Národnostné vzdelávanie nemôže konzervovať deti v oddelených školách

 Autor je komentátorom online magazínu Romano fórum

Minister školstva Tomáš Drucker koncom júna podpísal memorandum so Základnou školou v Rakúsoch, ktorá vzdeláva iba rómskych žiakov. Po novom by sa mala stať experimentálnym zariadením pre budovanie národnostných škôl pre Rómov na Slovensku.

Minister tak pred skončením školského roka de facto predstavil novú stratégiu vzdelávania rómskych detí, ktorej predpokladom je premena bežných základných škôl na národnostné.

Rezort sa pritom v memorande zaštiťuje aj inštitúciami, ktoré túto iniciatívu oficiálne nepodporili a v neverejných rozhovoroch komunikujú, že s ňou nesúhlasia.

Ťažko sa ubrániť dojmu, že nejde o poctivo premyslenú stratégiu budovania národnostných škôl, ale skôr o pokus o odlákanie pozornosti, ktorým chce ministerstvo „zamiesť pod koberec jazykového vzdelávania“ narastajúci a systémovo neriešený problém segregácie rómskych detí.

A to všetko v období, keď rezort pre svoju nečinnosť v oblasti diskriminácie rómskych žiakov prehráva súdne spory ako na bežiacom páse. Medzičasom dokonca čelí aj medzinárodnému súdnemu konaniu.

Štyri problémy nápadu ministerstva

Prvý problém ministerského plánu spočíva v tom, že mnohé rómske deti neovládajú dobre rómsky jazyk alebo ovládajú „len“ dialekty rómčiny a jej štandardizovanú východoslovenskú podobu by sa v zamýšľaných národnostných školách museli učiť nanovo od základov.

Navyše, podľa jazykových štandardov by mali vznikať aj metodické materiály, ktorých je však dnes veľmi málo a už vôbec nie sú plošne dostupné. Takáto expertíza vyučovania rómskeho jazyka, tvorby učebných materiálov či dokonca formálneho kurikula sa v rezorte školstva momentálne nenachádza. Ministerstvo si zatiaľ nevybudovalo tím odborníkov, ktorí by sa venovali oblastiam kultúrne relevantnej pedagogiky. A nič nasvedčuje tomu, že by sa to v budúcnosti malo zmeniť.

Druhým problémom ministrovej stratégie je fakt, že rómski žiaci majú rovnako veľké problémy aj so znalosťou slovenčiny. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo mnohí v školách neprospievajú. Odborníci sa preto dlhodobo prikláňajú k tomu, aby bola rómčina vo svojej rôznorodosti využívaná skôr ako „premosťovací jazyk“ pri skvalitnení vyučovania slovenčiny v prostredí bežných škôl.

Dobrá znalosť slovenského jazyka je základom vytvárania perspektívy pre uplatnenie chudobných detí. Aj v tomto prípade však rezortu chýbajú učebné materiály vypracované v rôznych dialektoch rómčiny, ktoré by učiteľom pomáhali pri výučbe slovenského jazyka.

A otázne je aj to, či by viac slovenčiny v dnešnom prostredí národnostných škôl žiakom vôbec pomohlo. Aliancia maďarských stredoškolákov začiatkom roka upozornila na prieskum, podľa ktorého väčšina opýtaných žiakov maďarských škôl považuje štúdium na takej škole za nevýhodné, pretože je na nej slabá kvalita vyučovania slovenčiny.

Tretím problémom avízovaného prístupu ministerstva je nevypovedaný, ale tušený predpoklad, že ak štát postupne premenuje bežné základné školy s čisto rómskymi žiakmi na národnostné, vyhne sa tým podozreniam zo segregácie a opletačkám so zákonom. Na súdnu prax to však s vysokou pravdepodobnosťou bude mať presne opačný efekt.

Tieto pochybnosti nezvráti ani okolnosťami často vynútený postoj niektorých rómskych rodičov, ktorí budú s takýmto vzdelávaním ich detí súhlasiť. Stále pôjde o školy, ktoré nie sú schopné plniť najlepší záujem detí vzhľadom na ich potreby. Myslím si, že bude len otázkou času, keď aj pri týchto „národnostných“ školách súdy rozhodnú, že ide o segregáciu.

Štvrtým problémom nápadu ministerstva je napokon fakt, že rezort nemá vypracovaný ani žiadny plán, jasnú predstavu o tom, ako by vôbec malo vyzerať na Slovensku národnostné školstvo pre rómskych žiakov. To, čo dnes rezort predvádza v obci Rakúsy, nie je žiadny výsledok dlhodobej odbornej diskusie s predstaviteľmi rómskej národnostnej menšiny.

A mám aj silné pochybnosti o tom, či tvorcovia memoranda rozumejú aspoň predpokladu, že ak školu budú aj naďalej riadiť a tvoriť nerómski pedagógovia, celkom určite nepôjde o rómsku národnostnú školu.

Konzervovanie detí v oddelených školách

Tomáš Drucker by preto mal prestať experimentovať. Skôr by sa mal zamerať na budovanie kvalitných a dostupných verejných škôl, ktoré nebudú vylučovať rómskych žiakov. V takýchto školách sa dá, mimochodom, už dnes realizovať aj jazykové vzdelávanie. Len je potrebné začať ho cielene podporovať a urobiť ho plošne dostupným. A práve v tom má rezort školstva dlhodobo tiež veľké rezervy.

Každá forma vzdelávania musí mať atribút kvality a dostupnej alternatívy. Preto sa treba pýtať, čo bude so žiakmi a s rodičmi, ktorí odmietnu pilotné „národnostné vzdelávanie“ v škole v Rakúsoch. Budú mať dostupnú bežnú základnú školu? Má ministerstvo zodpovedanú aj túto otázku?

Národnostné vzdelávanie nemôže byť jedinou dostupnou možnosťou, ktorá bude konzervovať tisíce chudobných detí v oddelených školách a vo vylúčených lokalitách. Takéto vzdelávanie nepredstavuje perspektívu pre nikoho.