odkúpenia akcií distribuuje viac kapitálu, regulačné úrady zastavili iba spätné výkupy, pričom obmedzili zvyšovanie dividend a zviazali ich so súčasnou úrovňou zisku. Platnosť týchto obmedzení spravidla vyprší na konci roka, regulačné úrady by ich však mohli predĺžiť.

Americký Federálny rezervný systém práve uskutočňuje druhý tohtoročný záťažový test, aby zistil, či najväčšie banky v krajine vydržia ďalšie ekonomické tlaky v dôsledku pretrvávajúcej pandémie. MMF skonštatoval, že takéto záťažové testy sú užitočné a mali by sa využívať v ešte širšej miere, v snahe zistiť krehkosť finančných inštitúcií v čase bezprecedentných výziev, ktoré prináša pandémia.

Fond však kritizoval dočasné zmiernenie opatrení, ktoré porušuje zavedené kapitálové a účtovné pravidlá. Okrem uvoľnenia kapitálových rezerv totiž regulačné úrady pozastavili aj niektoré pravidlá účtovania nedobytných pohľadávok a upravili spôsob výpočtu kapitálových pomerov, aby sa zmiernil vplyv pandémie na súvahy bánk.

„V účtovníctve a kapitálových pravidlách je už zabudovaná veľká flexibilita,“ uviedol Adrian. „Ich použitie počas pandémie má veľký zmysel. Nato sú tzv. nárazníky určené. Uvoľnenie samotných pravidiel – napríklad zmenou definícií kapitálu – však môže oslabiť dôveru vo finančný systém,“ dodal. (tasr)

Minister práce navrhne predĺženie rodičovskej dovolenky. Dôvodom má byť pandémia, pre ktorú mnohé deti nemôžu nastúpiť do škôlky a pre rodičov nie je ľahké nájsť si teraz prácu. Milan Krajniak (Sme rodina) to povedal v relácii RTVS O 5 minút 12.

Ministerstvo životného prostredia chce merať znečistenie pri každej cementárni, na základe meraní by malo byť možné vypracovať relevantné hodnotenie kvality ovzdušia. Zväz výrobcov cementu tvrdí, že sa už snažia znížiť environmentálne dosahy.

„Ak sa preukáže významný vplyv konkrétnej cementárne na kvalitu ovzdušia, bude potrebné prijať prísnejšie podmienky na prevádzku zdroja. To môže znamenať aj sprísnenie emisných limitov, ale aj prijatie iných opatrení na obmedzenie fugitívnych emisií,“ vysvetľuje envirorezort.

Zväz výrobcov cementu konštatuje, že výroba cementu je energeticky náročný proces a cementárne sa tak radia k najväčším producentom oxidu uhličitého. Deklaruje však, že cementárne ročne investujú do modernizácie výrobných liniek a procesov, ktoré znižujú environmentálne dosahy. „Vďaka týmto investíciám už dnes slovenské cementárne dosahujú podpriemerné hodnoty emisií oxidu uhličitého v porovnaní s priemerom EÚ. A chcú ísť ešte ďalej,“ tvrdí.

Slovenské cementárne podľa ministerstva už teraz spaľujú viac ako 320 000 ton tuhých alternatív palív, ktoré sú z nerecyklovateľných plastov a sú v nich náhradou uhlia. „Problémom je, že podiel slovenského odpadu v týchto cementárňach je iba 20 %. Prvoradú úlohu preto vidíme v obmedzovaní prílevu zahraničného odpadu,“ uvádza odbor komunikácie.

Keďže väčšina odpadu končí na skládkach, cementárne sú nútené odpadové palivá dovážať zo zahraničia, uviedol na margo toho zväz. To by podľa neho chceli cementárne zmeniť, potrebujú na to však podporu. „Legislatíva na Slovensku je momentálne nastavená spôsobom, že ekonomicky jednoznačne favorizuje skládkovanie zmesových odpadov tak, ako sú vytvorené. Deje sa tak vďaka extrémne nízkym poplatkom za skládkovanie, ktoré sú až 10-násobne nižšie ako napríklad v Rakúsku, alebo 12-násobne nižšie ako v Nemecku. Slovenskí výrobcovia cementu sú pripravení v plnej možnej miere zhodnocovať alternatívne palivá vyrobené z odpadov pochádzajúcich zo Slovenska, hneď ako legislatíva umožní nákladovo efektívnu výrobu takýchto palív,“ uviedli riaditeľ zväzu Rudolf Mackovič a prezident zväzu a predseda predstavenstva spoločnosti Cemmac Martin Kebísek.

V hierarchii odpadového hospodárstva je energetické zhodnocovanie odpadov lepšie než skládkovanie. Spaľovanie však podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) bude nevyhnutné, ale iba dočasné riešenie, pretože má dosah na kvalitu ovzdušia. „Energetické zhodnocovanie odpadov na Slovensku v istom časovom úseku stúpne, aby sa ukončila éra skládkovania. Verím však, že ruka v ruke s tým pôjde aj obmedzovanie tvorby odpadov,“ poznamenal Budaj.

Zvyšovanie energetického zhodnocovania odpadu je v súlade s programovým vyhlásením vlády. „Ministerstvo ho podporí iba za podmienky splnenia všetkých prísnych legislatívnych požiadaviek. Na spaľovanie neseparovaného odpadu sú spaľovne, nie cementárne,“ tvrdí odbor komunikácie. (tasr)

Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila súťaže na ochranu a monitoring rozostavanej D1 s tunelom Višňové. Obe zákazky by podľa jej odhadov mali stáť spolu viac ako 2,5 milióna eur.

Vyplýva to z oznámení o vyhlásení súťaže, ktoré boli zverejnené vo vestníku verejného obstarávania.

Jedna zo súťaží zahŕňa geotechnický monitoring pre úsek rozostavanej diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, na ktorom sú momentálne pozastavené stavebné práce. „Geotechnický a geodetický monitoring je nutné vykonávať z dôvodu sledovania a monitorovania vytekajúcich vôd v tuneli Višňové,“ priblížila hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

Diaľničiari odhadujú hodnotu zákazky na 2,1 milióna eur bez DPH. Záujemcovia môžu predkladať ponuky alebo žiadosti o účasť v tendri do 16. novembra.

NDS zároveň hľadá firmu na bezpečnostné a ochranné práce. Zabezpečiť chce fyzickú ochranu trasy a tunela počas prerušenia stavebných prác pre stavbu úseku D1 s tunelom Višňové. Odhadovaná cena predstavuje takmer 400 000 eur bez DPH. Lehota na predkladanie ponúk či žiadostí o účasť v súťaži je do 13. novembra.

Bezpečnostné a ochranné práce budú vykonávané nepretržite, sedem dní v týždni, aj počas sviatkov.
Budú zabezpečené v oblasti západného a východného portálu tunela Višňové a vstupov do tunela, na trase úseku D1 v zóne skladiska materiálu a v zóne strediska údržby a križovatky Lietavská Lúčka.

Platnosť doterajšej zmluvy na zabezpečenie fyzickej ochrany trasy a tunela sa skončí v decembri tohto roka a je potrebné zabezpečiť plynulé stráženie na ďalšie obdobie. Žgravčáková upozornila, že uzatvorením novej zmluvy vstúpi do platnosti aj výslovná dohoda zmluvných strán, že zmluva zaniká dňom prevzatia staveniska budúcim novým zhotoviteľom stavby D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala. (tasr)

Po testovaní v oravskej firme OFZ očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde

Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N - Vladimír Šimíček
Meranie teploty pri príchode do práce. Foto N – Vladimír Šimíček

Po testovaní vo veľkej oravskej firme OFZ v Oravskom Podzámku očakávajú, že polovica ľudí z kľúčových prevádzok nepríde, čo je ďalšia komplikácia v už aj tak zlej situácii. Riaditeľ Branislav Klocok má z pretrvávajúcej krízy obavy. „Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka.“

Mnohé obchody ostali otvorené, ale ľudia by do nich nemali chodiť nakupovať. Zopakoval to minister vnútra Mikulec (OĽaNO). Počas zákazu vychádzania je možné si nakupovať len životne dôležité druhy tovaru – potraviny, lieky či drogériu.

Mikulec upozornil, že policajti zákaz vychádzania kontrolujú, hoci nemôžu byť pri každej prevádzke.

Ak však zistia porušenie zákazu vychádzania, môžu ľuďom udeliť pokutu.

Video: Hutnícka firma OFZ v Oravskom Podzámku pracuje nepretržite na štyri zmeny, výpadok pece stojí státisíce. V sobotu na rannú zmenu po prvom dni testovania na koronavírus nenastúpilo 40 percent zamestnancov zmeny.

Finančné rezervy sa od začiatku roka postupne stenčovali.

„Neviem vám povedať, či máme mesiac, dva, tri, ale určite nemáme pol roka,“ hovorí výkonný riaditeľ firmy Branislav Klocok o prípade, ak by výrobu museli znižovať ďalej.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať