Matúš Zdút
Dlhoročný diplomat Metod Špaček sa mal 1. júla stať stálym predstaviteľom Slovenska pri OSN v New Yorku. Realita je úplne iná – nenastúpi na prestížny diplomatický post a po viac ako dvoch desaťročiach dostal aj výpoveď od ministerstva zahraničných vecí, na ktoré sa vrátil po dočasnom pobyte v Prezidentskom paláci.
Ako k tomu došlo?
Najprv o ňom v apríli vyšli dva texty v časopise Plus 7 dní. Prvý mal titulok Dvaja muži a dieťa? Vedúci Čaputovej kancelárie vychováva bábätko so spolubývajúcim a druhý Zlatý padák pre šéfa Čaputovej kancelárie? Balí kufre aj s gej partnerom a ich bábätkom.
Bolo to prvýkrát, čo sa vo verejnom priestore objavila informácia o Špačkovej sexuálnej orientácii.
Krátko nato mu oznámili, že do New Yorku nevycestuje, a tento týždeň v pondelok sa dozvedel, že nebude ďalej pracovať ani na ministerstve zahraničných vecí, kde strávil viac ako dve desaťročia.
Slovensko tak prichádza o jedného zo svojich najskúsenejších diplomatov.
Chcel dokončiť prácu v Prezidentskom paláci
Keď sa v roku 2023 vtedajší stály predstaviteľ SR pri OSN v New Yorku Michal Mlynár stal zástupcom výkonnej riaditeľky Programu OSN pre ľudské sídla (UN-Habitat), minister zahraničných vecí Rastislav Káčer ako jeho nástupcu vybral dlhoročného diplomata Metoda Špačka.
„Vzhľadom na svoj odborný background, či už ide o medzinárodné právo, alebo o to, že som Slovensko viackrát zastupoval na pôde OSN, som s tým súhlasil,“ spomína v rozhovore Špaček. Mal však jednu podmienku. Post preberie až po skončení mandátu prezidentky Zuzany Čaputovej, u ktorej pracoval ako vedúci kancelárie.
Káčer súhlasil a vedením misie bol poverený ako chargé d’affaires ad interim skúsený diplomat Richard Galbavý. Špaček hovorí, že každý minister zahraničných vecí po Káčerovi jeho nomináciu potvrdil.
Najprv Miroslav Wlachovský, ktorý viedol slovenskú diplomaciu ako člen vlády Ľudovíta Ódora, a následne aj súčasný minister zahraničných vecí Juraj Blanár zo Smeru.
„Tie nominácie, ktoré urobila predchádzajúca vláda Eduarda Hegera – či už s ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom, alebo Rastislavom Káčerom –, tak tie bežali ďalej. To je v poriadku, hovorí sa tomu kontinuita. Niečo, čo dnes nemáme,“ povedal pre Denník N Wlachovský.
Špaček hovorí, že potvrdenie prebehlo aj počas rozhovoru medzi prezidentkou a Blanárom po tom, čo podpredseda Smeru nastúpil do funkcie.
„Potrebujeme šťuku, ktorá možno aj nekonvenčným spôsobom popreháňa starých kaprov v rybníku slovenskej diplomacie. Rybníku, ktorý sa tvári, že je nedotknuteľný a určený len pre elity typu Káčera, Korčoka, Demeša a spol.,“ hovoril premiér a predseda Smeru Robert Fico ešte pred tým, ako na post ministra zahraničných vecí vybral Blanára, ktorý mal dovtedy skúsenosti ako predseda žilinskej župy a z parlamentu.
Špaček v januári 2024 – teda ešte stále ako riaditeľ prezidentskej kancelárie – predložil ako dezignovaný veľvyslanec do schvaľovacieho procesu svoju koncepciu. Schvaľovací proces tejto koncepcie ministerstvo pod vedením Blanára zastavilo po zverejnení výsledkov druhého kola prezidentských volieb, čo bolo zároveň pár dní po publikovaní prvého článku v Plus 7 dní, hovorí Špaček.
Inými slovami – už bolo jasné, že v Prezidentskom paláci nebude Ivan Korčok, ale dovtedajší člen vládnej koalície Peter Pellegrini. Prezident je pri výbere veľvyslancov posledným článkom v procese – nových veľvyslancov menuje práve on. Pre Blanára a tvorenie zoznamu nových veľvyslancov znamenalo Pellegriniho víťazstvo v tomto zmysle zásadnú informáciu.
„Na prerokovanie mojej koncepcie vedením rezortu som bol pozvaný na pondelok 8. apríla 2024 (prvý pondelok po volebnom víkende) a tesne pred začiatkom zasadnutia mi bolo oznámené, že na ministerstvo nemám chodiť a prerokovanie koncepcie sa odkladá,“ opisuje sled udalostí Špaček.
V máji mu riaditeľ kancelárie ministra zahraničných vecí Peter Kubica a generálna tajomníčka služobného úradu Miroslava Vozáryová oznámili, že do New Yorku nepocestuje.
„V máji mi oznámili, že 1. júla do New Yorku nepocestujem, že došlo z politických dôvodov k prehodnoteniu môjho postu a že ostávam na Slovensku,“ vysvetlil Špaček v rozhovore.
Informácia, ktorú priniesol týždenník Plus 7 dní, že Špačkov manžel sa mal v New Yorku stať konzulom, je podľa Špačka nepravdivá. Uznáva, že by ho to potešilo, keby to tak bolo, manžel však ponuku nikdy formálne nedostal.
„Samozrejme, že by to bolo logické, keby išiel na pozíciu konzula, keďže sám je kariérny diplomat. Navyše vyslaním nás oboch by ministerstvo v končenom dôsledku ušetrilo verejné prostriedky (na ubytovanie). Bolo to niečo, čo sme si želali, ale nikdy to nebolo na úrovni realizácie a ani to nebolo takto formálne ponúknuté,“ vysvetľuje.
Končí aj na ministerstve
V minulotýždňovom rozhovore Špaček povedal, že bude musieť prehodnotiť svoj vzťah k ministerstvu zahraničných vecí. V júni, tesne pred jeho návratom na ministerstvo, mu zrušili funkciu riaditeľa odboru medzinárodného práva, ktorú zastával pred tým, než začal pracovať pre Čaputovú. Išlo o miesto, ktoré mu malo byť garantované počas výkonu verejnej funkcie.
Ministerstvo bolo povinné ponúknuť Špačkovi iné miesto, čo aj v pondelok urobili: referent na medzinárodnoprávnom odbore, teda práca, ktorú robil ako začínajúci právnik v roku 1999.
Špaček hovorí, že k dispozícii boli mnohé iné posty vrátane riaditeľa novovytvoreného odboru medzinárodného práva, tie mu však neponúkli.
Špaček to považuje za postup v rozpore so zákonom o štátnej službe, preto ponuku odmietol, načo mu ministerstvo podľa jeho slov dalo výpoveď. Momentálne je diplomat vo výpovednej lehote, ktorá potrvá do konca septembra.
„Ministerstvo mi nariadilo ostať doma na tzv. prekážkach v práci, takže prácu pre ministerstvo už nebudem vykonávať,“ vysvetľuje.
Vysvetlenie, prečo bola zrušená jeho nominácia aj pozícia, nedostal. O dôvodoch môže preto iba špekulovať. Jedným môže podľa neho byť diskriminácia, keďže je gej, a do úvahy prichádza aj politická pomsta Zuzane Čaputovej.
Prijať post v paláci považoval za povinnosť
„Na miesto v Prezidentskom paláci som išiel ako v zásade neznámy odborník, ktorého oslovila prezidentka. Keby ktorýkoľvek úradník na mojom mieste takúto ponuku dostal, tak by ju s najväčšou pravdepodobnosťou akceptoval. Ja považujem za vlasteneckú povinnosť prijať takú ponuku. Vykonával som ju profesionálne,“ hovorí Špaček.
Po skončení vo funkcii očakával kariérny posun. Je diplomat, v tejto profesii je prirodzené kariérne napredovať. Niektorí jeho predchodcovia sa po službe v paláci stali veľvyslancami, Špaček sa navyše dlhodobo venoval agende OSN a post mu ponúkli a viackrát potvrdili rôzne vlády.
„Ja to neviem vyhodnotiť, prečo sa to stalo. Ale tých možných dôvodov, ktoré by mohli prichádzať do úvahy, je relatívne málo.“
Ministerstvo: post veľvyslanca nepovažoval za prioritu
Ministerstva zahraničných vecí sme sa pýtali, či Blanár po nástupe k moci potvrdil nomináciu Metoda Špačka, či zrušenie jeho nominácie súvisí s jeho súkromným životom a prečo bolo zrušené jeho miesto na ministerstve.
Tlačový odbor vo svojom stanovisku zdôrazňuje, že nomináciu potvrdila vláda Ľudovíta Ódora, „aktuálne europoslanca za Progresívne Slovensko“, a Špaček bol v tom čase riaditeľom kancelárie Čaputovej, „bývalej podpredsedníčky Progresívneho Slovenska“.
Skutočnosť, že chcel v paláci zotrvať do konca funkčného obdobia prezidentky, považuje ministerstvo za dôkaz toho, že post veľvyslanca nepovažoval za prioritu a „že prezidentkinej úradníckej vláde bolo ľahostajné, že taká dôležitá diplomatická pozícia zostávala celý rok neobsadená“.
Tlačový odbor dodal, že čo najskoršie vyslanie vhodného kandidáta patrí medzi priority vlády. Keby ministerstvo nomináciu Metoda Špačka nezrušilo, od pondelka by už vykonával funkciu veľvyslanca. Misiu v New Yorku tak stále vedie chargé d’affaires ad interim Richard Galbavý.
„Stanovisko ministerstvo vnímam ako snahu o dodatočné účelové vysvetlenie krokov z ich strany. Nezmyselne pritom nadužívajú poukazovanie na jednu politickú stranu,“ reagoval Špaček.
V zahraničnej službe pôsobí od roku 1998 a podľa logiky ministerstva by mohol byť spájaný so všetkými politickými stranami, ktoré na Slovensku vládli posledných 26 rokov. „Do rôznych funkcií v štátnej správe som bol menovaný za rôznych vlád vrátane vlád Mikuláša Dzurindu alebo Roberta Fica,“ hovorí diplomat
Skúsený a plne kvalifikovaný, hovoria Wlachovský, Korčok a Káčer
„Pán Špaček je jeden z najkvalifikovanejších ľudí na ten post. Svojím vzdelaním, svojím výkonom, svojou znalosťou. Patrí k najlepším slovenským diplomatom, akých máme. Ľudia by sa mali hodnotiť podľa svojho výkonu a podľa toho, aký majú rešpekt u partnerov vrátane a hlavne tých zahraničných,“ hovorí exminister zahraničných vecí a dlhoročný diplomat Wlachovský
Wlachovský pripomína, že to nie je prvýkrát, čo vládni predstavitelia menia rozhodnutia svojich predchodcov. Faktom je, že je v kompetencii vlády poslať na diplomatickú misiu vlastného kandidáta.
Menej štandardný je však podľa Wlachovského postup, ktorý súčasná koalícia zvolila, keď zrušila Špačkovu nomináciu bez udania konkrétnych dôvodov.
Ďalšie kroky – zrušenie Špačkovho miesta na ministerstve a neponúknutie adekvátnej náhrady – Wlachovský považuje za nehorázne.
„Toto považujem za nehoráznosť, keď človek má odpracovaných 26 rokov v službe, a tá mu nevie zaistiť adekvátne miesto a pozíciu. Lebo to je otázka vôle. To nie je otázka ničoho iného,“ hovorí.
„Zahraničná služba prichádza o veľmi kvalitného človeka. Diplomati ako Špaček nerastú na stromoch. Ja som tam pracoval a viem, koľko máme kvalitných ľudí a ktorých môžete kam poslať. A vôbec to nie je také jednoduché,“ zdôrazňuje.
Bývalý minister Rastislav Káčer považuje Špačka za jedného z najkvalifikovanejších odborníkov na medzinárodné právo a medzinárodné organizácie vo verejnej službe.
„Okrem medzinárodného práva je vynikajúci znalec slovensko-maďarských vzťahov, asi najlepší maďarčinár v našej diplomacii. V najlepšom a najvýkonnejšom veku,“ pripomína Káčer. „Talentovaný diplomat, bol mojím zástupcom v Budapešti. Slovenská diplomacia stráca jeho odchodom veľa.“
Dlhoročný diplomat a ďalší exminister Ivan Korčok hovorí, že nominácie veľvyslancov sú vždy politickým rozhodnutím súčasnej vlády, ktorá tieto rozhodnutie vopred konzultuje s hlavou štátu.
„Pokiaľ ide o pána Špačka, poznám ho roky, je to skúsený diplomat a plne kvalifikovaný na post v New Yorku,“ hovorí Korčok. Z kontextu je podľa exministra zahraničných vecí evidentné, že vládna koalícia chce poslať do USA vlastného nominanta.
„Zaráža ma však, že ministerstvo následne dalo pánovi Špačkovi výpoveď. Je evidentné, že na ministerstve zahraničných vecí dochádza k zbavovaniu sa profesionálov, a to je hazard so službou, ktorá bola roky budovaná na odbornosti. To je veľmi znepokojujúce.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
