Viedeň vždy lákala špiónov. V Rakúsku je mnoho medzinárodných misií a nadnárodných organizácií, ako sú OSN, Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) alebo Medzinárodné stredisko pre rozvoj migračnej politiky.
S ruskou inváziou na Ukrajinu, po ktorej Európa vyhostila stovky ruských špiónov skrývajúcich sa pod diplomatickým krytím, sa však význam Rakúska ešte zvýšil.
Ako neutrálna krajina je Rakúsko k ruskej špionáži ľahkovážne, a tak sú v krajine podľa odhadov európskych a svetových spravodajských služieb stovky ruských špiónov.
„Podľa našich informácií tam pôsobia stovky ruských špiónov. S vojnou to číslo narástlo. Je to však dané aj historickými väzbami a nerozumom rakúskych politikov, ktorí dlhodobo tvrdia, že Rusi nekonajú proti záujmom Rakúska, a tak to dlho brali tak, že je všetko v poriadku,“ opísal Deníku N zdroj pracujúci pre české spravodajské služby, ktorý nechcel byť menovaný.
Mnoho ruských agentov funguje v Rakúsku pod diplomatickým krytím, ďalší tam pôsobia v pridružených organizáciách alebo v súkromnom sektore.
Vlani v júli britské Financial Times opísali, že len vo Viedni má akreditáciu viac ako 180 ruských diplomatov. Minimálne tretina z nich využíva svoje diplomatické krytie na spravodajskú činnosť.
Ďalší Rusi napojení na tajné služby sa v krajine zdržiavajú podľa FT nelegálne, a to pre „laxný policajný dohľad nad špionážou“.
V Rakúsku sú v značnom počte prítomní aj čínski, iránski, izraelskí a saudskí agenti. Ich sledovaním sú podľa denníka poverení úradníci z USA, Veľkej Británie alebo aj z ďalších európskych krajín.
Stovky špiónov, desiatky budov
„Rusi majú skutočne v Rakúsku zhruba 40 nehnuteľností, ktoré využívajú na túto činnosť,“ pokračuje zdroj z českých spravodajských služieb. Jeho čísla potvrdil ďalší zdroj blízky spravodajským službám.
Časť týchto budov patrí priamo Rusku a jeho diplomatickej misii v Rakúsku, ďalšia časť blízkym podnikateľom alebo firmám.
Americký denník Wall Street Journal minulý týždeň napísal, že na strechách týchto budov v posledných mesiacoch a rokoch pribudli odpočúvacie zariadenia, ktoré Rusko využíva na monitorovanie komunikácie.
„Pôsobia tam priamo štátni špióni aj tí pridružení zo súkromného sektora. Takým príkladom môže byť prípad Jana Marsalka a pripravovanej vraždy novinára Grozeva,“ spomenul spravodajca.
Investigatívny novinár Christo Grozev dostal pred dvoma rokmi informáciu od amerických a rakúskych tajných služieb, že sa ruskí agenti usilujú o jeho život.
Niekdajší pracovník rakúskej kontrarozviedky Egisto Ott si vyžiadal informácie o tom, kde Grozev býva. Posunul ich bývalému nemeckému podnikateľovi českého pôvodu Janovi Marsalkovi, ktorý je na úteku pre krach firmy Wirecard a zrejme pracuje pre ruskú tajnú službu. Jeho príbeh nedávno detailne spracoval týždenník Respekt.
Následne sa niekto vlámal do Grozevovho bytu, kde ukradol okrem iného aj počítač. Novinára už v tom čase sledovali.
Viedeň sa podľa WSJ stala aj miestom, kde dostali peniaze vrahovia ruského pilota Maxima Kuzminova, ktorý v roku 2023 prebehol k Ukrajincom aj s najnovšou verziou transportného vrtuľníka Mi-8. Za to dostal finančnú odmenu aj nové doklady.
Kuzminov bol v Rusku súdený v neprítomnosti za dezerciu a vlastizradu, v médiách sa mu ako zradcovi opakovane vyhrážali smrťou. Vo februári ho našli mŕtveho na rampe garáže v meste La Villajoyosa v španielskom Alicante. V bezvládnom tele bolo najmenej päť guliek.
Kuzminovovu smrť vtedy potvrdila ukrajinská vojenská rozviedka. Až teraz sa ukázalo, že mala byť financovaná ruskými úradníkmi, ktorí sa zdržiavajú na ambasáde vo Viedni.
Medzinárodní úradníci
Viedeň je v súčasnosti „lietadlovou loďou“ ruských nelegálnych aktivít. „Je to dané jednak tým, že Rakúsko bolo odjakživa neutrálne a už v čase studenej vojny bola Viedeň centrom špionáže,“ povedal Deníku N ďalší spravodajca.
Pre ruských špiónov vo Viedni alebo v Salzburgu, kde majú svoj konzulát, je výhodou okrem iného veľké medzinárodné letisko s množstvom spojov a možnosť rýchlo cestovať do krajín strednej Európy.
Podľa niekdajšieho riaditeľa Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) Jiřího Růžka je Viedeň pre Rusov znovu strategickým miestom aj z iných dôvodov.
„Pre ľudí, ktorých majú naverbovaných v strednej Európe, nie je Viedeň ďaleko, takže z operačného hľadiska je jednoduché zájsť do Viedne a odovzdať tam informácie. Výzvedné služby Ruska sa neobmedzujú na jeden štát, operujú všade v okolí. Riziko odhalenia je v neutrálnom štáte relatívne nízke. Vyťažovať svoje zdroje môžu jednoducho inde ako v Česku, pretože do Rakúska oko našej kontrarozviedky nedovidí. Je to významné miesto, preto tam majú základňu,“ hovorí Růžek.
Spravodajcovia vzhľadom na súčasnú situáciu a prístup Rakúska k Rusku potvrdzujú, že európske tajné služby s rakúskymi kolegami komunikujú o niektorých témach len veľmi opatrne. „Rieši sa, čo im poslať,“ povedal zdroj.
Rakúsko je zároveň vyradené z mnohých zavedených dohôd o výmene spravodajských informácií, ktoré sú koordinované prostredníctvom takzvaného bernského klubu. Ide o neoficiálnu sieť európskych špionážnych agentúr, ktorá je pomenovaná podľa hlavného mesta Švajčiarska.
Podľa spravodajcu je problém aj to, že Rusi pôsobia v medzinárodných organizáciách a v krajine sú vedení ako „medzinárodní úradníci“.
Vo Viedni sídli veľa významných medzinárodných organizácií ako Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) či Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Jedno zo svojich sídiel má v rakúskom hlavnom meste aj Organizácia Spojených národov (OSN) a viacero jej agentúr.
„V týchto organizáciách majú svojich ľudí aj Rusi, čo je, samozrejme, extrémny problém. Bohužiaľ, predstavitelia Rakúska to nechcú veľmi vidieť,“ dodal zdroj s tým, že „pohyb týchto úradníkov alebo ruských diplomatov“ potom nie je v Európe pod kontrolou.
Nedovoľme im cestovať, navrhuje ministerstvo
S tým by mohol pomôcť návrh českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského (Piráti), ktorý presadzuje obmedzenie pohybu ruských diplomatov v schengenskom priestore. Sedem ministrov zahraničia EÚ sa podpísalo pod českú iniciatívu v liste zaslanom Josepovi Borrellovi – šéfovi diplomacie EÚ.
Podľa návrhu by ruskí diplomati dostávali víza a povolenia na pobyt platné iba v rámci hostiteľskej krajiny, a nie v celom schengene. Návrh však zatiaľ v rámci EÚ neprešiel.
„Nám dobre známou ukážkou toho, o čo sa snaží Rusko na Západe, sú Vrbětice s dvoma zavraždenými českými občanmi. Súčasné útoky a pokusy o sabotáže v celej Európe – v Nemecku, Poľsku, Estónsku aj pokus o zapálenie autobusov MHD v Prahe sú prejavom rastúcej agresivity Kremľa proti Západu,“ povedal Deníku N minister zahraničných vecí Jan Lipavský s tým, že ruská diplomacia je súčasťou ruskej represívnej mašinérie.
„Vždy bola podriadená tamojším tajným službám. Všetky operácie proti európskym krajinám by sa Rusom plánovali a realizovali oveľa horšie, keby nám po Európe voľne necestovali ruskí špióni s diplomatickými a služobnými pasmi,“ dodal Lipavský.
Situácia v samotnom Rakúsku sa však zrejme zlepšovať nebude. V krajine dominuje Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá tam vyhrala voľby do Európskeho parlamentu a dlhodobo má vo svojich radoch proruských politikov.
Najznámejším príkladom je niekdajšia ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová, ktorú Slobodní nominovali do vlády a ktorej prišiel v roku 2018 do Rakúska na svadbu osobne ruský prezident Vladimir Putin. Nevesta-ministerka pred ním po spoločnom tanci pokľakla a uklonila sa.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Lukáš Prchal
Zdislava Pokorná
Deník N




































