Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Lieku na tíšenie bolestí je málo, môže za tým byť aj jeho vývoz

Ilustračné foto - Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Liek Lyrica chcú často vyviezť za hranice, kde jedno balenie môže stáť aj o niekoľko desiatok eur viac ako u nás. Naše lekárne už hlásia, že im liek chýba.

Lekáreň v Martine sa snaží zohnať pre pacientov liek Lyrica. Používa sa na liečbu epilepsie, dlhotrvajúcej bolesti vyvolanej porušením nervov napríklad pri cukrovke či pri oparoch. Minulý týždeň rovnaký problém riešilo ministerstvo zdravotníctva v lekárni v Handlovej. O probléme s liekmi informovala aj pluska.sk.

Za mesiac sa na Slovensku spotrebuje asi 10-tisíc balení tohto lieku. „Také zlé ako teraz to doposiaľ nebolo,“ hovorí pre Denník N viceprezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ. Kým pred dvomi až tromi mesiacmi sa ešte dalo podľa neho raz za dva týždne dostať k niekoľkým baleniam Lyricy, v januári Sukeľ nedostal do svojej lekárne už ani jeden kus.

Jedným z dôvodov, prečo tento liek chýba, je, že firma Pfizer ho na náš trh dodáva len o niečo viac, ako sa ho na Slovensku aktuálne spotrebuje. „Napriek stúpajúcej spotrebe lieku držiteľ registrácie postupne znižoval dovoz a dnes iba mierne prevyšuje spotrebu lieku. Ústav ho preto vyzval, aby zvýšil dodávky lieku,“ povedala Valéria Pernišová, hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv, ktorý aj liek Lyrica podrobne kontroluje.

Pfizer sa bráni. Tvrdí, že dodávky liekov sa plánujú aspoň pol roka vopred a podľa údajov o spotrebe dodáva na slovenský trh liekov dosť. Podľa veľkosti balení je to o 7 až 19 percent viac, ako sa spotrebuje, reagoval Miroslav Lednár z Pfizeru.

Máme lacné lieky

Druhým dôvodom, prečo je na našom trhu nedostatok balení lieku Lyrica, je aj jeho reexport. Vyváža sa do zahraničia, pretože na Slovensku sú veľmi nízke ceny liekov, ktoré prepláca poisťovňa.

U nás sa určujú ako priemer troch najnižších cien v Únii. Preto sú často v okolitých krajinách lieky drahšie ako na Slovensku. Výrobca tak privezie liek ku nám, za nízke ceny, dodávatelia ich však vyvezú do zahraničia, kde stoja viac.

Taký prípad je aj liek Lyrica, ktorý chcú dodávatelia často vyvážať. „Dostupnosti lieku Lyrica venujeme dlhodobo zvýšenú pozornosť. Opakovane pri tomto lieku evidujeme oznámenia o plánovanom vývoze, preto podrobne sledujeme údaje o ich dovoze, spotrebe a plánovanom vývoze,“ hovorí Pernišová.

Záujem vyvážať je veľký

Počas minulého roku zakázal ústav vyviezť Lyricu do zahraničia takmer 20-krát. Len v poslednom štvrťroku však zo Slovenska vyviezli 230 balení, ale za uplynulé tri mesiace chceli distribútori vyviezť takmer 5000 balení liekov, najčastejšie do Nemecka, Veľkej Británie, Česka, Holandska, Dánska či Belgicka.

Lednár z firmy Pfizer pripomína, že výrobcovia, ale aj distribútori a lekárne majú povinnosť zásobiť krajinu dostatkom liekov. „Po vyskladnení liekov naša spoločnosť nevie, a ani nemôže ďalej kontrolovať a určovať tok liekov až k pacientovi,“ hovorí Lednár.

Ak sa až k nemu lieky nedostanú, vždy je to zodpovednosť konkrétnych subjektov, ktoré dajú prednosť inému obchodnému využitiu liekov, dodáva. Takým príkladom je podľa neho aj reexport.

„Meno a reputáciu našej spoločnosti aj našich produktov tieto obchodné prístupy v každom prípade poškodzujú – napriek tomu, že nie je v našej moci ich ovplyvniť,“ dodáva Lednár s tým, že dodávky liekov neznížia.

„Chápeme však, že všetky požiadavky na dodávanie liekov nemôžu byť naplnené, pretože podľa našich odhadov je záujem vyvážať lieky vyšší než ich dodávať pacientom na Slovensku,“ povedal.

Aj desiatky eur na balení

A koľko na tom môžu zarobiť? Najmenšie balenie lieku Lyrica u nás stojí vyše 26 eur, v Nemecku takmer 67 eur. Pri najväčšom balení sa dá zarobiť 36 eur, ak ho preveziete zo Slovenska do Nemecka. V Česku na jednom balení reexportom možno zarobiť tri eurá, v Maďarsku sedem eur, v Rakúsku 11 a v Poľsku 9 eur.

Okrem vývozu liekov určených pre náš trh môžu byť za nedostatkom lieku Lyrica aj obchodné vzťahy medzi lekárňami a distribútormi. „Jednou z príčin nedostatku liekov sú však aj samotné lekárne, ktoré sa zapájajú do reexportu,“ dodáva Pernišová.

Problémom reexportu sa štát zaoberá už dlhšie, nedá sa však jednoducho vyriešiť. Štátny ústav môže zakázať konkrétny vývoz, ale štát nemôže zakázať reexport ako taký, lebo pravidlá Európskej únie hovoria o voľnom pohybe tovaru.

„Štátny ústav robí, čo sa dá – zakazuje vývoz dosť aktívne. Ale zákaz vývozu ešte neznamená povinnosť dodať liek do našich lekární,“ hovorí Sukeľ.

Keďže úplný zákaz naráža na pravidlá Únie, problém by sa podľa neho mohol vyriešiť zvýšením cien, ale to zas nie je ideálne riešenie z hľadiska verejných financií alebo doplatkov. „Keď sa chcem hrať na filozofa, tak zvyknem položiť otázku, či je rozumné a normálne uplatňovať voľný pohyb tovaru na produkty s regulovanou cenou,“ dodal Sukeľ.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: AeroMobil nie je mŕtvy. Má však nového nečakaného súpera
  • Diskusia:  Ministri Richard Sulík a Milan Krajniak o riešení koronakrízy
  • Dôchodky: Krajniak zvažuje časť dôchodkovej reformy presadiť do ústavy netypickým „prílepkom“
  • Pomoc: V dotácii nájmov bude štát pokračovať, vláda poslala parlamentu novelu
  • Mýto: Štát spustí do konca mesiaca súťaž na časť mýtneho systému
  • Bývanie: Výška úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania sa zvýši, parlament schválil novelu
  • Zdravotníctvo: Ochrana nemocníc pred exekúciami bude pokračovať v zúženej forme
  • Gastro: Od piatka budú platiť nové prísnejšie pravidlá pre terasy podnikov a reštaurácií
  • Firmy: IBM zruší v Európe 10-tisíc pracovných miest, môže sa to týkať aj Slovenska
  • Británia: Najväčšej komerčnej tlačiarni bankoviek v 1. polroku výrazne stúpol prevádzkový zisk
  • Automobilky: Neziskovka T&E hovorí, že výrobcovia klamú v údajoch o spotrebe a emisiách plug-in hybridov
  • Zasiahla druhá vlna vaše podnikanie? Napíšte nám

Vicepremiérka Remišová má pre občanov nachystané elektronické rúška. Mali by uľahčiť cestovanie

Koláž N, foto TASR, vizualizácia Slovensko IT
Koláž N, foto TASR, vizualizácia Slovensko IT

Vicepremiérka Veronika Remišová ukázala aplikáciu eRúško, s pomocou ktorej by mali občania zistiť, že boli v kontakte s infikovaným. Je tesne pred dokončením, no o nasadení má rozhodnúť ministerstvo zdravotníctva. Vývoj robila štátna firma Slovensko IT.

Týždeň v európskej ekonomike: Obchodnú politiku EÚ možno čaká „zelený“ obrat

Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová. EÚ sa môže pri obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu. Foto - TASR/AP
Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová. EÚ sa môže pri obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu. Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • EÚ sa môže v obchodných dohodách inšpirovať „zelenou obchodnou politikou“ Nového Zélandu.
  • Európska komisia spustila diskusiu o pravidlách, ktoré výrazne ovplyvnia súkromných investorov.
  • V obchodných rokovaniach s Britániou sa ticho rodí nádej, do konca je ešte ďaleko.

Minúta po minúte

Horná komora poľského parlamentu žiada vládu, aby neblokovala prijatie rozpočtu Európskej únie a s ním spojeného plánu obnovy. Senát vládu vyzýva, aby „rešpektovala národné záujmy a ustúpila od vyhrážok vetovania rozpočtu EÚ“, píše sa v rezolúcii.

Senátori zdôraznili, že vetovanie dohody je v rozpore s hospodárskymi, politickými a strategickými záujmami Poľska. Podľa nich hrozí, že sa „oneskorí, obmedzí alebo dokonca zadrží čerpanie stoviek miliárd zlotých z európskych fondov vrátane plánu obnovy Únie, ktorý má pomôcť prekonať hospodársku krízu spôsobenú pandémiou koronavírusu“.  (pap, tasr)

Skupine Kofola klesli za tri štvrťroky tržby medziročne o 1,2 % na 4,83 miliardy Kč (180 miliónov eur). Prevádzkový zisk pred odpismi EBITDA jej však stúpol o 5,3 % na 905,8 milióna Kč (35 miliónov eur).

Kofola to dnes oznámila v tlačovej správe.

Za samotný 3. kvartál Kofole tržby stúpli o 219,5 milióna na 2,08 miliardy korún (o 8,39 milióna na 80 miliónov eur), čo predstavuje 11,8 %. Hodnota ukazovateľa EBITDA v 3. štvrťroku narástla o 121,1 milióna korún (27,8 %) na 556,7 milióna korún (o 4,6 milióna eur na 21,3 milióna eur).

„Kofola si tak vytvorila rezervu na ekonomické výkyvy súvisiace s druhou vlnou pandémie koronavírusu,“ uviedla firma.

Generálny riaditeľ Kofoly Jannis Samaras uviedol, že v Českej republike a na Slovensku skupina oproti vlaňajšiemu tretiemu štvrťroku utŕžila o 21,4 % viac. „V oblasti nášho podnikania o úspechu roka vždy rozhoduje letná sezóna. Som rád, že tento rok sme ňou prešli najlepšie v histórii,“ uviedol Samaras. (čtk)

Heger už nemusí zrušiť IT zákazku, ktorú začal Kažimír. Externí členovia Rady ÚVO prehlasovali vedenie úradu

Ilustračné foto - Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Ministerstvo financií môže uzavrieť zmluvu s víťazom obstarávania na ekonomický IT systém za 56 miliónov eur z čias Petra Kažimíra. ÚVO síce pri kontrole argumentoval, že podmienky tendra mohli zvýhodniť niektorých záujemcov, no predsedu úradu Hliváka prehlasovala odvolacia rada.

Nemocnice majú byť aj naďalej chránené pred exekúciami. Pravidlá ochrany sa však majú zmeniť a po novom sa majú týkať všetkých, ktoré sú označené ako subjekty hospodárskej mobilizácie. Novelu schválil parlament.

Parlament o nej rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. Ochrana nemocníc pred exekúciami sa mala pôvodne skončiť na konci roka.

Návrh vylučuje z možných exekúcií majetok zdravotníckych zariadení v prípade, že by exekúcia mohla ohroziť poskytovanie ústavne garantovaného práva na zdravotnú starostlivosť.

Z exekúcií sa vylučuje majetok zdravotníckych zariadení, prípadne majetok obce či samosprávneho kraja, ktorý je v správe zdravotníckych zariadení, ale i majetok právnickej osoby, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Rovnako sa z exekúcie majú vylúčiť i finančné prostriedky na účtoch na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. (tasr)

Radšej vyhorieť ako niečo vybavovať na registrových súdoch, hovorí podnikateľ

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Lepšie je vyhorieť, ako niečo ísť vybavovať na úrady, a nieto ešte na súdy, tvrdí bratislavský podnikateľ, ktorý na zápis firmy do obchodného registra márne čaká už dva mesiace namiesto zákonných dvoch dní. Denník E píše aj o ďalších skúsenostiach podnikateľov.

Česká spoločnosť Eldis Pardubice uspela na Slovensku v novom výbere ministerstva obrany na dodávku radarov za 23,74 milióna eur pre vojenské letiská. Eldis vyšiel s najlepším hodnotením aj v predchádzajúcom výbere, no vylúčili ho, pretože nedodal potrebné dokumenty.

ČTK zistila informáciu z verejného registra. Eldis patrí do skupiny Czechoslovak Group zbrojára Michala Strnada.

Ministerstvo obrany najnovší výber dodávateľa rádiolokátorov nezrušilo napriek tomu, že Eldis Pardubice bola jedinou firmou, ktorá prejavila záujem o účasť a následne podala ponuku. Ministerstvo uviedlo, že cena za radary je primeraná. Česká spoločnosť podala ponuku len s mierne nižšou cenou oproti odhadovanej hodnote zákazky.

„Úspech v tendri na Slovensku si veľmi vážime jednak preto, že ide o veľmi významnú zákazku, ktorá nám zaistí prácu na budúce obdobie, jednak preto, že pôjde o zaujímavý referenčný projekt v krajine začlenenej do štruktúr NATO. V neposlednom rade vnímame na Slovensku potenciál aj na ďalšiu spoluprácu,“ povedal ČTK riaditeľ Eldisu Pardubice Aleš Jedlička.

Slovensko plánuje kúpiť tri súpravy rádiolokátorov na zabezpečenie letovej prevádzky na vojenských letiskách. Nová technika nahradí súčasné systémy, ktoré sú v prevádzke od 80. rokov a sú na konci svojej technickej životnosti.

Zrušená zákazka v časoch SNS

Ministerstvo obrany hľadalo dodávateľov letiskových radarov už za predchádzajúcej vlády. V roku 2018 úrad označil za najvýhodnejšiu práve ponuku od Eldis Pardubice. Zadávacie konanie, v ktorom česká firma ponúkala radary za 23,88 milióna eur vrátane počiatočnej logistickej podpory, však ministerstvo vlani zrušilo.

Zdôvodnilo to tým, že Eldis Pardubice nepredložil požadované dokumenty na posúdenie splnenia podmienok účasti. Česká firma to vtedy odôvodnila chybou jednotlivca. Ministerstvo potom vyhlásilo nové výberové konanie.

Ako pokračujú nákupy pre armádu

Okrem letiskových radarov sa Slovensko chystá kúpiť pre armádu 17 kusov 3D radarov rôzneho dosahu, hodnotu zákazky ministerstvo odhadlo na zhruba 155 miliónov eur. Nové vedenie ministerstva po februárových parlamentných voľbách podmienky výberu dodávateľov upravilo. O dodávkach rokuje s vládami 10 krajín. Česko medzi nimi nie je.

Nákup radarov je súčasťou rozsiahlej modernizácie zastaranej techniky ozbrojených síl Slovenska. Štát už podpísal kontrakt na kúpu 14 kusov najmodernejšej verzie amerických stíhačiek F-16, kúpil aj viacúčelové vojenské vrtuľníky a dopravné lietadlá. (čtk, e)

Jedna stena musí ísť preč. Hygienici spresňujú pravidlá pre terasy a podniky riešia, či tam ešte bude dosť teplo

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Terasy reštaurácií, ktoré tam chcú podávať jedlo, budú musieť mať od piatka najmenej jednu stenu odkrytú. Upravuje to nová vyhláška hygienikov, ktorá tentoraz už jednoznačne deklaruje, že čiastočná ochrana pred poveternostnými podmienkami je povolená.

Počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti v USA opäť vzrástol. V minulom týždni sa zvýšil o 30-tisíc na 778-tisíc, analytici počítali s poklesom. Ešte začiatkom novembra bolo nových žiadostí za týždeň okolo 700-tisíc.

V týždni do 7. novembra poberalo podľa ministerstva práce nejakú formu podpory v nezamestnanosti 20,5 milióna ľudí. V rovnakom týždni vlani ich bolo podstatne menej, len 1,5 milióna.

Najväčšia svetová ekonomika naďalej bojuje s dosahmi koronakrízy. Počet pozitívne testovaných od začiatku novembra denne prekračuje 100-tisíc. Koronavírusom sa v USA doposiaľ nakazilo vyše 12,6 milióna osôb, zhruba 260-tisíc ľudí s ochorením covid-19 zomrelo.

Ďalšie čísla z ekonomiky USA:

  • Pred vypuknutím pandémie týždenne žiadalo o dávky v nezamestnanosti približne 200-tisíc ľudí, koncom marca štatistika vyskočila na rekordných takmer 6,9 milióna žiadostí za týždeň.
  • Nezamestnanosť v októbri klesla na 6,9 %, trh práce však naďalej zostáva hlboko pod predkrízovou úrovňou.
  • Americký HDP v 3. štvrťroku stúpol v prepočte na celý rok o rekordných 33,1 % po tom, ako v 2. kvartáli vykázal v dôsledku pandémie historický prepad o 31,4 %. (čtk, reuters)

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala dotačnú schému pre cestovný ruch v koronakríze. Odobrila aj zníženie cestnej dane autodopravcom, kompenzácie pre letiskové spoločnosti a ďalšie ekonomické novely.

Schému pomoci pre cestovný ruch organizuje ministerstvo dopravy, parlament ju schvaľoval v zrýchlenom režime. Počíta s finančným príspevkom pri poklese tržieb o viac ako 40 %. Potrebuje ešte súhlas Európskej komisie.

Podpísané novely a zákony

(tasr, e)

ECB naznačila, že na budúci rok by mohla bankám zrušiť zákaz vyplácania dividend. Banky sa k nemu budú môcť vrátiť, len ak dokladujú, že ich bilancia zvládne výpadky v dôsledku pandémie.

O úvahách ECB v oblasti dividendovej politiky bánk píšu Financial Times s odkazom na podpredsedu jej dozornej rady Yvesa Merscha.

Keď sa na jar v Európe začala šíriť nákaza koronavírusom, ECB nariadila bankám v eurozóne, aby prerušili výplatu dividend a odkup svojich akcií, vďaka čomu im zostalo 30 miliárd eur. Bankový sektor odvtedy lobuje za to, aby aspoň silnejšie banky mohli začiatkom budúceho roka obnoviť dividendovú politiku.

Mersch sa obáva, že banky, ktoré ťažia z voľnejších požiadaviek na držanie kapitálu, budú chcieť vyplatiť jeho časť akcionárom. Predĺžiť zákaz výplaty dividend aj na budúci rok však podľa neho bude náročné.

ECB oficiálne neoznámi rozhodnutie o zrušení zákazu skôr než 10. decembra, keď má zverejniť nový ekonomický výhľad. (čtk)

Británia bude mať najvyšší rozpočtový deficit od 2. svetovej vojny. Vláda si požičia 394 miliárd libier, čo zodpovedá 19 % HDP. Kabinet zmiernil odhad prepadu ekonomiky v tomto roku, na budúci rok čaká miernejšie zotavenie.

V uplynulom fiškálnom roku do konca marca si vláda požičala 56 miliárd libier, čo bolo 2,5 % HDP. V auguste Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť (OBR) predpokladal, že vládne pôžičky tento rok dosiahnu 372,2 miliardy libier.

Podľa ministra financií Rishiho Sunaka britská ekonomika tento rok pravdepodobne klesne o rekordných 11,3 % a na budúci rok sa HDP zvýši o 5,5 %. V júli OBR očakával na tento rok prepad o 12,4 % a na rok 2021 rast o 8,7 %.

Sunak už skôr uviedol, že zatiaľ nie je čas začať s obmedzovaním pôžičiek, pretože ekonomika v 4. štvrťroku pravdepodobne opäť klesne kvôli koronavírusovým obmedzeniam.

Minister preto nedávno predĺžil plán ochrany pracovných miest do konca marca, rozšíril núdzové výdavky a zníženie daní. V súčasnosti odhaduje, že náklady na boj s koronavírusom dosiahnu v tomto roku 280 miliárd libier. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať