Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Lieku na tíšenie bolestí je málo, môže za tým byť aj jeho vývoz

Ilustračné foto - Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Liek Lyrica chcú často vyviezť za hranice, kde jedno balenie môže stáť aj o niekoľko desiatok eur viac ako u nás. Naše lekárne už hlásia, že im liek chýba.

Lekáreň v Martine sa snaží zohnať pre pacientov liek Lyrica. Používa sa na liečbu epilepsie, dlhotrvajúcej bolesti vyvolanej porušením nervov napríklad pri cukrovke či pri oparoch. Minulý týždeň rovnaký problém riešilo ministerstvo zdravotníctva v lekárni v Handlovej. O probléme s liekmi informovala aj pluska.sk.

Za mesiac sa na Slovensku spotrebuje asi 10-tisíc balení tohto lieku. „Také zlé ako teraz to doposiaľ nebolo,“ hovorí pre Denník N viceprezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ. Kým pred dvomi až tromi mesiacmi sa ešte dalo podľa neho raz za dva týždne dostať k niekoľkým baleniam Lyricy, v januári Sukeľ nedostal do svojej lekárne už ani jeden kus.

Jedným z dôvodov, prečo tento liek chýba, je, že firma Pfizer ho na náš trh dodáva len o niečo viac, ako sa ho na Slovensku aktuálne spotrebuje. „Napriek stúpajúcej spotrebe lieku držiteľ registrácie postupne znižoval dovoz a dnes iba mierne prevyšuje spotrebu lieku. Ústav ho preto vyzval, aby zvýšil dodávky lieku,“ povedala Valéria Pernišová, hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, ktorý aj liek Lyrica podrobne kontroluje.

Pfizer sa bráni. Tvrdí, že dodávky liekov sa plánujú aspoň pol roka vopred a podľa údajov o spotrebe dodáva na slovenský trh liekov dosť. Podľa veľkosti balení je to o 7 až 19 percent viac, ako sa spotrebuje, reagoval Miroslav Lednár z Pfizeru.

Máme lacné lieky

Druhým dôvodom, prečo je na našom trhu nedostatok balení lieku Lyrica, je aj jeho reexport. Vyváža sa do zahraničia, pretože na Slovensku sú veľmi nízke ceny liekov, ktoré prepláca poisťovňa.

U nás sa určujú ako priemer troch najnižších cien v Únii. Preto sú často v okolitých krajinách lieky drahšie ako na Slovensku. Výrobca tak privezie liek ku nám, za nízke ceny, dodávatelia ich však vyvezú do zahraničia, kde stoja viac.

Taký prípad je aj liek Lyrica, ktorý chcú dodávatelia často vyvážať. „Dostupnosti lieku Lyrica venujeme dlhodobo zvýšenú pozornosť. Opakovane pri tomto lieku evidujeme oznámenia o plánovanom vývoze, preto podrobne sledujeme údaje o ich dovoze, spotrebe a plánovanom vývoze,“ hovorí Pernišová.

Záujem vyvážať je veľký

Počas minulého roku zakázal ústav vyviezť Lyricu do zahraničia takmer 20-krát. Len v poslednom štvrťroku však zo Slovenska vyviezli 230 balení, ale za uplynulé tri mesiace chceli distribútori vyviezť takmer 5000 balení liekov, najčastejšie do Nemecka, Veľkej Británie, Česka, Holandska, Dánska či Belgicka.

Lednár z firmy Pfizer pripomína, že výrobcovia, ale aj distribútori a lekárne majú povinnosť zásobiť krajinu dostatkom liekov. „Po vyskladnení liekov naša spoločnosť nevie, a ani nemôže ďalej kontrolovať a určovať tok liekov až k pacientovi,“ hovorí Lednár.

Ak sa až k nemu lieky nedostanú, vždy je to zodpovednosť konkrétnych subjektov, ktoré dajú prednosť inému obchodnému využitiu liekov, dodáva. Takým príkladom je podľa neho aj reexport.

„Meno a reputáciu našej spoločnosti aj našich produktov tieto obchodné prístupy v každom prípade poškodzujú – napriek tomu, že nie je v našej moci ich ovplyvniť,“ dodáva Lednár s tým, že dodávky liekov neznížia.

„Chápeme však, že všetky požiadavky na dodávanie liekov nemôžu byť naplnené, pretože podľa našich odhadov je záujem vyvážať lieky vyšší než ich dodávať pacientom na Slovensku,“ povedal.

