SNS presadila aj nápady, ktoré málokto berie vážne

SNS sa pri rokovaniach o programe novej vlády ocitla v špecifickej situácii. Jej program bol totiž tvorený viac ideologickými myšlienkami než realistickými návrhmi.

Základnou premisou predsedu Andreja Danka je, že všetko podstatné má riešiť štát. V prvom rade by mal urobiť poriadok v strategických podnikoch.

„Nie je možné, aby slovenskú energetiku ovládali štyridsaťroční chlapci,“ opakoval Danko s odkazom na podiely J&T a Daniela Křetínského v slovenskej energetike.

Tieto tézy Danko presadil aj do programových priorít vlády, ale len naoko. Dokument počíta napríklad s „novým znením zákona o strategických podnikoch“ či so „zákazom privatizácie strategického majetku štátu“.

V skutočnosti privatizáciu strategických podnikov odmieta Fico už od svojho vstupu do politiky, takže takáto požiadavka je v praxi zbytočná. A v prípade nového zákona o strategických podnikoch dokument nerieši, čo má takýto zákon priniesť.

Poďme spolu lietať

Samostatnou kapitolou sú sľuby SNS v oblasti dopravy. Keď chcel Danko ukázať, že dokáže aj kritizovať Smer, spomenul tému vlakov InterCity. Prekážalo mu, že ministerstvo dopravy nechalo v januári tieto najluxusnejšie štátne expresy zrušiť.

Danko preto verejne presadzoval ich návrat. „Štát sa zbavil toho, čo bolo dobré a dobrým hospodárením sa mohlo dostať aj do čiernych čísel,“ hovoril pred voľbami. Jeho požiadavka sa dostala aj do programových priorít, ale len v rovine „možno“. V dokumente sa doslova píše o „prehodnotení zrušenia vlakov InterCity“.

Niet divu. Resuscitácia IC vlakov za súčasnej situácie nedáva ekonomický zmysel. Štátne expresy boli dlhodobo v strate a možnosť dostať ich do zisku ešte viac klesla po tom, ako im začal konkurovať súkromný RegioJet.

Podobne Danko dopadol aj s ďalším nápadom, aby si štát založil vlastného leteckého a vodného dopravcu. Predbežný programový dokument sa i k tomuto bodu stavia len neurčito. Píše sa v ňom, že vláda „pripraví podmienky“ na zriadenie národného leteckého a vodného dopravcu.

Predstava, že by si štát v roku 2016 založil vlastné aerolínie, pôsobí absurdne. Takýto projekt sa neujal ani v prvých rokoch po vzniku samostatného Slovenska, keď ešte národní dopravcovia nečelili konkurencii nízkonákladových spoločností.

Napríklad v Maďarsku národný dopravca Málev skrachoval pred štyrmi rokmi, v Česku zavedené České aerolínie museli pred kolapsom hľadať záchranu v predaji menšinového podielu Kórejčanom.

Národného dopravcu má dnes síce napríklad susedné Poľsko (aerolínie LOT), v jeho prípade však ide o firmu s takmer deväťdesiatročnou tradíciou.

Potraviny a kúpele sa chytili

Paradoxom je, že viac šancí na úspech majú návrhy, čo si Dankova SNS osvojila od ľudí, s ktorými sa neskôr rozkmotrila.

Medzi programovými prioritami sa napríklad objavila požiadavka na „zvýšenie podielu slovenských potravín na spotrebiteľskom trhu“ či „osobitné stimuly do slovenského kúpeľníctva“.

Zvýšenie podielu slovenských potravín presadzoval v SNS jej bývalý podpredseda a exminister pôdohospodárstva Vladimír Chovan, ktorého Danko tri dni pred voľbami vyškrtol z kandidátky.

A tému rozvoja kúpeľníctva Dankovi vlani ponúkol neskorší kandidát za SaS Tibor Bindas, ktorý sa jej venoval niekoľko rokov.

Okrem toho sa SNS sa podarilo do programových priorít zapracovať napríklad „posilnenie starostlivosti štátu o zahraničných Slovákov“. Naopak, Danko ustúpil od nápadu, ktorý SNS hlásala vo volebnom programe, aby na Slovensku fungovala len jedna zdravotná poisťovňa.

To napokon nepresadil ani Robert Fico, narazil na to, že znárodnenie súkromnej Dôvery by bolo len ťažko realizovateľné. V programe sa tak nakoniec spomína aspoň „obmedzenie zisku súkromných zdravotných poisťovní“.