Denník N

Naozaj ovládajú naše životy korporácie?

Douglas Rushkoff na Times Square, viac korporátnych log asi inde nenájdete. Foto – Seth Kushner
Douglas Rushkoff na Times Square, viac korporátnych log asi inde nenájdete. Foto – Seth Kushner

V knihe Život s. r. o. sa hovorca generácie X pokúsil o novodobú bibliu pre súčasných ľavičiarov.

Stalo sa to na Vianoce, keď Douglasa Rushkoffa pred vlastným domom v New Yorku prepadli a obrali o telefón i peňaženku. Keď tú lúpež novinár a spisovateľ opísal na svojom blogu, malo to byť varovanie pre susedov a čakal aj nejaké slová útechy. O to viac ho šokovali reakcie. Viacerí mu nadávali, že tým článkom kazí štvrti povesť a zbytočne znižuje ich bytom cenu na trhu.

Táto číra absurdita ho prinútila uvažovať o tom, o čom bežný Američan nerozmýšľal až do roku 2008, kým naplno neudrela realitná a potom aj hospodárska kríza. Čo to má byť za slepotu, že maniacky sledujeme krivky trhu s bytmi, ale pritom nevidíme, čo sa deje v našej štvrti pod nosom? Čo to vlastne vedieme za zvláštny život na predmestí, odrezaní od susedov za plotom? V palácoch na hypotéku, odkiaľ ráno vyrážame v aute, čo viac ako auto pripomína obrnený voz? Nežijeme skôr akési odcudzené, neskutočné životy?

Stredovek (ne)bol dobou temna

Rushkoffa v deväťdesiatych rokoch preslávila kniha Kyberia (áno, odtiaľ názov známej sociálnej siete slovenského internetu), v ktorej autor okúzlený ideálmi tanečnej revolúcie ako vtedy nikto iný prenikol do subkultúry techna. A vyslovil jednoznačné proroctvo, že drogy typu extázy a nová hudba budú stáť za neodvratnou revolúciou v ľudskom vedomí.

Utopické sklony a mesiášsky tón si autor drží aj dvadsať rokov po tom, čo sa žiadna revolúcia nekonala, energia tanečného undergroundu vyšumela, z legiend za dídžejským pultom sa stali hviezdy hitparád a neskôr skrachovanci na drogách. Päťdesiatnik Douglas Rushkoff, ktorý spolu s Kanaďankou Naomi Kleinovou patrí medzi ľavicovými kritikmi konzumnej spoločnosti takmer medzi celebrity, je už preto v predpovediach opatrný, no za knihou stále cítiť aktivistu. Hlavnú tézu, ktorú bráni, môžeme zhrnúť asi takto: za všetko zlo v spoločnosti môžu (najmä nadnárodné) korporácie, ktoré úplne ovládajú naše životy.

Na pranieri sa ocitol bežný názor, ktorý vidí v korporácii – právnickej entite na účely podnikania – niečo úplne prirodzene zrodené zo slobodného trhu. Korporácie spisovateľ nepokladá za nutnú a užitočnú abstrakciu vo vývoji férového podnikania na princípoch súťaže a konkurencie. Nejde až tak ďaleko, aby odmietal predstavu, že práve tento vynález umožňoval Západu po stáročia kumulovať bohatstvo a vládnuť zvyšku sveta. Problém vidí niekde inde. Korporácia podľa neho skutočný trh nectí, ale dusí, pretože má historicky – teda vlastne už vo svojich génoch – niečo iné, nedobré. Prepojenie na monopol, politikov, moc.

Ešte v neskorom stredoveku korporácie nejestvovali. V tomto čase blahobytu osídlenie vytvárali sebestačné komunity s lokálnymi peniazmi, ktoré bolo lepšie investovať naspäť do komunity ako ich hromadiť. Priemerný Európan sa mal vtedy skvelo – jedol štyrikrát denne štyri chody, a ak práve nesviatkoval, pracoval šesť hodín a potom mal voľno. Túto zlatú éru, keď vek dožitia a priemerná výška vzrastu doháňali dnešné čísla, ukončila renesancia.

Práve vtedy vo Florencii vznikli prvé korporácie. Spojenectvo feudála s novým typom obchodníka v meste bolo obojstranne výhodné. Udelením monopolu – výsadného práva podnikať bez konkurencie vo zvolenej oblasti či teritóriu – panovník upevnil moc a mohol cez prostredníka investovať peniaze. Korporácia získala od panovníka ochranu a obchod bez konkurencie. Najmä po tom, čo mnohosť miestnych nahradila jediné, centrálne peniaze.

V protiklade s učebnicou dejepisu Rushkoff tvrdí, že stredovek nebol dobou temna. Tá začala novovekom, v ktorom takých päťsto-šesťsto rokov žijeme. Nielen kolonializmus či priemyselná revolúcia, aj dôraz na nezmyselnú súťaživosť, neustále vzrastajúca nerovnosť, vratkosť a nerovnováha dnešnej virtuálnej ekonomiky – toto všetko má pôvod v renesancii. A čo viac, s rovnakou brutalitou ako korporativizmus kolonizoval zvyšok sveta, kolonizoval aj naše vlastné životy, v ktorých sa bez korporácií nepohneme, aj keby sme veľmi chceli.

Manifest hipsterstva

Doraziť zvyšných tristo strán husto popretkávaných poznámkovým aparátom znamená čítanie, ktoré je striedavo vzrušujúce a nudné. Rushkoff korčuľuje na tenkom ľade medzi faktmi a interpretáciou, miestami sa nevyhne chorobe konšpiračných teórií, ktoré vidia za javmi a ich mnohosťou vždy len jednu príčinu. Naozaj sa Amerika húfne dala vysťahovať na predmestia iba preto, že to tak chcel Henry Ford? Nemohlo byť za tým ešte niečo iné?

Keď už strany prevraciate ku koncu, máte pocit, že to môže skončiť iba takto: ak je autor presvedčený o koreni zla, ktorý tkvie hlboko, už v základoch finančného systému, tak vám môže navrhovať dva recepty. Pustiť si plyn alebo ísť povešať na kandelábre bankárov.

Aké je to prekvapenie, keď na záver neprichádza volanie na barikády, ale úplne obyčajné, postupné a každodenné recepty na „skutočný“ (rozumej nie korporáciou nanútený) život. Čo nám Rushkoff navrhuje? Zorganizovať družstvo na stráženie detí, recyklovať veci, kupovať miestne potraviny, založiť neziskové klubové kino, portál pre barterový obchod, peniaze na podnikanie si pýtať od fanúšikov, a nie veľkých bánk. V tej chvíli sa Život s. r. o. stáva manifestom tej sčasti alternatívnej kultúry, ktorú by sme nazvali hipsterskou. A v tom je aj problém knihy, alebo skôr šiestich rokov od prvého vydania. Už aj v dnešnej Bratislave je dosť ľudí, čo s radosťou recyklujú odpad, nakupujú kozie mlieko od farmárov, prípadne si sami vedú nezávislé kino. Ani na to nemusia mať teóriu o nenásytných korporáciách.

Teraz najčítanejšie