Našich oligarchov ste mali omilostiť, nie trestať. Teraz sú v Rusku aj s peniazmi a tie idú na vojnu, vraví analytik Krutichin

Voľby v USA môžu rozhodnúť o víťazstve Ukrajiny nad Ruskom, aj keď v nich neuspeje demokrat Joe Biden. Expert na ruskú ropu, plyn a sankcie Michail Krutichin vysvetľuje prečo.

V rozhovore sa ho okrem iného pýtame:

• prečo sankcie, ktoré sa týkajú ruského exportu energetických surovín, nefungujú;
• prečo sa Amerika bojí zbaviť svet ruskej ropy;
• prečo si myslí, že Putin je hlúpy človek.

Hovoríte, že najnovší – už štrnásty – balík sankcií EÚ, v ktorom je prvýkrát spomenutý aj zemný plyn, konkrétne skvapalnený LNG, nepatrí medzi najmúdrejšie kroky. Od marca budú zakázané prekládky LNG z Ruska na územie EÚ, ak tovar smeruje mimo Únie. Znie to komplikovane, ale má to byť zásadný krok na obmedzenie prílivu peňazí do ruského rozpočtu, čiže na financovanie vojny. Je to tak?

Veď to vôbec nie je sankcia. Sankcia má byť zameraná na zníženie možností Ruska financovať a viesť vojnu. Táto nie je.

Ruský štát totiž zo svojho hlavného projektu, ktorý zabezpečuje skvapalnený plyn pre Európu, teda z projektu Jamal SPG, nemá vôbec nič. Pretože tento projekt funguje v osobitnom daňovom režime.

Uvalili sme teda sankcie na niečo, z čoho Putinov režim aj tak nemal žiadne zisky?

Áno. Medzinárodné konzorcium Jamal SPG firiem Novatek (Rusko), Total Énergies (Francúzsko) a dvoch čínskych spoločností (majú v projekte 29,9 percenta) neplatí v Rusku vôbec žiadne dane. Bolo od nich oslobodené na dvanásť rokov. Osem rokov daňových prázdnin ho ešte čaká.

Neplatia ani daň z dobývania nerastných surovín, ale ani vývozné clo, čo v prípade plynu predstavuje tridsať percent. Neplatia daň z príjmu, neplatia daň na importované zariadenia. Skrátka dostali všetok ten plyn darom.

Teraz ho ťažia a posielajú do Európy. Tam ho predávajú, ale do ruského rozpočtu nejdú z týchto zmlúv žiadne peniaze. Takže táto sankcia ruskému vojnovému rozpočtu nakoniec pomohla. Inak je úplne nanič.

Navyše bude mať pre Európu ďalší nepríjemný dôsledok. Konzorcium totiž v minulosti v belgických a francúzskych prístavoch prekladalo svoj plyn z drahých ľadoborcov na bežné tankery a posielalo ho už v iných lodiach do Afriky aj Ázie. Teraz to majú zakázané. Čo urobia? So zľavou ho predajú v Európe. Výsledok? Na kontinente bude ešte viac ruského plynu.

Ďalšou obeťou sú francúzske, španielske a belgické firmy, ktoré pri prekladaní plynu zabezpečovali servis. Akcie belgickej spoločnosti Flexis sa už na burze dramaticky prepadli. Nechápem teda zmysel tejto sankcie.

Možno autori posledného sankčného balíka sledujú nejaké pre vás skryté ciele.

Vidím dva. Prvý je PR. Propagandistický ťah, ktorý má verejnosť uistiť, že my Európania trestáme Rusko.

Druhá príčina, o ktorej v Európe nie všetci radi hovoria nahlas, je zvýhodnenie amerického LNG. V tejto chvíli sú americkí exportéri skvapalneného plynu jediní, kto z tejto sankcie čerpá nejakú výhodu.

Zvýhodnenie? Veď v máji Rusko dokonca predbehlo USA v dodávkach plynu do Európy…

Áno. Nie oveľa, ale predstihlo – Američania tento rok zatiaľ znížili dodávky LNG do Európy o dve desatiny percenta, Rusi ich o štyri percentá zvýšili. Rusko a Amerika sú skrátka konkurenti.

Môžu sankcie na energetické suroviny ovplyvniť prezidentské voľby v USA? Alebo naopak, ovplyvňujú blížiace sa americké voľby sankcie uvaľované na Rusko?

Sankcie týkajúce sa plynu zatiaľ s voľbami nesúvisia. Ale ropné určite áno.

Poviem vám príklad. Američania požiadali Ukrajincov, aby necielili na terminály, z ktorých sa exportuje ruská ropa. Mohol by totiž vzniknúť deficit, nasledovalo by zvýšenie cien na svetovom trhu a aj cien v USA. Nahnevaní americkí vodiči na benzínkach, to neveští nič dobré pre súčasnú prezidentskú administratívu.

Dokonca by som povedal, že kľúč k víťazstvu v amerických prezidentských voľbách leží v Kyjive. Pretože keby Ukrajinci neuposlúchli a rozbombardovali ruské terminály, bola by to mela.

Koľko terminálov by však Ukrajinci museli zničiť, aby to malo taký vplyv, o akom hovoríte?

Najdôležitejšie sú dva terminály v Novorossijsku. Velikánsky Šescharis a druhý obrovský – Južnaja Ozerejevka. Pri Čiernom mori je ešte Tuapse a v Baltskom mori Primorsk. Tam však asi z Ukrajiny nedostrelia. Potom tu ešte máme terminál Usť-Luga.

Kritické terminály sú teda štyri. Pokiaľ zasiahnu jeden z nich, bude to mať vážne následky. Mohli by si vybrať Novorossijsk, z ktorého vypláva na more viac ako štvrtina exportovanej ruskej ropy.

To pre Ukrajincov asi nie je technicky zložité…

Veď už po termináloch pálili. To však bolo len varovanie. Mierili na Tuapse, strieľali aj na Usť-Lugu. No nie na terminál, kde je surová ropa, ale na iný objekt.

V Novorossijsku trafili do zásobníka s mazutom (vykurovací olej získavaný ako druhotná surovina pri spracovaní ropy – pozn. red.), nie do toho hlavného – do zásobníkov so surovou ropou. Z toho je zrejmé, že išlo len o upozornenie: ak budeme chcieť, tak to dokážeme.

USA aj Európa viac ako dva roky prijímajú jeden sankčný balíček za druhým a ruská ekonomika stále funguje slušným tempom. Rusko dokonca vyrába oveľa viac munície ako celá Európa dohromady a dokáže túto produkciu financovať. Ako je to možné?

Očakávania od ropných sankcií boli vysoké. Ich autori tvrdili, že keď začnú platiť, svet prestane kupovať ruskú ropu aj výrobky z nej. Spočítalo sa, koľko ruskej ropy kupovali vyspelé krajiny, napríklad G7. Vyšli z toho obrovské cifry. A z toho vzišli odhady, aký obrovský úder pre ruskú ekonomiku Západ nachystal.

Lenže čo sa nestalo: Američania sa zľakli a namiesto toho, aby sa prijal zákaz exportu ruskej ropy, ju Západ dovolil Rusom ďalej vyvážať. Zaviedol však cenový strop. A ten sa Rusi naučili dosť rýchlo obchádzať.

Ako?

Veľa sa píše o akejsi tieňovej flotile, ale to vôbec nie je podstatné. Najzávažnejší je tento spôsob: v Rusku naložia na loď ropu predanú niekomu za nízku, sankciami zastropovanú cenu. Kým ju však dovezú napríklad do Indie, už je jej cena niekde úplne inde.

Nedá sa tomu zabrániť?

Všetky dokumenty sú OK. Aj cena je OK. Zastropovaná. Poistenie je OK, od renomovaných poisťovacích spoločností. Ako takú loď zastavíte, dokážete, že sa s cenami ďalej manipuluje, a potrestáte?

Po ceste na mori sa mení cena nákladu?

Samozrejme. V Rusku tovar nakladá napríklad Lukoil na tanker prevádzkovaný gréckym lodiarom (viac ako 40 percent tankerov dopravujúcich ruskú ropu vlastnia Gréci). Na mori ju predá firme Litasco, ktorá stopercentne patrí Lukoilu, ale je to formálne zahraničná firma.

Litasco zaplatí za ruskú ropu tú sankciami stanovenú nízku cenu. Tým sa všetky obmedzenia končia. Ďalej už ju predáva drahšie, a to niekoľkokrát. Na takú premyslenú schému obchádzania sankcií nepotrebujete žiadnu tieňovú flotilu. Vytvorí sa reťazec spoločností, ktorý dokáže zásadne zvýšiť cenu a pekne si zarobiť.

Ale pozor. Tieto peniaze nejdú späť do Ruska, ruský rozpočet sa neplní vďaka nim. Oficiálne bola predsa ruská ropa predaná lacno! Takže na to, aby z týchto ziskov odišlo niečo vo forme daní aj do vojnového rozpočtu, musela ruská vláda urobiť ešte jeden krok. Zaviedla novú veličinu – virtuálnu cenu ropy.

Ako s ňou operuje?

Jednoducho. Vláda povie ropným spoločnostiam: Je nám úplne jedno, koľkokrát a za koľko ropu predávate, kto sa na tom najviac nabalí, ako sa ktorý prostredník finančne ukojí. My odteraz berieme za základ cenu ropy Brent.

Aký to má význam?

Ropné spoločnosti platia dane nie z tej nízkej, reálnej ceny, za ktorú papierovo predávajú ropu prvému zákazníkovi, ale z virtuálnej ceny určenej ruskou vládou.

Aký je teraz objem ruského exportu ropy?

Nezmenšil sa a nezmenšuje sa.

Chcete povedať, že sa príjmy z exportu ropy do ruského rozpočtu zatiaľ vôbec nepodarilo znížiť?

Sú rovnaké ako pred vojnou. Prvý mesiac po zavedení prvých ropných sankcií, ktoré začali platiť 5. decembra 2022, sa skutočne príjmy z exportu ropy a plynu do ruského štátneho rozpočtu rapídne znížili. O 48 percent, takmer o polovicu.

Teda úspech. Prečo tak dobre nefungovali aj ďalej?

Pomaly, ale isto sa peniaze za ropu do rozpočtu vracali, pretože si Rusko našlo cesty, ako sa sankciám vyhnúť, a našlo nové trhy. Predovšetkým v Indii. Juh sa na sankcie a americké rady, ako sa správať k Rusku, úplne vykašľal.

A v posledných týždňoch sa vôbec všetko stabilizovalo aj vďaka virtuálnej cene, z ktorej Rusko vypočítava dane ropným spoločnostiam. Tá sa teraz pohybuje okolo 80 dolárov, teda vyššie, ako je sankciami stanovený strop 60 dolárov.

Z toho vyplýva, že v energetickom rezorte sankcie nefungujú. A viete, koľko by ste potrebovali ľudí a peňazí, aby ste skontrolovali všetky lode, na ktoré ste uvalili sankcie? To je nereálne.

Máte vy nejaký nápad, ktorý by Rusko zbavil príjmov z exportu ropy?

Mám. Západ mal zaviesť úplne iné sankcie a využiť iné spôsoby vedenia ekonomickej vojny s Ruskom. Lenže on ako jednu z hlavných sankcií odpojil mnohé ruské subjekty od platobného systému SWIFT.

Myslím, že mal urobiť opak. Oveľa prospešnejšie by bolo uľahčiť odtok peňazí z Ruska. Peňazí, ktoré pokiaľ v Rusku zostávajú, sa využívajú na vojnu.

Namiesto sankcií mala byť udelená amnestia ruským oligarchom – teda skôr než oligarchom parazitom, ktorí sa prisali k štátu. Správny oligarcha sa nejako zúčastňuje chodu štátu, ale títo? Práve takých možno ľahko motivovať, aby všetko, čo majú, vyviezli z Ruska von.

Mali ste im dovoliť, nech investujú, kde chcú, nech majú uložené peniaze všade inde, len nie v ruských bankách.

Navrhujete vyprať špinavé ruské peniaze v Európe. No urobili by to ruskí oligarchovia?

Mnohí určite áno. Namiesto toho však v zahraničí začali ruských podnikateľov prenasledovať. Chyba. Zavreli ste ich v Rusku aj s ich peniazmi, ktoré teraz dávajú okrem iného do vojenskej produkcie.

Ďalšia možnosť bola skutočne znížiť ruské príjmy plynúce z exportu ropy. To sa nikdy nemôže podariť bez toho, aby Spojené štáty vytvorili konštruktívne partnerstvo so Saudskou Arábiou a s ďalšími exportérmi z Perzského zálivu. Bidenova vláda to nedokázala. Naopak, všetky dobré vzťahy zničila.

Mal predchádzajúci a možno aj budúci americký prezident Trump s arabskými exportérmi ropy lepšie vzťahy?

Vedel to s nimi. S Arabmi konštruktívne a intenzívne spolupracoval, a to aj v otázkach cien ropy, ktoré spoločne regulovali.

Keby teraz prišli do Saudskej Arábie Bidenovi emisári a poprosili: „Veľmi potrebujeme zvýšiť export ropy, vy máte zásoby, tak, prosím, zvýšte export, aby sa nám trh vyvíjal tak, ako sa má,“ Saudskoarabi by ich poslali na patričné miesta a poradili im, nech o to požiadajú svojich amerických ťažiarov, ktorých Bidenova vláda v ťažbe veľmi brzdí.

Zmení sa teda situácia, ak americké prezidentské voľby nevyhrá Biden, ale Trump?

Ak bude v USA pri moci niekto iný ako Biden, nehovorme kto, asi sa dokáže lepšie dohodnúť so Saudskou Arábiou a s ďalšími účastníkmi aliancie OPEC+. Zatiaľ vieme, že ich voľné kapacity sú vo výške zhruba štyri a pol milióna barelov denne. A o tie práve ide.

Koľko barelov ťaží Rusko denne?

Rusko vyťaží deväť až desať miliónov barelov denne. No na export ide zhruba päť miliónov barelov denne.

Takže zhruba rovnaké množstvo, aké by Saudskoarabi a ich partneri mohli hneď vrhnúť na trh…

Presne tak. Navyše po mori Rusko vyváža ešte menej ako päť miliónov barelov, pretože časť ropy tečie ropovodom do Číny…

… aj do Európy…

Áno, ropovodom Družba. Keby sa však podarilo dohodnúť s Arabmi na spoločnom postupe, videli by sme úplne iné sankcie, úplne iný vplyv. Ako na vojnu, tak aj na Putina.

Skutočne by sa vybrané európske štáty bez ruskej ropy nezaobišli, alebo je to politická hra – snaha napríklad Budapešti zapáčiť sa Moskve?

Hneď po veľkej invázii by sa Európa skutočne nezaobišla bez ruskej ropy. Bulharsko by muselo zavrieť svoju chemičku v Burgase, aj Maďarsko, Česko a Slovensko stále trochu ruskej ropy potrebujú. Aj keď oveľa menej ako pred dvoma rokmi.

Dnes je všetko inak a myslím, že už by ste to pomaly zvládli úplne bez ruskej ropy.

Ide aj o to, či to napríklad Maďari chcú…

Presne tak. Nechcú. Hoci aj oni hľadajú alternatívy k ruskej surovine. Hľadajú iných dodávateľov.

Keby sa Američanom podarilo dohodnúť s ostatnými vývozcami ropy a nasledovalo by skutočné obmedzenie vývozu ruskej suroviny, dôjdu prezidentovi Putinovi peniaze na vojnu?

Nie hneď. Ruská vláda má celý arzenál rôznych finančných mechanizmov, ktoré jej umožňujú vojnu financovať. Môže zvyšovať dane, hýbať kurzom rubľa, vydávať rôzne príkazy a obmedzenia. Ale nakoniec by im peniaze došli určite.

Hovoríte, že Putin sám doviedol Gazprom k bankrotu. Prečo by to robil?

Pretože je to tupý človek. Skutočne geopolitický hlupák. Keď hovorí niečo o rope a plyne, vôbec to nemôžem počúvať. Je úplne nekompetentný. Je to naozaj veľmi hlúpy muž.

Západ doteraz ruský plyn sankciami nijako neobmedzoval. To Putin prikázal v roku 2021 Gazpromu nechať Európu zmrznúť, zraziť ju na kolená. A ako to dopadlo? Európa sa vyhrabala z krízy a nezmrzla – a na kolenách je Gazprom.

Ročne nemôže vyťažiť 156 miliárd kubíkov suroviny, ktorú mal vyťažiť. Už ju však od neho nikto nechce. Dnes má Gazprom väčšie dlhy, než je samotná trhová hodnota firmy.

Putinovi neradia renomovaní experti?

Žiadnych schopných poradcov nemá. Experti dnes v Rusku už nemajú prístup k tým, ktorí rozhodujú.

Bolo to tak vždy, alebo ide o špecialitu Putinovho režimu?

Nebolo to tak vždy. Ja som prežil časť života v ZSSR a bol som vtedy jedným z expertov, čo písali odborné posudky, správy, poznámky, ktorých obsah rozhodne neladil s politikou strany. Ale záujem o náš názor, o našu prácu bol obrovský. Oni naše state nielen čítali, ale čiastočne sa nimi aj riadili. Dnes je to inak.

Zhruba pred štyrmi rokmi vznikol v Moskve ekonomický klub, ktorého účastníkmi boli poprední ruskí experti vrátane tých veľmi liberálnych. Na jednom zasadnutí som štyridsať minút počúval prejav na danú tému, obsažný a odborný. Potom som to nevydržal a prihlásil som sa o slovo. Spýtal som sa predsedajúceho Andreja Movčana: „Andrej, čo to tu robíme? Dobre, znejú tu prospešné informácie. Ale čo z nich vyvodiť? Dáta predsa treba analyzovať a vymyslieť scenáre rozvoja a načrtnúť politické rozhodnutia! To by malo zmysel!“

Viete, čo mi Andrej odpovedal? Že hovoril s ľuďmi z prezidentovej administratívy a tí mu povedali, nech si kľudne analyzuje, čo chce, nech sa stretáva s expertmi vo svojom ekonomickom klube, ale v Kremli o ich rady nikto nestojí. „Nechceme o vašich odporúčaniach ani nič vedieť,“ povedali mu.

To je iba jeden príklad. Akoby medzi odborníkmi a politikmi stála stena.

Je to teda horšie než za sovietskej éry? Môžete to porovnávať – už vtedy ste boli uznávaným odborníkom, pracovali ste v spravodajskej agentúre TASS…

Sedemdesiatpäť percent informácií, ktoré TASS produkoval, nebolo určených verejnosti. Išlo o utajované veci. Vydávali sme expertné vestníky, o ktoré bol „hore“ obrovský záujem.

Tí, ktorí mali rozhodovať, chceli vedieť, čo sa v skutočnosti deje…

Aj keď nakoniec rozhodli zle…

Aj tak. Ale teraz je to ešte horšie. Tí, ktorí riadia Rusko, nechcú poznať skutočný stav vecí a sú to úplne nekompetentní ľudia. Ich hlavným cieľom je totiž obohatiť sa. Získavať čo najviac prostriedkov pre seba.

Na to nepotrebujú žiadne odborné rady ani spracované stratégie rozvoja. Žijeme v inom čase a Rusko riadia iní ľudia…

Vojna-nevojna, ruský plyn cez Ukrajinu tečie. Koncom roka však vyprší zmluva s Gazpromom na tranzit. Čo bude ďalej?

V Kyjive spolu súperia dva názory. Jedna skupina navrhuje pokračovať v dodávkach tak, ako je to teraz. Ale, samozrejme, nikto z Ukrajincov teraz nebude uzatvárať dohody s Gazpromom.

Preto vymysleli inú schému: európske spoločnosti, odberatelia v Maďarsku, na Slovensku alebo v Česku a Rakúsku (tí majú zmluvu s Gazpromom dokonca do roku 2029) budú kupovať surovinu priamo od Gazpromu. Potom uzavrú ďalšiu zmluvu s ukrajinskou štátnou spoločnosťou GTS Ukrajiny na prepravu plynu cez ukrajinské územie. A tej budú platiť.

Takže Kyjiv bude mať dohodu len s Európanmi, nie s Rusmi. O tom sa teraz rokuje.

V tejto chvíli Gazprom stále platí Ukrajine za prepravu plynu?

Platí. Ale je to zhruba pol percenta hrubého domáceho produktu Ukrajiny. Štyridsaťšesť stotín percenta. Bez toho môžu žiť.

Preto sa niektorí v Kyjive prikláňajú k druhej možnosti: je vojna, takže žiadna preprava, končíme. Všetko zatvoríme. Prídu síce o pol percenta HDP, ale vyrazia tromfy z rúk ruským lobistom v Rakúsku, Maďarsku aj u vás v Česku.

Už nebudú mať za čo lobovať. Nebudú môcť hovoriť: Buďme zadobre s Putinom, pretože nám dáva plyn. Žiadny plyn totiž nepotečie, loby zoslabnú. Zmĺknu.

Pre vás je dôležité, aby Kyjiv urobil práve toto rozhodnutie. Pretože keby ste sami predčasne zrušili zmluvy s Gazpromom, nastúpila by na vás arbitráž a museli by ste Rusom platiť za to, že ste porušili zmluvu. Keď však za vás prepravu ukončí ukrajinská vláda, nikomu nič platiť nebudete. Force majeure (vyššia moc – pozn. red.).

A budeme mať potom dosť plynu?

Budete. Možno to bude trošku drahšie, ale nebojte sa, len nepatrne. Nakupovať môžete v európskych huboch, dodávateľov máte veľa, nakupujte dosýtosti. Plynu je dostatok a v najbližších rokoch to nebude inak.

Zato pre Gazprom by to bola veľká strata – veľmi stojí o tú zmluvu. Pretože keď prestane plyn prúdiť Družbou, zostane mu iba južný plynovod TurkStream, ktorým sú okrem iného zásobované Maďarsko a Srbsko. To je však úbohých 16 miliárd kubíkov plynu ročne – kým začal Putin vydierať Európu plynom, dodával Gazprom do Európy ročne 156 miliárd kubíkov.

Uvidíme, či teraz Gazpromu zasadí po Putinovi úder aj Ukrajina. Považoval by som to za správne. Treba však počkať do decembra, ako sa v Kyjive rozhodnú.

Bude to znamenať definitívny bankrot Gazpromu?

Bankrot Gazpromu už nastal a zapríčinil ho Putin, nie sankcie. Na jeho príkaz „Zmrazte Európu!“ sa Gazprom zmenil z giganta na parazita na ruskom rozpočte.

Môže Gazprom zachrániť Čína a plánovaný plynovod Sila Sibíri 2?

Zatiaľ neexistuje a ťažko bude. Bol by to stratový podnik, pretože Čína platí za plyn málo. Rozhodne nie dosť na to, aby sa taký obrí projekt niekedy zaplatil. Čína Gazprom nezachráni a Sila Sibíri 2 ho, naopak, zničí.

Číňania ani Silu Sibíri 2 nechcú. Nepotrebujú ju. Chápu, že od chvíle, keď začnú plynovod stavať, uplynie dvanásť-pätnásť rokov, kým sa rúra dostane na projektovanú kapacitu.

Aj Sila Sibíri 1 až na budúci rok, teda desať rokov po uvedení do prevádzky, dosiahne maximálny objem prepravovaného plynu – osem miliárd kubických metrov ročne. A Sila Sibíri 2 má mať ročnú kapacitu päťdesiat miliárd kubíkov plynu.

Číňania správne hovoria: „A vieme my, čo sa bude diať s plynom o desať rokov? Napríklad ho už nebudeme toľko potrebovať. Takže sa nič stavať nebude.“

Zachráni teda niekto alebo niečo Gazprom?

Bude musieť. Štát a ruskí daňoví poplatníci. V Rusku bude plyn dražieť.

Dlho ste pracovali v sovietskej štátnej spravodajskej agentúre TASS, teda v propagandistickom nástroji komunistického štátu. Bola práca novinárov v sovietskych médiách podobná práci ruských novinárov v súčasných propagandistických projektoch Kremľa vrátane TASS?

Vôbec nie. TASS bol napriek všetkým výhradám jednou zo štyroch svetových agentúr. Mal svojich spravodajcov po celom svete. Ja som napríklad pracoval v Egypte, Iráne, Sýrii, Libanone… dvakrát ma odsúdili na smrť, takže to bola zaujímavá práca.

Z miest, kam nás vyslali, sme posielali do Moskvy pravdivé informácie. Áno, oni ich triedili. Vybrali to, čo pôjde von, čo sa upraví a čo zostane utajené. Mnoho dôležitých správ sa nedostalo k verejnosti, ale len do vestníkov, ktoré putovali výhradne k ľuďom povereným riadením štátu.

Za pravdu nás vtedy nikto netrestal, naopak, žiadali od nás presné informácie.

Dnes je situácia iná. Z informačných agentúr sa stali výhradne propagandistické inštitúcie. Tie mali aj komunisti – no nebol to TASS, ale APN. Tam sa robila výhradne komunistická propaganda vo veľkom. Dnes zostala už iba propaganda. Bohužiaľ.

A naši kolegovia? Jednoducho sa tomu prispôsobili. Za veľké peniaze sa prispôsobíš všetkému.