Aj desiatky eur na balení

A koľko na tom môžu zarobiť? Najmenšie balenie lieku Lyrica u nás stojí vyše 26 eur, v Nemecku takmer 67 eur. Pri najväčšom balení sa dá zarobiť 36 eur, ak ho preveziete zo Slovenska do Nemecka. V Česku na jednom balení reexportom možno zarobiť tri eurá, v Maďarsku sedem eur, v Rakúsku 11 a v Poľsku 9 eur.

Okrem vývozu liekov určených pre náš trh môžu byť za nedostatkom lieku Lyrica aj obchodné vzťahy medzi lekárňami a distribútormi. „Jednou z príčin nedostatku liekov sú však aj samotné lekárne, ktoré sa zapájajú do reexportu,“ dodáva Pernišová.

Problémom reexportu sa štát zaoberá už dlhšie, nedá sa však jednoducho vyriešiť. Štátny ústav môže zakázať konkrétny vývoz, ale štát nemôže zakázať reexport ako taký, lebo pravidlá Európskej únie hovoria o voľnom pohybe tovaru.

„Štátny ústav robí, čo sa dá – zakazuje vývoz dosť aktívne. Ale zákaz vývozu ešte neznamená povinnosť dodať liek do našich lekární,“ hovorí Sukeľ.

Keďže úplný zákaz naráža na pravidlá Únie, problém by sa podľa neho mohol vyriešiť zvýšením cien, ale to zas nie je ideálne riešenie z hľadiska verejných financií alebo doplatkov. „Keď sa chcem hrať na filozofa, tak zvyknem položiť otázku, či je rozumné a normálne uplatňovať voľný pohyb tovaru na produkty s regulovanou cenou,“ dodal Sukeľ.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Firmy nevedia, čo je 2. kategória práce zamestnancov. Napriek tomu ju musia nahlasovať

Foto - TASR
Foto – TASR

Zamestnávatelia majú do 28. februára povinnosť nahlásiť štátu zamestnancov, ktorí patria do druhej kategórie práce. Mnohí o tom nevedia a ďalší zase netušia, čo druhá kategória je. Ide o práce, pri ktorých nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na pracovné prostredie a pôsobiace faktory.

Zdieľať

Chcem si sporiť 50 alebo 100 eur mesačne: Mám zobrať ponuku z banky alebo to nie je dobrý nápad?

Foto - JumpStory
Foto – JumpStory

Ako si môžeme najlepšie pravidelne sporiť, hoci aj po 30 eur mesačne? Kam umiestniť peniaze? A je problém, ak raz za rok peniaze na sporenie nepošlem? Päť odborníkov na investovanie odpovedá na päť aktuálnych otázok.

Minúta po minúte

Zdieľať

Slovenská sporiteľňa sa ide sa so štátom súdiť, aj keď bankový odvod zaplatila

Slovenská sporiteľňa avizuje, že zaplatila prvú časť zvýšeného bankového odvodu, no ide si peniaze od štátu pýtať späť a súdiť sa s ním. Sporiteľňa je najväčšia banka, na odvode tak platí zo všetkých najviac.

Keď parlament schvaľoval zvýšený bankový odvod predĺžený na neurčito, banky hovorili o tom, že odvod odmietajú platiť. Teraz je jasné, že jedinou cestou, ako odvod odmietnuť, bolo aj tak zaplatiť. A čakať na súdnu dohru.

Slovenská sporiteľňa oznámila, že zaplatila prvú štvrťročnú splátku, čo v jej prípade robí 16,9 milióna eur. No napriek tomu, že zaplatili, sporiteľňa podľa jej šéfa Petra Krutila použije všetky dostupné možnosti, aby ochránila svoje práva a prispela k stabilite bankového sektora. Ale aj k dostupnosti financovania pre ľudí a firmy na Slovensku.

Avizuje, že podnikne „právne kroky smerom k slovenským súdom a Ústavnému súdu“. O zahraničných súdnych možnostiach nehovorí nič.

„Zvýšenie bankového odvodu považujeme za nezodpovedný politický krok,“ hovorí P. Krutil. Podľa neho narúša finančnú stabilitu slovenskej ekonomiky, zhorší prístup ľuďom a firmám k úverom. Zásadné výhrady k nemu má aj NBS, ECB a Európska komisia.

Šéf sporiteľne hovorí, že tento vážny zásah do obchodného modelu bánk určite negatívne pocítia všetci. Klienti na dostupnosti financovania, ako aj zamestnanci bánk a akcionári. „Mrzí nás, že týmto krokom Slovensko stratilo časť svojej dobrej povesti medzi zahraničnými investormi,“ dodáva.

Zvyšovanie daní prichádza v čase, keď sú sadzby ECB nízke, konkurencia v úveroch vysoká a zisky bánk tak klesajú. A tak vyšší odvod pocítia banky veľmi citlivo.

Ako to je s bankovou daňou:

  • Novoročné zvýšenie bankovej dane ešte viac zväčšilo rozdiely medzi tým, koľko daní platia banky a iné firmy.
  • Kým bežné firmy platia daň z príjmu na úrovni 21 % (a malé firmy 15 %), daňové zaťaženie bankového sektora tento rok stúpne takmer k 50 %.
  • Zisk bankového sektora pred daňami dosiahol podľa odhadu P. Krutila vlani okolo 950 mil. eur, z toho banky zaplatili tretinu na bankovom odvode a dani z príjmu.
  • Nižšie úrokové sadzby, vyššie mzdy a ďalšie náklady by tento rok mali znížiť zisk sektora pred daňami k 885 mil. eur.
  • Keďže zaplatia na bankovej dani a dani z príjmu viac (415 mil. eur), daňové zaťaženie sa vyšplhá k 47 percentám.
Zdieľať

Amazon v streamovanej hudbe odkrajuje z náskoku konkurencie, doťahuje sa na Apple Music

Počet predplatiteľov streamovanej hudby Amazonu prekročil 55 miliónov. Z gigantu v e-commerce sa tak stáva vážny konkurent na trhu audio streamingu, na ktorom historicky dominujú Apple Music a Spotify.

Predplatiteľská báza Amazonu zahŕňa šesť rozličných cenových kategórií vrátane služby zadarmo, takmer všetci používatelia sú však platiaci zákazníci, píšu Financial Times.

Ako sú na tom konkurenti:

Apple vlani v lete informoval, že má 60 miliónov predplatiteľov služby Apple Music.

Suverénny trhový líder Spotify registroval v septembri 113 miliónov platiacich užívateľov.

Amazon vstúpil na trh streamovanej hudby na jeseň 2016, o dva roky neskôr než Apple.

Čím triumfuje Amazon:

  • stiahol náskok konkurencie napriek hendikepu neskoršieho príchodu na trh – vďaka silnej pozícii v internetovom obchode a premyslenej cenovej stratégii,
  • ponúka širší výber balíkov predplatného, základný stojí 10 dolárov mesačne (podobne ako Apple Music i Spotify),
  • nižšou cenou odmeňuje členov svojho klubu predplatiteľov Amazon Prime, ďalšiu zľavu ponúka zákazníkom, ktorí pri využívaní jeho streamingu počúvajú hudbu len cez reproduktor Echo z jeho dielne.

Podľa odhadu konzultačnej firmy Midia Research držal vlani v júni líder Spotify 35 % trhu streamovanej hudby.

Apple mal 18-percentný podiel a Amazon 13 %.

Podľa analytikov Amazon naháňa body aj v odlišných segmentoch trhu než konkurencia. Získava zákazníkov napríklad medzi staršími domácnosťami.

K najväčším trhom audiostreamingovej služby Amazonu patria Spojené štáty, Japonsko, Británia a Nemecko.

Zdieľať

Slovenská autobusová doprava Zvolen nebude od soboty premávať na prímestských linkách, ktoré zabezpečuje pre Banskobystrický samosprávny kraj. Rozhodlo o tom mimoriadne predstavenstvo spoločnosti. Ide o reakciu na dlhodobý spor s vedením kraja o financovanie spojov.

Výnimku budú tvoriť len linky, ktoré premávajú na základe tzv. osobitných zmlúv, uzavretých s jednotlivými samosprávami či podnikmi. Znamená to, že od soboty do odvolania nebude jazdiť asi 120 spojov stoviek liniek na väčšine územia Banskobystrického kraja.

Rozhodnutie bolo prijaté po tom, ako BBSK dal na súd podanie na zrušenie tzv. Kotlebových dodatkov, ktoré umožňujú SAD účtovať BBSK určité mesačné zálohové platby, a s týmto podaním na súde samosprávny kraj aj uspel.

BBSK tvrdí, že do politiky cenotvorby SAD nevidel, a preto chcel tento proces urobiť transparentnejším. (tasr)

Zdieľať

Globálny predaj mobilných telefónov sa tento rok zvýši o 1,7 % na takmer 1,78 miliardy, prognózuje výskumná spoločnosť Gartner. K rastu by mal prispieť dopyt po telefónoch, ktoré podporujú 5G sieť.

V minulom roku sa odbyt mobilov prepadol o 2 %, pripomína Gartner v tlačovej správe.

„Zvýšená dostupnosť 5G prístrojov podporí nahrádzanie starších mobilných telefónov novými,“ hovorí Ranjit Atwal, šéf výskumu spoločnosti Garnter.

Podiel 5G prístrojov na celkovom predaji mobilov by mal tento rok dosiahnuť 12 %, v roku 2023 by mal stúpnuť na viac ako polovicu.

Predaj počítačov klesne:

Gartner predpovedá zníženie odbytu počítačov, ktorý negatívne ovplyvní koniec prechodu na operačný systém Windows 10.

Objem predaja odhaduje na 250,8 milióna kusov. Vlani stúpol o 0,6 % na 261,2 milióna zariadení, išlo o prvý prírastok za osem rokov.

Súhrnný globálny odbyt osobných počítačov, tabletov a mobilných telefónov by mal tento rok stúpnuť o 0,9 % na 2,16 miliardy prístrojov.

Zdieľať

Bratislavské letisko vlani vybavilo 2,29 milióna cestujúcich, za rekordným rokom 2018 zaostalo o 2470 ľudí. Dvojmiliónovú hranicu prekonalo po štvrtý raz vo svojej histórii. Najviac cestujúcich vlani smerovalo do Londýna.

Historický rekord padol v počte vybavených pasažierov na pravidelných linkách, ktoré vlani využilo viac ako 1,88 milióna ľudí, uvádza letisko v tlačovej správe.

Prečo rekord odolal:

V letnej sezóne obsluhovali dovolenkové charterové lety stroje s menšou kapacitou, nahrádzali uzemnené lietadlá Boeing 737 Max.

Letisko pocítilo následky ukončenia prevádzky liniek do Prahy a Košíc.

„Nebyť týchto dvoch faktorov, historický rekord by sme pravdepodobne prekonali o niekoľko desaťtisíc cestujúcich,“ hovorí šéf letiska Jozef Pojedinec.

Kto a kam lietal:

Pravidelné linky zabezpečovalo v Bratislave 7 leteckých spoločností – Air Cairo, Cyprus Airways, flydubai, Pobeda, Ryanair, Smartwings a Wizzair.

Prevádzkovali 47 pravidelných letov do 41 destinácií v 18 krajinách. Najviac cestujúcich prepravili z Bratislavy nízkonákladové aerolinky Ryanair.

Novinky v roku 2020:

  • rozšíri sa ponuka letov na Rodos a Korfu, pravidelné linky do týchto destinácií spustí Cyprus Airways;
  • Wizzair spojí od júna Bratislavu s Petrohradom (4 x týždenne);
  • Ryanair obnoví v lete pravidelnú linku do Barcelony-Girony, viac letov na Malorku, Korfu a do Burgasu pridal aj Smartwings.
Zdieľať

Švajčiarsko vyrazilo najmenšiu zlatú mincu na svete s priemerom 2,96 milimetra. Je na nej vyobrazený Albert Einstein, ako vyplazuje jazyk. Minca sa bude predávať vo zväčšovacom skle, aby bolo svetoznámeho fyzika dobre vidieť.

Minca váži 0,063 gramu a má nominálnu hodnotu štvrť švajčiarskeho franku (27 eurocentov), uvádza švajčiarska mincovňa Swissmint (pdf).

Vyrobených bolo 999 kusov, cena jedného exemplára je 199 frankov (185 eur), píše agentúra AP.

Foto - tasr/ap
Foto – tasr/ap
Zdieľať

Francúzsko sa dohodlo s USA na postupe, ako vyriešiť zdanenie digitálnej ekonomiky. V Davose to povedal francúzsky minister financií Bruno Le Maire. Dohoda predpokladá, že sa bude v rámci OECD rokovať o zavedení dane s celosvetovou pôsobnosťou.

Digitálna daň vo Francúzsku platí už od minulého roka, v stredu sa však Paríž a Washington dohodli na prímerí.

„Je to dobrá správa, pretože sa tým znižuje riziko amerických sankcií a otvára možnosť medzinárodného riešenia digitálnej dane,“ dodal. (čtk)

Zdieľať

Británia chce obchodnú dohodu s USA, ale aj digitálnu daň

Británia chce uzatvoriť obchodnú dohodu s USA, trvá však zároveň na zavedení digitálnej dane voči veľkým technologickým spoločnostiam, vyhlásila britská ministerka obchodu Andrea Leadsomová.

Medzi Britániou a Spojenými štátmi je dlhodobo veľmi úzky vzťah, a preto určité nezhody, ktoré sa môžu z času na čas vyskytnúť, ho nepoškodia, cituje Reuters vyjadrenie Leadsomovej pre rozhlasovú stanicu Talk Radio.

Aký je britský plán digitálnej dane:

  • mali by ju platiť technologické koncerny vo výške 2 % z tržieb vygenerovaných v Británii,
  • vzťahovala by sa na spoločnosti s globálnymi ročnými tržbami najmenej 500 miliónov libier,
  • mala by platiť od apríla, keď sa v Británii začína nový fiškálny rok.

Podľa amerického ministra financií Stevena Mnuchina je obchodná dohoda s Britániou po jej vystúpení z EÚ najvyššou prioritou Spojených štátov, píše Reuters.

„Očakávame, že ju dokončíme tento rok, čo bude skvelé pre nich aj pre nás,“ vyhlásil Mnuchin s tým, že dohoda s Britániou je „absolútnou prioritou“ prezidenta Donalda Trumpa.

Francúzsky prípad:

Digitálnu daň (3 % z obratu) pre firmy rangu Google, Amazon, Facebook či Apple zaviedlo s platnosťou od minulého roka Francúzsko.

Spojené štáty reagovali hrozbou uvalenia ciel na dovoz francúzskych výrobkov v ročnom objeme viac ako 2 miliardy dolárov.

Obe krajiny sa dohodli na dočasnom prímerí. Francúzi odložili splatnosť dane z apríla na koniec roka, Američania zasa upustili od nových ciel.

Zdieľať

Slovenská sporiteľňa zaplatila prvú časť zvýšeného bankového odvodu vo výške 16,9 milióna eur. Peniaze však chce od štátu späť. Najväčšia banka na Slovensku uviedla, že podnikne právne kroky s cieľom získať zaplatené milióny eur naspäť.

„Napriek tomu, že sme zaplatili, Slovenská sporiteľňa použije všetky dostupné možnosti, aby chránila svoje práva a súčasne tak prispela k stabilite bankového sektora a dostupnosti financovania pre ľudí a firmy na Slovensku,“ povedal šéf banky Peter Krutil.

Novoročné zvýšenie bankovej dane podľa sporiteľne ešte viac zväčšilo rozdiely medzi tým, koľko daní platia banky a iné firmy. Kým bežné firmy platia daň z príjmu na úrovni 21 % (a malé firmy 15 %), daňové zaťaženie bankového sektora tento rok stúpne takmer k 50 %.

Zvyšovanie daní prichádza v čase, keď sú sadzby ECB nízke, konkurencia v úveroch vysoká a zisky bánk tak klesajú, uviedla banka.

„Zisk bankového sektora pred daňami dosiahol vlani okolo 950 miliónov eur, z čoho banky zaplatili tretinu na bankovom odvode a dani z príjmu. Nižšie úrokové sadzby, vyššie mzdy a ďalšie náklady by tento rok mali znížiť zisk sektora pred daňami k odhadovaným 885 miliónom eur. Banky napriek nižšiemu zisku zaplatia na bankovej dani a dani z príjmu viac, až 415 miliónov eur, čo zodpovedá daňovému zaťaženiu na úrovni 47 %. Čistý zisk sektora by tak mal klesnúť o štvrtinu,“ povedal Krutil.

Slovenská sporiteľňa ďalej uviedla, že banky platia aj odvod do rezolučného fondu a Fondu ochrany vkladov, ktoré sú určené na podobné účely ako banková daň (spolu asi 25 miliónov eur). Banky a ich zamestnanci odvedú štátu ďalších vyše 300 miliónov eur na odvodoch a dani z príjmu fyzických osôb. V konečnom dôsledku tak štát v roku 2020 dostane od bánk a ich zamestnancov asi 750 miliónov eur, výrazne viac, ako bude zisk akcionárov bánk na Slovensku, uviedla Slovenská sporiteľňa.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať