Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Lieku na tíšenie bolestí je málo, môže za tým byť aj jeho vývoz

Ilustračné foto - Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Lekáreň v Martine sa snaží zohnať pre pacientov liek Lyrica. Používa sa na liečbu epilepsie, dlhotrvajúcej bolesti vyvolanej porušením nervov napríklad pri cukrovke či pri oparoch. Minulý týždeň rovnaký problém riešilo ministerstvo zdravotníctva v lekárni v Handlovej. O probléme s liekmi informovala aj pluska.sk.

Za mesiac sa na Slovensku spotrebuje asi 10-tisíc balení tohto lieku. „Také zlé ako teraz to doposiaľ nebolo,“ hovorí pre Denník N viceprezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ. Kým pred dvomi až tromi mesiacmi sa ešte dalo podľa neho raz za dva týždne dostať k niekoľkým baleniam Lyricy, v januári Sukeľ nedostal do svojej lekárne už ani jeden kus.

Jedným z dôvodov, prečo tento liek chýba, je, že firma Pfizer ho na náš trh dodáva len o niečo viac, ako sa ho na Slovensku aktuálne spotrebuje. „Napriek stúpajúcej spotrebe lieku držiteľ registrácie postupne znižoval dovoz a dnes iba mierne prevyšuje spotrebu lieku. Ústav ho preto vyzval, aby zvýšil dodávky lieku,“ povedala Valéria Pernišová, hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, ktorý aj liek Lyrica podrobne kontroluje.

Pfizer sa bráni. Tvrdí, že dodávky liekov sa plánujú aspoň pol roka vopred a podľa údajov o spotrebe dodáva na slovenský trh liekov dosť. Podľa veľkosti balení je to o 7 až 19 percent viac, ako sa spotrebuje, reagoval Miroslav Lednár z Pfizeru.

Máme lacné lieky

Druhým dôvodom, prečo je na našom trhu nedostatok balení lieku Lyrica, je aj jeho reexport. Vyváža sa do zahraničia, pretože na Slovensku sú veľmi nízke ceny liekov, ktoré prepláca poisťovňa.

U nás sa určujú ako priemer troch najnižších cien v Únii. Preto sú často v okolitých krajinách lieky drahšie ako na Slovensku. Výrobca tak privezie liek ku nám, za nízke ceny, dodávatelia ich však vyvezú do zahraničia, kde stoja viac.

Taký prípad je aj liek Lyrica, ktorý chcú dodávatelia často vyvážať. „Dostupnosti lieku Lyrica venujeme dlhodobo zvýšenú pozornosť. Opakovane pri tomto lieku evidujeme oznámenia o plánovanom vývoze, preto podrobne sledujeme údaje o ich dovoze, spotrebe a plánovanom vývoze,“ hovorí Pernišová.

Záujem vyvážať je veľký

Počas minulého roku zakázal ústav vyviezť Lyricu do zahraničia takmer 20-krát. Len v poslednom štvrťroku však zo Slovenska vyviezli 230 balení, ale za uplynulé tri mesiace chceli distribútori vyviezť takmer 5000 balení liekov, najčastejšie do Nemecka, Veľkej Británie, Česka, Holandska, Dánska či Belgicka.

Lednár z firmy Pfizer pripomína, že výrobcovia, ale aj distribútori a lekárne majú povinnosť zásobiť krajinu dostatkom liekov. „Po vyskladnení liekov naša spoločnosť nevie, a ani nemôže ďalej kontrolovať a určovať tok liekov až k pacientovi,“ hovorí Lednár.

Ak sa až k nemu lieky nedostanú, vždy je to zodpovednosť konkrétnych subjektov, ktoré dajú prednosť inému obchodnému využitiu liekov, dodáva. Takým príkladom je podľa neho aj reexport.

„Meno a reputáciu našej spoločnosti aj našich produktov tieto obchodné prístupy v každom prípade poškodzujú – napriek tomu, že nie je v našej moci ich ovplyvniť,“ dodáva Lednár s tým, že dodávky liekov neznížia.

„Chápeme však, že všetky požiadavky na dodávanie liekov nemôžu byť naplnené, pretože podľa našich odhadov je záujem vyvážať lieky vyšší než ich dodávať pacientom na Slovensku,“ povedal.

Aj desiatky eur na balení

A koľko na tom môžu zarobiť? Najmenšie balenie lieku Lyrica u nás stojí vyše 26 eur, v Nemecku takmer 67 eur. Pri najväčšom balení sa dá zarobiť 36 eur, ak ho preveziete zo Slovenska do Nemecka. V Česku na jednom balení reexportom možno zarobiť tri eurá, v Maďarsku sedem eur, v Rakúsku 11 a v Poľsku 9 eur.

Okrem vývozu liekov určených pre náš trh môžu byť za nedostatkom lieku Lyrica aj obchodné vzťahy medzi lekárňami a distribútormi. „Jednou z príčin nedostatku liekov sú však aj samotné lekárne, ktoré sa zapájajú do reexportu,“ dodáva Pernišová.

Problémom reexportu sa štát zaoberá už dlhšie, nedá sa však jednoducho vyriešiť. Štátny ústav môže zakázať konkrétny vývoz, ale štát nemôže zakázať reexport ako taký, lebo pravidlá Európskej únie hovoria o voľnom pohybe tovaru.

„Štátny ústav robí, čo sa dá – zakazuje vývoz dosť aktívne. Ale zákaz vývozu ešte neznamená povinnosť dodať liek do našich lekární,“ hovorí Sukeľ.

Keďže úplný zákaz naráža na pravidlá Únie, problém by sa podľa neho mohol vyriešiť zvýšením cien, ale to zas nie je ideálne riešenie z hľadiska verejných financií alebo doplatkov. „Keď sa chcem hrať na filozofa, tak zvyknem položiť otázku, či je rozumné a normálne uplatňovať voľný pohyb tovaru na produkty s regulovanou cenou,“ dodal Sukeľ.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Paul DeGrauwe z London School of Economics: Len trh prinesie blahobyt, ale bez regulácie zničí sám seba 

Paul De Grauwe. Foto - Christophe Ketels
Paul De Grauwe. Foto – Christophe Ketels

Profesor ekonómie z London School of Economics Paul De Grauwe je jasným zástancom trhu, ale rovnako hlasno volá po jeho regulácii.

Aj súčasné politické problémy sú podľa neho dôsledkom toho, že sme nezvládli reguláciu.

Otvorene hovorí napríklad o potrebe vysokého zdanenia miliardárov, dokonca o čiastočnej konfiškácii ich majetku.

Minúta po minúte

Zdieľať

Väčšina malých a stredných firiem vo Francúzsku, ktoré obchodujú s Britániou, je na brexit slabo pripravená. Vyše polovica z nich ešte neposúdila, do akej miery ich odchod Británie z EÚ ovplyvní. Ukázal to prieskum francúzskeho ministerstva hospodárstva. (tasr)

Francúzska vláda už skôr upozornila firmy, ktoré budú po brexite vyvážať do a dovážať tovar z Británie, aby si dovtedy dali do poriadku potrebné papiere. Uviedla to pre agentúru Reuters štátna tajomníčka ministerstva hospodárstva a financií Agnés Pannierová-Runacherová.

Ako však ukázal októbrový prieskum ministerstva v Journal du Dimanche, ktorý sa uskutočnil na vzorke približne 3000 malých a stredných podnikov, zhruba 54 % z nich uviedlo, že nevedia, ako brexit ovplyvní ich biznis. Ďalších približne 40 % skúmalo možné dôsledky a iba 6 % z oslovených podnikov urobilo presné výpočty.

Navyše podľa prieskumu až 53 % podnikov uviedlo, že sú na odchod Británie z EÚ slabo pripravené.

„Určite nemôžem byť spokojná s tým, že 54 % firiem deklarovalo, že neskúmalo, ako brexit ovplyvní ich biznis, ich klientov a dodávateľov,“ povedala Pannierová-Runacherová pre Journal du Dimanche. Dodala však, že čo sa týka príprav, vláda urobila, čo mohla. Ďalšie kroky už budú závisieť od samotných firiem. (tasr)

Zdieľať

Slovenská ekonomika podľa Pellegriniho „hravo zvládne“ sociálne opatrenia, ktorú sú na stole. Deficit rozpočtu vo výške 0,5 % nepovažuje za problém. Podľa premiéra je krajina v podstate v prebytku, keby sa odmysleli náklady na splácanie dlhov.

Zdieľať

Za prvé tri kvartály roku 2019 sa na Slovensku zvýšili ceny bytov o 7,7 %. Za deväť mesiacov tohto roka vzrástla cena z 1 671 až na 1 800 eur za štvorcový meter, čo v januári málokto očakával, hovorí analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický.

„Je možné, že na konci roka bude táto cena atakovať hodnotu 1 850 eur/m2. Znamenalo by to dvojciferný ročný rast. Ten už teraz majú za sebou v segmente najlikvidnejších nehnuteľností, pri starších 3-izbových bytoch, Banská Bystrica a Košice. Po deviatich mesiacoch tohto roka sa tam zvýšili ceny o 14,2, respektíve o 13,9 %,“ priblížil situáciu na trhu Kubrický.

Dvojciferné zvýšenie cien na konci roka podľa neho pravdepodobne čaká aj Prešov a Bratislavu. Ceny v spomínanom segmente tam stúpli za tri štvrťroky o 9,3 %, respektíve 8,2 %. Naopak, v Nitre to bolo o 2,1 %.

V aktuálnom cenovom rebríčku krajských miest v segmente starších 3-izbových bytov je na čele Bratislava (2 386 eur/m2), na druhom mieste sú Košice (1 687 eur/m2) a na treťom je Trnava (1 617 eur/m2). Na konci je Trenčín (1 276 eur/m2).

V hlavnom meste sú najdrahšie byty v centrálnom Starom Meste (3 067 eur/m2). „Práve tam sa spomedzi všetkých mestských častí zvýšili ceny starších 3-izbových bytov v tomto roku najviac, až o 12,2 %,“ doplnil Kubrický.

Jeseň je v znamení nízkej ponuky bytov na trhu a ďalšieho znižovania úrokov na hypotékach.

„Vidina dlhodobo nízkej ceny peňazí na finančnom trhu psychologicky nabáda ďalších záujemcov o bývanie k zadlžovaniu. Ceny bytov preto stále rastú, a to i napriek tomu, že od 1. júla 2019 je v platnosti posledná vlna reštrikčných úverových opatrení Národnej banky Slovenska,“ konštatuje analytik s tým, že týmito opatreniami nateraz centrálna banka minula všetku svoju „muníciu“, ktorú mala pripravenú proti neprimeranému zadlžovaniu obyvateľstva.

Novostavby, pretože sú drahšie ako staršie byty, kupujú realitní investori a ľudia, ktorí majú na bývanie vyšší rozpočet.

„Staršie byty často preferujú rodiny deťmi. Okrem toho, že v porovnaní s novostavbou získajú za rovnakú cenu väčší počet štvorcových metrov, starostlivo sledujú pri výbere aj infraštruktúru, ako sú školy, škôlky, obchody, zdravotné zariadenia, možnosti mestskej hromadnej dopravy,“ vysvetlil Kubrický.

Staršie byty sú podľa neho v lokalitách, ktoré tieto požiadavky spĺňajú. Záujem o ne na úkor novších sa zvyšuje aj v dôsledku rýchlo rastúcich cien naprieč celým realitným trhom. (tasr)

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať