Jaurová: Taký koncentrovaný útok na kultúru sme nezažili ani za Mečiara

Vychutnávajte si každý deň plnými dúškami so svetovo ocenenou kávou a darčekmi od EBENICA COFFEE.

V rozhovore s poslankyňou Progresívneho Slovenska Zorou Jaurovou sa dočítate:

• čo je podľa opozície protiústavné pri zákone o STVR;
• prečo sa odfotila s Lukášom Machalom a Petrom Pellegrinim;
• aký vplyv bude mať ministerstvo kultúry na filmovú tvorbu v nasledujúcich rokoch;
• či bol dobrý nápad dať do názvu hnutia slovo progresívne.

Za posledných niekoľko týždňov sa v kultúre stalo nasledovné: Ministerka Martina Šimkovičová ovládla Fond na podporu umenia, čiastočne Audiovizuálny fond, RTVS zanikla a namiesto nej tu máme STVR, ktorá vlastne ešte ani neexistuje. Udialo sa niekedy na Slovensku toľko zmien v rezorte kultúry ako teraz?

Sledujem kultúrnu politiku na Slovensku ostatných dvadsať-dvadsaťpäť rokov a mám pocit, že takýto koncentrovaný útok na kultúru sme nezažili ani v mečiarovských časoch. Tam, samozrejme, boli snahy ovládnuť kultúru a kultúrne inštitúcie, ale dialo sa to pomalšie a nie takým hrubým spôsobom ako teraz.

Ako by ste jednou alebo dvomi vetami zhrnuli, čo sa deje v kultúre?

Kultúru ovládla Slovenská národná strana. Hovorí to o mnohom, lebo ich predstava o tom, čo je kultúra a ako ju má štát spravovať, je na míle vzdialená tomu, ako sa kultúra a jej spravovanie chápe v civilizovaných demokratických európskych krajinách. Bohužiaľ, jedným z vyjadrení toho, aký vzťah má strana SNS ku kultúre, je aj nominácia Martiny Šimkovičovej, ktorá túto pozíciu nezvláda na všetkých frontoch. Výsledkom je to, že parlament za ostatných pár mesiacov schválil zákony, ktorými v zásade zlikvidoval najlepšie veci, ktoré sa v kultúre od revolúcie na Slovensku urobili. Čo mňa na tom najviac prekvapuje je to, že v konečnom dôsledku je to desať poslancov SNS, ktorí zametajú s celým parlamentom.

Väčšina z nich ani nie je zo SNS, sú tam len za SNS zvolení.

Týchto desať poslancov zametá s celou koalíciou, pričom pri väčšine týchto zákonov bolo evidentné, že ani ostatní koaliční partneri nie sú okej s ich obsahom alebo s procesom, akým sa prijímali.

Prekvapil vás Hlas, ktorý prejavoval pokusy odporovať pri RTVS, pri Fonde na podporu umenia, ale nakoniec bez problémov za všetko zahlasoval?

Nie je to dobrý pohľad na poslancov, o ktorých vieme, že ich názor na zákony je úplne iný. Vieme, že vo veľa veciach sa nezhodneme, ale sú to ľudia, ktorí do istej miery rozumejú kultúre aj v nej pôsobili. Majú veľké množstvo referenčných osôb, ktoré im hovoria, že to nie je v poriadku. Bohužiaľ, bez ohľadu na to, čo si o tom myslia, keď prišlo na hlasovanie, zákony prešli. Obávam sa, že to je to, čo si história zapamätá, a nie to, aké postoje formulovali.

Ľudia ako Ľubica Laššáková z Hlasu robili v RTVS možno vyše dvadsať rokov, no aj ona hlasovala za likvidáciu RTVS. Skúšali ste sa jej na to pýtať? Je dlhoročná „rozhlasáčka“ a aj to tak cíti.

Je to pod patronátom SNS. Tá zvolila takýto legislatívny postup a obsah. Zákony prechádzajú. Usudzujem o tom na základe procesu, ako sa to v parlamente vždy na poslednú chvíľu mení a koaliční poslanci minútu pred hlasovaním nevedia, ako budú hlasovať. SNS vydiera koaličných partnerov inými politickými skutočnosťami. V konečnom dôsledku vždy zahlasovali za zákony. Až teraz sa ukáže, aké sú problematické. Bez ohľadu na to, že my ako opozícia máme iný názor na obsah zákonov, nepáči sa nám snaha ovládnuť verejnoprávne médiá alebo kultúrne fondy, ale zákony sú už prijaté a príde implementácia. Niekto to bude musieť zrealizovať.

Problém je, že všetky zákony, ktoré tu spomíname, nie sú problematické len obsahom, ale sú aj veľmi zle napísané. Zámer, ktorý v nich je, bude musieť niekto prísť zrealizovať. Už pri STVR vidíme, aký je to problém. Od polnoci z nedele na pondelok neexistuje RTVS. Inštitúcia nemala 14 hodín žiadneho riaditeľa. Teraz je tam poverený dočasný štatutár, ktorého nikto nekontroluje a nebude ho kontrolovať najbližšie tri mesiace, kým nebudeme mať radu. Generálny riaditeľ bude zvolený najskôr na konci septembra. Inštitúcia RTVS neexistuje, ale všetky verejnoprávne médiá fungujú pod touto značkou. Bude tam ešte množstvo iných vecí. Upozorňovali sme na to, dalo sa to vyriešiť tým, že sa zákon lepšie napíše. Myslím si, že teraz prichádza čas, keď plány SNS a vládnej koalície narazia na realitu a ukáže sa, že síce to v parlamente väčšinou môžu prevalcovať a odhlasovať, ale treba to aj zrealizovať, a to je oveľa ťažšie, ako sa na prvý pohľad zdá.

Od pondelka RTVS neexistuje a máme tu STVR. Neriadi ju už Ľuboš Machaj, ale Igor Slanina, bývalý šéf predaja reklamy RTVS z obdobia riaditeľa Jaroslava Rezníka, ktorého nominoval Smer a SNS. Podpredseda Smeru Ľuboš Blaha na to reagoval nasledovne: ,,Podpisom prezidenta sa definitívne končí temná éra RTVS, ktorá na Slovensku zlikvidovala verejnoprávnosť a premenila ju na hlásnu trúbu progresívneho liberalizmu a rusofóbie.” Čo na tento výrok hovoríte? Bola RTVS takáto?

Ťažko sa niečo hovorí. Je to čisto ideologický výrok, ktorý sa nezakladá na žiadnej realite. Je to niečo, čo ma veľmi zaskočilo v debate, ktorú sme viedli o nových legislatívach, že druhá strana používa nejaké argumenty, ale sú čisto založené na ich pocitoch a nie na dátach. Mohli by sme si hodiny rozprávať o tom, aké problémy mala RTVS, lebo ich bolo určite veľmi veľa. Čo sa týka objektivity spravodajstva, vo všetkých prieskumoch bola RTVS na prvom mieste. Občania samotní majú pocit, že je to najobjektívnejšie spravodajstvo na Slovensko. Bolo to najdôveryhodnejšie médium. To, že nejaká časť politického spektra si to predstavovala inak, hovorí len o tom, že ich predstava je, že televízia má byť vládna a má hovoriť to, čo oni chcú.

Sťažujú sa, že by mali robiť prenosy zo všetkých ich tlačoviek.

Napríklad. Ja som absolvovala množstvo diskusií, aj televíznych, odborných s kolegami z vládnej koalície, a v realite mám pocit, že to, čo oni chcú, je návrat do mečiarovského obdobia. To je to, za čím sa im cnie. Nemyslím to nutne len negatívne, je to možno tá éra verejnoprávnych médií, ktorú si oni pamätajú a považujú ju za veľkú a správnu. Problém je, že medzi tým obdobím a súčasnosťou prebehla digitálna revolúcia a to, akým spôsobom ľudia vnímajú médiá, sa radikálne zmenilo. Keď si odmyslíme ideologickú a politickú rovinu toho, čo vládna koalícia chce urobiť s verejnoprávnymi médiami, tak ani ich predstava o samotnom fungovaní a o tom, čo má televízia robiť, nezodpovedá realite 21. storočia a roku 2024.

Ako to môže dopadnúť, keď sa ich predstavy tak líšia od reality? Čo môže z televízie nakoniec byť?

To sa asi musíme nechať prekvapiť. Vo veľkej miere to asi bude závisieť od toho, akí ľudia budú zvolení do Rady STVR, kto bude skutočný generálny riaditeľ a ako sa nastavia procesy v novom manažmente. Včera sme podali podanie na Ústavný súd, ktoré obsahuje aj žiadosť o predbežné opatrenie. Stále dúfame, že Ústavný súd pozastaví účinnosť tohto zákona a umožní debatu o tom, ako sa má toto celé implementovať. Táto debata neprebehla. Debata o tom, aké verejnoprávne médiá chceme, ako by mali vyzerať v 21. storočí a aký by mal byť ich rámec, lebo ten bude verejnoprávny len vtedy, keď sa na ňom všetci dohodneme naprieč koalíciou, opozíciou, verejnosťou. A táto debata neprebehla.

Od januára vieme, čo chceli s RTVS urobiť. Aj vy ste boli vo viacerých televíznych debatách na túto tému. 

Pôvodný zámer a to, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády, je, že chcú opätovne rozdeliť RTVS na rozhlas a televíziu. To znamená, že tento zákon nie je naplnením programového vyhlásenia vlády. Samozrejme, bolo by to extrémne drahé a nedáva to zmysel, tak si vymysleli inú verziu toho, ako médiá ovládnu. Vo veľkej miere bude závisieť od ľudí, ktorí tam pracujú, do akej miery nechajú na seba tlačiť. Asi sa musíme nechať iba prekvapiť.

Čo hovoríte na to, že si dočasného riaditeľa môže vybrať zastupujúci predseda parlamentu len tak a nemuselo ani ísť o zamestnanca RTVS, čo bola jedna zo zmien prijatých na poslednú chvíľu. 

Je to celý súbor prechodných opatrení, ktoré považujem za najväčší technický problém tohto zákona. Jedna vec je samotný fakt, že dočasného štatutára menuje podľa zákona predseda parlamentu. Predsedu parlamentu nemáme a nemáme ho vďaka SNS. To iba dokresľuje, ako to celé nefunguje. Je tam iný problém. Keby to bolo tak, že je to na veľmi krátke obdobie a je tam aj nejaký kontrolný mechanizmus, tak si to za istých okolností viem predstaviť. Sú to štyri mesiace a z nich minimálne tri štatutára nemá kto kontrolovať, lebo nebude existovať rada. Znamená to, že štatutár má nejaké obmedzené kompetencie, ale môže sa to opätovne ukázať ako problém, pretože nemôže podpisovať zmluvy nad nejakú hranicu. To by mu mohla povoliť iba rada, ale tá neexistuje. V realite toto prechodné obdobie okrem toho, že je tam množstvo aspektov, ktoré vzbudzujú obavy, že nie sú ústavné a v súlade s inými zákonom, spôsobí, že televízia nebude uzatvárať zmluvy a ovplyvní to jej chod na najbližší rok, rok a pol.

Viete niečo o Igorovi Slaninovi? Predstavil sa aspoň výboru pre kultúru?

Viem, kto to je z informácií, ktoré som si prečítala v médiách. Je veľmi nešťastné poverovať na toto prechodné obdobie riadením niekoho, kto nie je z tej inštitúcie. V záujme zachovania kontinuity a dennodennej výroby štandardom býva, že sa poveruje niekto zvnútra inštitúcie, väčšinou zástupca riaditeľa alebo niekto podobný. Pán Slanina nemá žiadne skúsenosti s riadením verejnoprávneho média. Predaj reklamy je niečo, čo je v protiklade s verejnoprávnosťou. Je to opačný princíp. Môžeme sa rozprávať o tom, či by verejnoprávna televízia vôbec mala vysielať reklamu a za akých okolností. Nepovažujem to za šťastné a myslím si, že kombinácia toho, ako je to celé zle nastavené, s tým, koho poverili, môže viesť len k ďalším problémom, prekážkam a rozkladu inštitúcie.

O jeho mene sa už hovorí dlhšie. Keď som sa naňho pýtal v koalícii, povedali, že je to nominant SNS. Mohli by z neho urobiť aj trvalého generálneho riaditeľa. Je systém výberu riaditeľa nastavený tak, že by sa ním mohol stať niekto, kto nie je nominantom tejto koalície?

Môžeme posudzovať len z litery zákona. To, ako tento nový zákon zmenil kompozíciu, tvorbu rady oproti súčasnému stavu hovorí o tom, že v rade veľmi významnú časť bude nominovať ministerstvo kultúry. To znamená, že riaditeľ, ktorého podporuje ten, kto vedie ministerstvo kultúry, má najväčšiu šancu vyhrať.

Takže je jasné, ako to dopadne. Opozícia tento zákon namietla na Ústavnom súde. Prvou výhradou je, ako koalícia zákon prijala. Zákon však nešiel v skrátenom legislatívnom konaní. Prečo k nemu máte výhrady?

Pretože bola rozprava v druhom aj treťom čítaní skrátená, neskôr useknutá a nepovažujeme to za princíp, ktorý je v súlade s ústavou. Ústavný súd sa k tomu v minulosti vyjadril, že to nie je dobrá prax. Na konci druhého čítania prišli viacerí poslanci s relatívne zásadnými pozmeňovacími návrhmi, o ktorých nebola debata ani len vo výbore. Ten zákon, ktorý sa schvaľoval v parlamente, nebol ten zákon, ktorý predložilo ministerstvo kultúry do medzirezortného pripomienkového konania. Bola to verzia „STAR“. V zásade v ústavnej sťažnosti namietame, že predstierajú, že je to ten istý zákon, ale v skutočnosti je iný. Tento zákon nikdy neprešiel pripomienkovaním odbornej verejnosti. V procese je veľa procesných chýb, ktoré sú na hrane ústavy, a keď sa skombinujú dohromady, sme presvedčení, že ani proces samotný nebol ústavný. Naša sťažnosť je oveľa širšia ako len toto.

Namietate tam aj porušenie ústavného práva na slobodu prejavu, čo súvisí so vznikom etickej komisie STVR.

Áno. Je to niečo, čo sa len volá etická komisia, ale v skutočnosti je to orgán, ktorý vstupuje do programu a ktorého štatút je nejasný, zákon o tom nič nehovorí. Štatút určuje rada, ktorá si ho môže napísať akokoľvek. Etická komisia môže robiť čokoľvek. Základná námietka v ústavnej sťažnosti je proti tomu, že zákon podľa nás porušuje európske právo a Ústavný súd posudzuje aj súlad s európskym právom. Porušuje ho vo viacerých ustanoveniach. Spôsob, akým ukončili funkčné obdobia súčasným funkcionárom, ale aj spôsob, ako funguje nový manažment televízie.

Nie je to len v rozpore s nariadením o slobode médií, existuje o tom aj európska legislatíva. Niektoré časti už platia, niektoré postupne vstupujú do platnosti. Sme presvedčení, že sme tým porušili aj Lisabonskú zmluvu, lebo hovorí, že členské štáty nemôžu prijímať legislatívu, ktorá je v rozpore so záujmami európskeho spoločenstva.

Prezident Peter Pellegrini minulý piatok vyhlásil, že o podpise zákona o STVR rozhodne až počas tohto týždňa. Nakoniec to podpísal ešte v nedeľu a hneď nato zákon vyšiel v zbierke. Čo na to hovoríte?

To je čerešnička na konci celého za vlasy pritiahnutého legislatívneho procesu. Veľmi dobre si pamätám, keď sme riešili Trestný zákon a keď vláda robila obštrukciu s tým, že ho nezverejňovala v Zbierke zákonov po tom, ako ho prezidentka podpísala. Vtedy pán minister spravodlivosti Susko udával argumenty, prečo to nie je možné a veľmi dlho trvá, kým sa to zverejní v zbierke, lebo musia všetko prejsť, zrevidovať, skontrolovať a naozaj to nie je vec, ktorá sa dá urobiť za deň alebo dva. Tu sme videli, že sa to dá za hodinku-dve.

Jedným zo spoluautorov konca RTVS je generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala. V posledných dňoch na sociálnych sieťach kolujú fotky politikov Progresívneho Slovenska s koaličnými politikmi a aj vaša s Petrom Pellegrinim a ďalšia s Lukášom Machalom. Oni o vás hovoria ako o zvrátených extrémistoch a vy sa s nimi fotíte. Prečo?

Musíte sa opýtať pána Machalu, prečo si tú fotku urobil. Mohla som mu povedať, aby sa so mnou nefotil, ale neviem, prečo by som to robila. Je to fotografia, ktorá vznikla tesne pred reláciou v RTVS, ktorú si každý môže dohľadať v archíve a každý vie, že v relácii som mu nič nedarovala. Mám pocit, že by sme mali riešiť politickú prácu a neriešiť fotky na internete. Takisto by sme nemali politický boj prenášať do osobnej roviny. Je úplne normálne, že keď idem do nejakej relácie, tak vznikne z relácie fotografia. To, že fotografie niekto šíri vytrhnuté z kontextu a bez toho, čo k tým fotografiám bolo, text, kontext a tak ďalej, tak to už je iný problém. Je to problém toho, kto si aké politické metódy vyberá.

Politici PS sa fotografovali aj na inaugurácii s Petrom Pellegrinim, ktorý svoju kampaň postavil na klamstvách. Napríklad, že slovenskí muži pôjdu do vojny na Ukrajine a protikandidáta nazývali kandidátom vojny. Bolo dobré sa fotiť s Pellegrinim?

Bola to inaugurácia prezidenta. Neviem presne, s kým sa bolo treba fotiť. V každom prípade si myslím, že by sme si mali predovšetkým vážiť inštitúcie. Vážim si inštitút prezidenta. Predstavme si, že by to bolo naopak. Bol by tam prezident, ktorý je prijateľnejší pre našu časť politického spektra. Ja si myslím, že prezident by mal reprezentovať všetkých voličov. Zastupuje aj voličov našej strany. Mali by sme inštitútu prezidenta dať rešpekt a úctu, ktoré si zaslúži. Zároveň konkrétny človek, ktorý to vykonáva, tak kritizovať každý jeden jeho krok. Takisto, ako sme to robili predtým, to robíme aj teraz. Včera sme podali podanie na Ústavný súd, ktoré začína tým, že kritizujeme krok prezidenta, ktorý podpísal tento zákon. Nevidím dôvod, prečo by sme nemali inštitút prezidenta brať ako vážnu politickú funkciu, ako človeka, ktorý zastupuje všetkých voličov.

Parlament koncom mája schválil zmeny vo Fonde na podporu umenia. O dotáciách pre kultúrne centrá, folklór, divadlá, knižnice a na obnovu kultúrnych priestorov budú rozhodovať primárne nominanti ministerstva kultúry a nie odbornej komisie ako doteraz. Čo sa teraz deje s fondom a čo mu hrozí? Nerozpadnú sa komisie a nepadne to celé na nominantov pani Šimkovičovej?

Zákon má účinnosť až od prvého augusta. Pokiaľ viem, riaditeľ fondu sa snaží oslovovať členov komisií, aby neodchádzali a vo fonde zostali. To, čo hrozí, nesúvisí primárne s komisiami, s tým, či budú obsadené alebo nie, ale s tým, že sa zákonom zmenil spôsob rozhodovania o dotáciách. Tak fond musí vytvoriť nové dotačné schémy, ktoré všetky musia byť notifikované na protimonopolnom úrade, pretože sú to schémy štátnej pomoci a nijak inak nemôže fond dotácie poskytovať. Keď fond vznikal, tak trvalo takmer rok, kým sa všetky schémy notifikovali. Upozorňovali sme na to koalíciu a tvorcov zákona, že keď uprostred roka zmenia zákon, tak sa môže stať, že niekoľko dlhých mesiacov fond nebude vôbec pokračovať v dotačnej činnosti, lebo nebude mať notifikované schémy. Pán Michelko ma uistil, že to bude trvať len niekoľko týždňov, tak som na to veľmi zvedavá. V parlamente zaznel termín, že v septembri budú nové výzvy, tak môžeme čakať, či naozaj budú.

Koalícia minulý týždeň zmenila zákon o Audiovizuálnom fonde. Z veľkej miery ho nefinancuje štát, ale televízie, prevádzkovatelia kín či distribútori audiovizuálnych diel. Napriek tomu koalícia odhlasovala, že o dotáciách pre filmový priemysel má namiesto odborníkov v komisiách a riaditeľa rozhodovať trinásťčlenná rada fondu, do ktorej chce ministerstvo kultúry dosadiť päť ľudí. Prečo je to problém?

Z rôznych dôvodov. Predovšetkým je problém v tom, že novela zákona nemení len počet členov rady, ale aj spôsob rozhodovania. Doteraz rozhodoval riaditeľ na návrh odborných komisií, teraz bude rozhodovať rada. V tejto rade, ktorá má dnes deväť členov, ale po prijatí zákona bude mať trinásť, päť z nich bude nominovať ministerka kultúry.

Stále to nie je väčšina.

Áno. Zároveň však zavádzajú blokujúci mechanizmus, keď týchto päť ľudí môže zablokovať rozhodnutie fondu. Keď si pozrieme rozpočet audiovizuálneho fondu, tak veľkú časť tvoria vratky, schéma na podporu audiovizuálneho priemyslu. Je to automatický mechanizmus, ktorý vracia nejakú časť investovaných prostriedkov producentom, ktorí nakrúcajú na Slovensku. To sú peniaze, ktoré idú z ministerstva financií. Zvyšok pochádza buď z ministerstva kultúry, alebo rôznych aktérov audiovizuálneho priemyslu. Keď si to spočítame, tak príspevok ministerstva kultúry do fondu je niečo okolo 15 percent.

Uzurpovali to aj napriek tomu, že majú len taký malý príspevok, ale majú väčšie hlasovacie práva.

Zároveň nepredpokladám, že by prediskutovali s ostatnými prispievateľmi do fondu tieto zmeny. Čo urobí ministerstvo kultúry, keď ostatní prispievatelia na základe tohto prestanú prispievať do tohto fondu? Fond bude mať radikálne menej peňazí a môže to ohroziť jeho celkové fungovanie. V kombinácii s reformou RTVS, lebo to s tým súvisí, keďže aj televízie prispievajú, či už verejnoprávne, alebo súkromné. Je to zahrávanie sa s ohňom, lebo audiovizuálny fond bol veľmi dobrým príkladom toho, ako je možné kombinovať verejné a súkromné zdroje na podporu priemyselného cyklu. Dnes tú rovnováhu narúšame a vôbec nevieme, ako to bude fungovať.

Hovorili ste, že tých päť miest je blokačných. Predseda SNS Andrej Danko v nedeľu povedal, že ministerstvo kultúry nebude financovať filmy s témami, ktoré sa nepáčia vláde. Menoval LGBTI alebo politické témy. Môže sa teda stať, že kroky, ktoré robí vládna koalícia, ovplyvnia, aké filmy sa budú na Slovensku točiť. 

