Očakávalo sa, že Slafkovský zarobí ešte viac. Vysvetľujeme jeho 8-ročnú zmluvu na 60,8 milióna dolárov

Najväčšou úlohou tohto leta pre generálneho manažéra Montrealu Kenta Hughesa bol podpis zmluvy s Jurajom Slafkovským.

Obe strany ju podpísali už v prvý možný deň – 1. júla.

Predchádzal tomu mesiac rokovaní a výsledkom je 8-ročná zmluva na 60,8 milióna dolárov.

Slafkovský by sa vďaka nej mal stať hokejistom s najvyšším nominálnym ročným platom v slovenskej histórii. Bude zarábať 7,6 milióna dolárov pred zdanením.

Zdeno Chára aj Marián Gáborík mali počas najvýnosnejších sezón plat 7,5 milióna dolárov, Marián Hossa 7,45.

Pri zohľadnení inflácie však všetci traja reálne zarábali viac a ich zmluvy aj zaberali viac percent z platového stropu, ktorý bol vtedy nižší.

Hossa síce podpísal so Chicagom kontrakt na 63,3 milióna, no ten bol rozložený až na 12 rokov, čo znamenalo ročný príjem 5,275 milióna.

Posledné štyri sezóny pritom už nehral a NHL práve v dôsledku takýchto zmlúv zmenila pravidlá a stanovila dĺžku maximálneho kontraktu na 8 rokov. Kluby sa totiž predtým pridlhými zmluvami snažili umelo znížiť ročné zaťaženie v platovom strope.

V budúcej sezóne ešte dobehne posledný rok z jeho trojročného nováčikovského kontraktu za 950-tisíc dolárov na sezónu, no od sezóny 2025/26 až do sezóny 2032/2033 už bude zarábať 7,6 milióna dolárov.

Sú to obrovské peniaze pre hráča, ktorý ešte len začína, no za víťaza rokovaní je aj tak považovaný Montreal.

Slafkovský si totiž mohol pýtať ešte viac.

Časom možno bude podhodnotený

Slafkovského plat sa odvíjal od jeho spoluhráčov Nicka Suzukiho a Cola Caufielda.

Ako začínajúci hráč prijal aj platovo úlohu toho tesne za nimi.

Caufield má zmluvu takisto na 8 rokov s ročným príjmom 7,85 milióna dolárov.

Tá suma nie je náhodná. Klub chcel zachovať istú hierarchiu, podľa ktorej by nikto nemal zarábať viac ako kapitán Suzuki, ktorý má 7,875 milióna.

Tým Montreal určite argumentoval pri rokovaniach a Slafkovského s jeho agentom aj presvedčil.

Lenže platový strop sa bude navyšovať a Slafkovský si mohol pýtať nie podobnú sumu ako majú jeho spoluhráči, ale rovnaké percento z platového stropu.

Keď podpisoval zmluvu Suzuki, platový strop bol vo výške 83,5 milióna dolárov a on z neho dostal 9,4 percenta.

V prvom roku Slafkovského zmluvy bude mať platový strop už výšku 92 miliónov. Keby si pýtal 9,4 percenta z tejto sumy, klub by mu musel zaplatiť až 8,65 milióna dolárov.

Očakávalo sa, že jeho plat sa bude začínať číslom 8 a klub by vedel argumentovať, že síce zarába viac ako Suzuki, no z hľadiska percent má menej.

Argument, že Suzuki by ako kapitán mal zarábať najviac, časom tak či tak prestane platiť.

Klub sa totiž raz dostane do bodu, keď jeho mladé jadro so Suzukim, s Caufieldom a so Slafkovským už bude pripravené na play-off.

Vtedy príde fáza, keď bude treba posilniť káder výmenami. Očakáva sa, že klub pôjde aj po minimálne jednom hráčovi extratriedy – a taký bude pri vyššom platovom strope stáť aj desať miliónov.

Expert na Montreal Arpon Basu označil Slafkovského kontrakt na 7,6 milióna za „veľkú výhru“ a „home run“ pre generálneho manažéra Kenta Hughesa. Tak ho hodnotí aj väčšina fanúšikov.

Slafkovský je na rozdiel od svojich spoluhráčov draftovou jednotkou a počas svojej druhej sezóny ukázal veľký progres. Ak by ho zopakoval aj v budúcej sezóne, o rok by si mohol pýtať oveľa viac.

„Realita je taká, že Slafkovský sa môže stať najlepším hráčom z tejto trojice,“ píše Basu. „Tento kontrakt sa môže ukázať ako jeden z najvýhodnejších pre klub v celej NHL.“

Prečo bude spokojný aj Slafkovský

Hoci si mohol pýtať o státisíce až milión viac, Slafkovský bude stále zarábať veľmi veľa. Nominálne dokonca najviac v slovenskej histórii, hoci po zohľadnení inflácie to neplatí.

Má už teraz istotu skvelého platu na osem rokov, počas ktorých sa môže čokoľvek stať – od zranení po pokles výkonnosti.

Tým, že zobral kontrakt výhodný pre klub, navyše zvýšil šancu, že dostane to, čo chce najviac – víťazstvá.

Kent Hughes v minulosti robil agenta a jeho predošlý klient Patrice Bergeron v roku 2013 podpísal zmluvu za menej peňazí, aby mohol Boston zostaviť čo najsilnejší káder.

Bergeron vtedy podpísal osemročný kontrakt na 6,875 milióna dolárov, hoci jeho trhová hodnota bola vyššia.

Všetci traja kľúčoví útočníci Montrealu zarábajú menej ako 8 miliónov. To platí o máloktorom klube. Vďaka tomu Canadiens môžu okolo nich vystavať veľmi kvalitný tím.