Samozrejme. O to v reforme v konečnom dôsledku išlo. Pán Danko by si mal dávať väčší pozor na to, čo hovorí, lebo tento jeho výrok je hrubo diskriminačný, a ak by sa také niečo preukázalo, že nominanti vlády blokujú filmy len pre ich tematické zameranie na nejakú menšinu, tak to je v rozpore nielen s ústavou a s Chartou ľudských práv a slobôd, ale s čímkoľvek. Je na tom bizarné, že tak ako v prípade RTVS a v prípade fondov sa netaja tým, čo je skutočným zámerom zmien v zákone. Špeciálne pri filmoch. Na rozdiel od fondu na podporu umenia, ktorý v prevažnej väčšine podporuje jednorazové projekty, tak film je niečo, čo sa robí dlho a je pomerne komplikovaná vec na niekoľko rokov dopredu. Keď dnes zasiahnu hrubo do rozhodovacích mechanizmov, tak to naozaj ovplyvní slovenskú kinematografiu na roky dopredu. Tak to, čo sa dnes schvaľuje v parlamente, môže ovplyvniť to, čo si ľudia pozrú ľudia v kinách najbližších, päť, šesť, osem, desať, rokov.

Do Progresívneho Slovenska v poslednom čase prišli viacerí politici, odborníci, ktorých by sme nedávno zaradili inam – možno medzi umiernených konzervatívcov. Myslím napríklad trnavského župana Jozefa Viskupiča, expremiéra Ľudovíta Ódora. PS má záujem o bývalého ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, ktorý sám o sebe hovorí, že je umiernený konzervatívec. Čo hovoríte na to, že sa PS snaží politicky rozkročiť na stred? Je to dobre?

Každá strana, firma, čokoľvek, keď chce rásť, tak musí nejakým spôsobom tomu prispôsobovať aj stratégiu, personálne obsadenie, dlhodobé ciele. PS dostatočne ukázalo za ostatný čas, že je momentálne líder opozície a najsilnejšia opozičná a prodemokratická sila na Slovensku. Pre nás je veľmi dôležité ešte stále rásť, pokiaľ chceme mať ambíciu niekedy v budúcnosti zostavovať vládu. Rôzne akvizície, ktoré ste spomínali, s tým určite súvisia. Na druhej strane je úplne normálne, že ľudia, ktorí sa k nám pridávajú, prichádzajú z odlišných prostredí. Nemusí to byť len názorovo, ale aj étosom, alebo ako boli zvyknutí fungovať. Mám pocit, že naša strana je dostatočne názorovo silná a koncízna. Dokáže ľudí nejakým spôsobom formovať.

Prebieha u vás debata, či je toto dobrá cesta? Od začiatku ste boli profilovaní ako liberálni, ekologicky orientovaní. Čoraz viac umiernených konzervatívcov k vám nielen chodí, ale vás aj volí. 

Nemyslím si, že sa čokoľvek mení na prioritách, ktoré sme vždy mali. To, že sa o PS hovorí ako o veľmi vyhranenej strane, ktorá ide do ideologických extrémov, to nikdy nezodpovedalo realite, keď si to pozriete v programových dokumentoch. Na Slovensku veľakrát niečo, čo je všade v Európe mainstream a stred, tu môže vyzerať ako niečo nečakané. Nemyslím si, že sa týmito akvizíciami niečo zásadné mení. Deje sa, že sa rozširujeme o množstvo nových, ďalších ľudí, ktorí môžu ovplyvniť to, ako rozmýšľame my, ale do veľkej miery aj my ovplyvňujeme to, ako rozmýšľajú oni.

Neľutujete, že ste si na začiatku zvolili tento názov? Je politicky limitujúci. Progresivizmus už v tej dobe bol pre istú časť politického spektra niečo až hanlivé. Neľutujete, že ste vykolíkovali priestor na začiatku a teraz budete ťažšie zo seba urobiť širokú stredovú stranu?

Ja si, naopak, myslím, že to bol veľmi dobrý krok. Veľmi jasne názov hovorí o tom, že sme sa nezaradili ani doprava, ani doľava v štandardnom ponímaní. Veľmi jasne hovorí o tom, že sme sa zaradili na liberálnu časť spektra a nemyslím si, že sa v budúcnosti bude niečo meniť. Priestor je dostatočne široký pre všetkých ľudí, o ktorých ste hovorili, a aj pre mnohých ďalších.