Bývalý prokurátor Harkabus: Naše preradenie bolo odkazom pre všetkých. Nevyskakujte

Po vyše dvadsiatich rokoch odišiel z prokuratúry a začína ako advokát. „Myslel som si, že to bude ľahšie,“ hovorí o poslednom dni v kancelárii. Priznáva, že svojím odchodom a „opustením“ kauzy vraždy novinára Jána Kuciaka má istý dlh voči spoločnosti. Splatiť ho chce aj tým, že prispeje k reforme prokuratúry. Jej základom bude „zneatraktívniť funkciu generálneho prokurátora pre politikov“.

V rozhovore sa dočítate:

• či môže ešte niekedy znovu vzniknúť špeciálna prokuratúra;
• prečo sa rozhodol vzdať funkcie a čo pri tom zavážilo;
• ako ovplyvní jeho odchod z prokuratúry vývoj v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka;
• či môže mať na tento prípad dosah aj novela trestných kódexov, ktorú presadila koalícia;
• prečo prokurátori mlčia, aj keď nie sú s fungovaním systému spokojní.

Ústavný súd už rozhodol o novele trestných kódexov. Do veľkej miery ponechal ich navrhované znenie, väčšinu ustanovení neoznačil za protiústavné. Ako ste prijali toto rozhodnutie?

Zobral som ho na vedomie. Už skôr som hovoril, že otázky zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry nemôžu vyvolávať ústavné otázky – okrem procesu prijímania celého návrhu. A k tomu sa Ústavný súd nejako vyjadril. Osobne som však čakal, že bude problém s viacerými ustanoveniami Trestného zákona. Odôvodnenie rozhodnutia som ešte nečítal, určite tak rád urobím.

Spomenuli ste legislatívny proces, čo je asi najdiskutovanejšou témou. Ústavný súd povedal, že skrátené legislatívne konanie nebolo v poriadku, ale napriek tomu nevidel nesúlad novely s ústavou. Dá sa to rozhodnutie čítať aj tak, že parlamentná väčšina môže všetko? 

Nechcem sa k tomu vyjadrovať, lebo informáciu o tejto časti mám len z tej tlačovej správy, ktorá bola zverejnená. Myslím si, že v týchto otázkach treba byť zdržanlivý. Treba počkať na písomné vyhotovenie, na uverejnenie nálezu, prípadne aj odlišných stanovísk, a potom si urobiť komplexný názor.

Veľa sme písali o tom, ako novela pomôže ľuďom blízkym Smeru, ktorí sú obvinení a obžalovaní. Skúste povedať, ako zasiahne novela do života bežných ľudí?

Pokiaľ ide o bežnú kriminalitu na okresoch, tak tam sa značne posunie výška škody. Nevravím, že to nebolo na mieste, ale v kombinácii s jednotlivými hranicami škody tak, ako je nastavená v novele, a v kombinácii so znížením trestných sadzieb, skracovaním premlčacích dôb a s tým, ako máme nastavené trestné konanie, ktoré je zložité a dlho trvá, môže byť reálny problém a aj bude, aby sa bežní občania domohli nápravy.

Čiže nedočkajú sa spravodlivosti, ak sa im niečo stane?

Určite budú prípady, keď sa to jednoducho nestihne. Premlčané prípady sú aj teraz, ale novela ich počet zvýši. Samozrejme, že zvýšenie škody má vplyv aj na posudzovanie toho, čo je priestupok a čo trestný čin. Dôležité to bude najmä pri krádežiach alebo aj pri iných majetkových trestných činoch. A v priestupkovom konaní nie sú možnosti polície také široké, ak to mám zjednodušiť, ako v trestnom konaní, najmä čo sa týka identifikácie páchateľa. Čiže môže byť reálny problém pri krádežiach bicyklov a podobných banálnych vecí, ktoré ale ľudí bolestivo zasahujú. Jednoducho povedané, v priestupkovom konaní sa nemusíme dočkať takej efektívnej činnosti vyšetrujúcich orgánov.

Páchateľ ostane nepotrestaný.

Páchateľ ostane neznámy. Hovorím to ale korektne aj z toho pohľadu, že bolo na čase výšku malej škody, ktorá určuje hranicu medzi majetkovým trestným činom a priestupkom, už zvýšiť. Otázka je, či to malo byť až sedemsto eur.

Ku koncu júna ste sa vzdali funkcie prokurátora. Po koľkých rokoch ste odišli z prokuratúry?

Keď započítam aj obdobie, keď som bol takzvaný právny čakateľ prokuratúry, tak to bolo 20 a pol roka.

Ešte ste to rozhodnutie neoľutovali?

Nie, zatiaľ nie. Nehovorím, že to rozhodnutie bolo ľahké. Je to skôr o tom, že za súčasného nastavenia prokuratúry a za okolností, v akých teraz prokuratúra funguje, už pre mňa nebolo ľudsky aj profesionálne prijateľné pôsobiť ďalej na prokuratúre.

Čo také sa zmenilo?

No, ono sa to vlastne nezmenilo. Skôr išlo o také napĺňanie pohára trpezlivosti. Svoje pôsobenie na Úrade špeciálnej prokuratúry som bral ako vyvrcholenie mojej kariéry prokurátora, lebo ja som bol vždy radový prokurátor. Nikdy som nebol v žiadnej funkcii na prokuratúre. Čiže vždy som bol ten robotník.

Napriek tomu, ako prokuratúru kritizujem, ja som mal vždy šťastie na šéfov. Umožňovali mi relatívne autonómne a slobodné pôsobenie. Na Úrade špeciálnej prokuratúry bol spôsob riadenia zo strany Daniela Lipšica taký progresívny, veľmi neprokurátorský. A to mi vyhovovalo. Po zrušení úradu rezonovala otázka nášho, teda môjho a kolegu Daniela Mikuláša, nepreloženia do Žiliny. To bol ten spúšťač, ale povedal by som, že nebyť prípadu vraždy Jána Kuciaka, ktorý som ešte chcel dokončiť, tak by som asi odišiel z prokuratúry, aj keby som bol do Žiliny preložený.

Vlastne ste narazili na normálne fungovanie prokuratúry?

Skôr by som povedal, že na to sme narážali aj skôr. Teraz sa nás to dotklo existenčne. Myslím tým najmä dochádzanie. Nechcem to ale preceňovať. Korektne hovorím, že nebyť prípadu Jána Kuciaka, tak by to prišlo skôr. Bola tam len otázka miery kompromisu, dokedy vydržíme. Rozhodnutie o nepreložení do Žiliny moje rozhodovanie, samozrejme, urýchlilo.

Spomenuli ste prípad vraždy novinára Kuciaka. Mnohí vám aj vyčítali, že ste nepočkali, aspoň kým nerozhodne odvolací súd. Prečo ste nepočkali aspoň na tento moment, keď sa možno ten prípad uzavrie?

Pokiaľ ide o náš prínos k tomuto prípadu, napísali sme odvolanie, kam sme dali všetky svoje argumenty. Je to už len na posúdenie súdu. Odvolacie konanie funguje tak, že už nemá možnosť nejakého vstupu. Aj keď sa rozhoduje na verejnom zasadnutí, v zásade sa tam dokazovanie nevykonáva. Ide v podstate len o zopakovanie argumentov jednotlivých strán v podaných odvolaniach a následné rozhodnutie súdu. Samozrejme, že to zjednodušujem pre účely vysvetlenia.

Čiže mi nedávalo zmysel čakať do rozhodnutia odvolacieho súdu. Zmysel by dávalo čakať po jeho rozhodnutí. Vyhodnocovali sme si to tak, že akokoľvek súd rozhodne, náš odchod sa nejako fatálne nedotkne dĺžky konania. Dosť som nesúhlasil s argumentmi, že naším odchodom sa natiahne konanie vo veci vraždy Jana Kuciaka a pokusov o vraždy prokurátorov. Ak by Najvyšší súd vrátil prípad Špecializovanému trestnému súdu, vyhovel nášmu odvolaniu a navrhol dorobiť nejaké úkony, tak ten prokurátor má od nás návod. Ak by z nejakých dôvodov došlo k zmene v senáte, to znamená, že prípad by sa musel pojednávať od začiatku, tak by to proces, prirodzene, natiahlo, ale nie kvôli nášmu odchodu, ale kvôli tomu, že by to noví sudcovia museli nanovo študovať. A tretí variant je ten, že ak sa odvolanie zamietne, tak sa prípad končí. Čiže pri žiadnej z možností, ako prípad môže ďalej pokračovať, náš odchod k dĺžke konania neprispieva.

Môže mať novela trestných kódexov konkrétny vplyv aj na tento prípad?

Môže mať skôr procesné vplyvy, čo sa týka napríklad spolupracujúcich obvinených. Podľa novely sa tam musí prehodnocovať táto spolupráca. To bol vlastne aj jeden z dôvodov, prečo som žiadal ešte počas pôsobenia na generálnej prokuratúre, aby mi bola pridelená na výnimku nielen táto „kmeňová“ vec, teda vražda, ale aj spis obvineného Zoltána Andruskóa, ktorý je ešte v prípade vrážd prokurátorov v prípravnom konaní. To mi bolo zamietnuté.

S akým vysvetlením?

V prokuratúre sa príliš nevysvetľuje. Jednoducho, že nedostanem tú výnimku. Mám však na to nejaké vlastné vysvetlenie. Myslím si, že nejde vôbec o prípad Jána Kuciaka alebo Zoltána Andruskóa. Ide skôr o precedens, ktorý by sa tým založil. Čítam to tak, že ak by mne vyhoveli, keďže som o to žiadal prvý, tak by založili precedens, kde by kolegovia a ostatní, samozrejme, mohli hovoriť o tom, že Harkabusovi ste vyhoveli, tak prečo mne nedovolíte robiť v súvisiacej veci.

Akú logiku má to, že prokurátor, ktorý dozoruje kmeňový prípad, nemôže dozorovať prípad, ktorý s tým priamo súvisí, teda toho spolupracujúceho obvineného?

Logiku to nemá žiadnu. O to viac, že od 15. marca platí novela Trestného poriadku. A tam ide práve o to, že sa ukladá prísnejšia kontrola benefitov, prehodnocovanie spolupráce a tak ďalej. Čiže neviem si predstaviť, akým spôsobom budú nielenže dvaja rôzni prokurátori, ale aj dve rôzne zložky prokuratúry navzájom koordinované. Väčšina prípadov spolupracujúcich obvinených je totiž na krajských prokuratúrach v prípravnom konaní. Kto o tom benefite bude rozhodovať s konečnou platnosťou? Neviem, ako to chcú robiť.

V koho záujme je takéto rozhodnutie?

Neviem. Samozrejme, že to komplikuje spoluprácu. Pokiaľ viem, tak vedenie generálnej prokuratúry dovnútra komunikuje, že v podstate zastupovanie v súdnom konaní je iba výnimočná situácia. Prokurátor generálnej prokuratúry by v zásade nemal konať v prvom stupni. Ale tie vysvetlenia sú protichodné, pretože niekedy konať môže a niekedy nie. Máme spisy, kde sú výnimky na konanie v prvom stupni aj pre prokurátorov. Je to teda dobrá otázka, ale ja na ňu odpovedať neviem.

Z vášho odvolania vyplýva, že ste presvedčený o vine Mariana Kočnera, že bol objednávateľom vraždy Jána Kuciaka. Viete si predstaviť, že nakoniec nebude odsúdený?

Opravím vás, aby sme neporušili prezumpciu neviny. Aj s kolegom sme dali na stôl argumenty, pre ktoré je toto podozrenie silné a pre ktoré malo byť rozhodnutie iné. Jeden sudca ho v odlišnom stanovisku aj priniesol do hry. Či si viem predstaviť, že nebude odsúdený? Viem si to predstaviť, ale verím tomu, že sa to nestane, pretože ako hovorím, tá dôkazná situácia je tam dostatočná. Poviem inak, zo skúseností z iných prípadov vrážd, a to aj takých, ktoré som ešte predtým riešil na krajskej prokuratúre, bolo viacero takých, kde dôkazná situácia nebola až taká silná a súdmi boli prijaté iné rozhodnutia. Čiže to je vlastne spor toho odvolania. To odvolanie bolo aj zverejnené, takže každý si môže prečítať, ako argumentujeme my a ako argumentuje druhá strana. Následne to už je len na posúdení súdov.

Váš odchod z prokuratúry môže byť vnímaný aj tak, že vlastne ste to vzdali. Že idete po ruke tej druhej strane, ktorá vás aj zrušením špeciálnej prokuratúry chcela dostať zo systému. Bolo to správne rozhodnutie?

Neviem. Z pohľadu toho, že ho neľutujem, tak to bolo správne rozhodnutie. Či to tak bude aj objektívne, ukáže čas. Ale v tejto otázke som si sám pre seba robil aj takú skúšku správnosti. Ak by som v systéme ostával, ale na medzinárodnom odbore, tak sú tam väčší odborníci na tú oblasť. Ja som tam zbytočný. Ak by som aj bol časom možno nejak na veľa, na veľa preložený do Žiliny na krajskú prokuratúru, ale s odkazom, že prokurátori bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry nemôžu čakať, že budú dostávať prípady toho typu, ako mali predtým, tak to poviem trošku vulgárne, ale na na to, aby som tam „búchal veľké ekonomické veci“, je tam dosť iných kolegov. Urobia to tak isto ako ja. Opäť teda nevidím svoj prínos pre systém. Kauzy typu Kuciak by mi tam neboli prideľované, o tom som presvedčený. Čiže touto optikou som na to nahliadol a skúškou správnosti som zistil, že moja absencia nebude až takou stratou pre ten systém, ako sa to možno prezentuje.

Hovoríte, že na medzinárodnom odbore ste boli zbytočný. To si môžu povedať aj ďalší vaši bývalí kolegovia, napríklad tí na referáte väzenstva, a oni ostávajú. Ako to vnímate?

Oni majú inú osobnú situáciu alebo inú situáciu. Nemusia dochádzať za prácou, ktorá nie je podľa ich predstáv, ak to poviem veľmi kulantne. Toto to u mňa urýchlilo.

Rodinné dôvody?

Áno. Keby som mal takú prácu v mieste bydliska, tak tá práca nebola zlá. Nemôžem sa sťažovať na postoj vedenia medzinárodného odboru. K nám boli úplne korektní. Možno časom, nevravím, že s nejakým nadšením, ale v nejakom štandardnom výkone, ktorý si myslím, že viem podať, by som ju robil. A možno by som neodchádzal. Uvidíme, čo urobia kolegovia, ktorí boli tiež daní na pozície, kde neprichádzajú do kontaktu s konkrétnymi trestnými vecami. Ako si to vyhodnotia sami pre seba. Ja teda nechcem ani nebudem nič predvídať. Uvažujú o svojom ďalšom osude, ale to si musí urobiť každý sám podľa viacerých faktorov.

Bolo cieľom zrušenia ÚŠP dostať vás všetkých preč zo systému?

Neviem, ale cieľom bolo určite neutralizovať odborný potenciál prokurátorov úradu. To, či takto ďaleko siahali zámery tvorcov tej novely alebo tvorcov zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry, neviem. Nemám o tom prečo špekulovať. Z toho, čo sa dialo potom, vidíme jasne, že cieľom bolo neutralizovať ľudský odborný potenciál prokurátorov špeciálnej prokuratúry.

Myslíte prerozdelenie, ktoré urobil generálny prokurátor Maroš Žilinka. On odmieta akúkoľvek kritiku a hovorí, že nešlo o žiadnu pomstu a niekoľkokrát už zopakoval, že rozhodoval na základe odbornosti a požiadaviek jednotlivých organizačných zložiek prokuratúry. Vy si ako vysvetľujete jeho rozhodnutie?

Aby to vysvetlenie bolo plastickejšie, zoberme si prokurátorov, ktorí boli zaradení na netrestný úsek. Na netrestný úsek alebo na legislatívu boli zaradení Daniel Lipšic, kolega Mihal, Izakovič a Daniel Mikuláš. Ak som na niekoho zabudol, tak sa ospravedlňujem. Ak si odmyslíme kolegu Lipšica, ktorý je prokurátorom relatívne krátko, tak zoberme si týchto ostatných kariérnych prokurátorov. Boli zaradení na netrestný úsek bez akejkoľvek špecializácie, školenia, prevzdelávania či rekvalifikácie. A majú tam vykonávať funkciu nadriadeného prokurátora nad špecialistami na netrestný úsek na okresoch a krajoch. Tak o akej odbornosti to hovoríme?

Prečo sa tí prokurátori zdola neozvú, čo je toto za rozhodnutie, keď ich nadriadenými majú byť neodborníci na danom úseku?

Lebo prokurátora funguje v extrémne zviazanom modeli takzvanej sovietskej prokuratúry, kde jeden vrchný článok rozhoduje prakticky o všetkom. A prokurátori nie sú naučení sa vyjadrovať. Nechcú si robiť problémy. Nejdú do nejakého – ani interného – ozývania sa.

Práca prokurátora na okrese je pekná a napriek všetkému je v zásade zmysluplná. Robíte užitočnú činnosť pre verejnosť. Sám som bol tým ovplyvnený a mal som ten pocit aj ja, že však čo sa tam hore deje, bohvie, radšej aby som sa neohrozil, si budem robiť svoju prácu.

Budete ticho a ďalej pracovať.

Ten postoj tam je. Ja som ho mal tiež zažratý pod kožu. Druhá konotácia tejto otázky je, že v prokuratúre existuje interné fórum na vydiskutovanie si problémov. Nehovorím o verejnom vyjadrovaní, iba takom na papieri. V skutočnosti to ale neexistuje. Po našom odchode a spísaní listu jedenástich prokurátorov a takzvanom antiliste krajských prokurátorov, ktoré boli medializované som požiadal členov etickej komisie, aby som sa mohol vyjadriť k okolnostiam, ktoré nám ako pisateľom boli vytýkané. Údajne sme klamali, zavádzali, manipulovali. A tak isto som žiadal, aby sa na pôde etickej komisie, ktorá je práve tým vhodným fórom, prerokovalo aj konanie vedenia generálnej prokuratúry, ktoré bolo v tom liste popisované.

Najprv som dostal informáciu, že to akceptujú a bolo to zaradené do programu. Po tom nešťastnom atentáte sa však etická komisia rozhodla, že nebude ďalej o týchto veciach rokovať, aby sme, medzi riadkami, nejakým spôsobom nejatrili nálady spoločnosti. Internou diskusiou na prokuratúre, čo si neviem vysvetliť. Ak sa prokurátor aj chce nejakým spôsobom ozvať, tak má prokurátorskú radu, na ktorú sa môže obrátiť a tak ďalej. Tí ľudia to nebudú robiť, ale aj keby to robili, pochybujem, že to fórum bude efektívne. V každej normálnej organizácii, kde dochádza k hraničným situáciám, by mal existovať nejaký mechanizmus na to, aby sa posúvala dopredu. Tu ale neexistuje.

Čo môže hroziť tým prokurátorom, keď sa ozvú?

Nemyslím si, že až toľko im hrozí. To nie je ani o strachu z tej hrozby. Vôbec by som to nevzťahoval na nejakú stratu, hypotéky, ako sa často hovorí. To nie. To je jednoducho mentalita tej socialistickej organizácie. Viete, to je, ako keby sme sa spýtali, prečo sa v okresnom stavebnom podniku v Rožňave v osemdesiatych rokoch neozvali zamestnanci. No pre to isté.

Keď ste prišli na špeciálnu prokuratúru, Maroš Žilinka už bol generálnym prokurátorom. Čiže prišli ste z krajskej prokuratúry v Žiline. Akú povesť mal Maroš Žilinka medzi podriadenými prokurátormi?

Žiadnu, my sme ho nepoznali.

A čo ste si mysleli o jeho zvolení? Vedeli ste, že on bude v čele celej prokuratúry.

V zásade som podpisoval všetko, čo on rozprával na verejnom vypočutí, takže my sme nemali dôvod byť nejakí podozrievaví. Čo potom z tých sľubov o otvorenosti a transparentnosti ostalo, to je iná vec. V tom čase sme ale nemali dôvod byť podozrievaví voči tomu, ako bude funkciu vykonávať. V zásade ani u iných kandidátov sme tento dôvod nemali.

Fakt je taký, že sľuboval väčšiu transparentnosť, otvorenosť prokuratúry, napriek tomu neposkytol žiaden väčší rozhovor žiadnemu médiu. Komunikuje viac-menej len cez Facebook. Vy si ako vysvetľuje, že niečo sľuboval pri zvolení a niečo úplne iné sa deje po tom, ako nastúpil do úradu?

Neviem, ako si to mám vysvetliť, ale keď sa na to pozriete zvonka, tak sú len dve možné vysvetlenia. Buď to teda nebola pravda, keď to hovoril, a bol rozhodnutý, že to robiť nebude, alebo to pravda bola a niečo sa zmenilo. Ale o tom špekulovať nechcem.

Pri vzdaní sa funkcie ste mu napísali list s vážnymi výhradami. Pôvodne nechcel naň ani reagovať, ale nakoniec cez Facebook „jasne deklaroval, že slobodné rozhodnutie ktoréhokoľvek prokurátora vzdať sa funkcie sa žiadnym negatívnym spôsobom nedotkne plnenia úloh prokuratúry“. Aj osobne vám niečo povedal?

Nie, on nekomunikuje. Absolútne nič.

Vy ste ho pozvali si to aj vydiskutovať na kávu.

Nie, nie. To sa dezinterpretuje. Nikdy som nepozýval na kávu generálneho prokurátora. Dával som mu do pozornosti, že ak by mal záujem o nejakú spätnú väzbu už končiaceho prokurátora, povedzme takú, ktorú si nedovolí ešte činný prokurátor, že rád prijmem jeho pozvanie na šálku dobrej kávy. Takže takto to bolo.

A prišlo pozvanie?

Neprišlo. Ani som ho nečakal.

Jeho pôsobenie na prokuratúre ste prirovnali k normalizácii, k situácii zo 70. rokov minulého storočia. Prečo si to myslíte?

Toto vyjadrenie musím skorigovať, pretože ako ma kolega Ladislav Masár správne opravil v jednej diskusii, normalizácia bola v 70. rokoch reakcia na vzopätie spoločnosti. To na prokuratúre nikdy nenastalo. Boli tam nejaké ostrovčeky pozitívnej deviácie, tak ich nazvime. Čiže ten pojem normalizácia zrejme v paralele s tými 70. rokmi nie je priliehavý. Keď sa nad tým takto zamýšľam, tak by som to nazval pacifikáciou, a to aj v kontexte tých odkazov, napríklad o zaradení prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. Nevyskakujte, lebo budú z vás netrestniaci. Budete robiť niečo iné, ako ste robili celý život. To znamená – prirovnám to opäť k praktickej situácii z nemocnice -, že ak by tam bola nejaká nespokojnosť, tak by bol doktor potrestaný tak, že by ho preradili na iné oddelenie, kde v živote nerobil.

Niektorí sudcovia si na to vedia spomenúť, keď Štefan Harabin na Najvyššom súde preraďoval ich kolegov na úplne inú agendu, ako dovtedy rozhodovali. Čiže je to podobná situácia.

Niečo podobné. Akože sa môžeme tváriť, že boli zohľadnené nejaké potreby generálnej prokuratúry, ale odkaz toho preradenia je taký, ako som povedal. Kolega Lipšic to má lepšie zmapované a myslím, že hovoril, že z 28 prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry bolo 11 zaradených na úseky, kde neprichádzajú do kontaktu s konkrétnymi trestnými vecami, živými spismi. Z tých 11 je drvivá väčšina spomínaná na tlačovkách ľudí, ktorým ležala špeciálna prokuratúra v žalúdku. Ten odkaz je taký – my netvrdíme, že to zaradenie robili tieto osoby, ale ak by ho robili, lebo nemáme o tom dôkaz, tak by to nevyzeralo inak. A to parafrázujem kolegu Lipšica.

Povedali ste, že niektorí kolegovia uvažujú, čo ďalej. Aká je nálada medzi bývalými prokurátormi špeciálnej prokuratúry?

Každý si to musí zvážiť osobne. Prokurátor je ale tvor prispôsobivý, naučený poslúchať a nejako sa to časom poukladá, teda väčšina z nich. Ťažko mi hovoriť o prístupe každého z nich, ich postoje nepoznám, ale časom sa nejako v tom systéme zabehnú. Otázka ale je, ako bude využitý ich odborný potenciál pre systém. Vyzerá to tak, že príliš nie.

Je šanca, že ešte niekedy vznikne špeciálna prokuratúra?

Toto nie je podstatná otázka. Tou je, či tu niekedy nastane politická sila, ktorá bude mať záujem s prokuratúrou niečo robiť. Na tie účely treba pripraviť hĺbkovú reformu prokuratúry. A treba pripraviť reformu prípravného konania. Bez toho to nepôjde. Pozitívna vec je, že čím ďalej, tým viac toto vedomie medzi prokurátormi je. Vznikajú aj nejaké prvotné snahy akoby o prípravu niečoho takého, a to nielen v rámci prokuratúry, ale aj s advokátmi, akademikmi. Niečo na občianskom základe.

Čo má byť základom reformy?

Základom je, že treba rozstrihať hierarchické väzby na prokuratúre. Dať prokurátorom väčšiu slobodu a zodpovednosť. Nastaviť kontrolu kvality, ktorá neexistuje. Existuje len také srandovné riadenie na prokuratúre, ktoré ale funguje len na zastaralom systéme hierarchickej organizácie. Pokiaľ ide o funkciu generálneho prokurátora, tak treba nejako zneatraktívniť funkciu generálneho prokurátora pre politikov – aby to bol vysoký štátny úradník, ale nie taký zaujímavý pre politikov, ako je.

Čiže treba mu zobrať právomoci a rozdeliť medzi ďalších prokurátorov. Urobiť niečo ako systém bŕzd a protiváh v prokuratúre. To sa dá premyslieť a nakoniec tie systémy sú už vymyslené. V iných krajinách fungujú. V Rakúsku je štátne zastupiteľstvo, hoci neviem, či to musí byť štátne zastupiteľstvo. Ale rakúske aj nemecké funguje. Aj to české do istej miery.

Pokiaľ by sa naša vízia prokuratúry, ľudí, ktorí sa o tom rozprávame, naplnila, je jedno, kto je generálnym prokurátorom. Pokojne to potom môže byť aj minister spravodlivosti, ako to je v Poľsku. Bude sa len starať o to, aby prokuratúry mali čím svietiť, na čo písať a tak ďalej. To bude funkcia generálneho prokurátora a bude kontrolovať kvalitu.

Keď hovoríte „o čom sa my bavíme, naša vízia“, tak myslíte skupinu bývalých prokurátorov špeciálnej prokuratúry?

Nielen.

Tak kto sa o tom baví?

Nechcem to ešte verejne hovoriť. Je to aj skupina bývalých prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, skupina advokátov, iných prokurátorov, ktorí predtým neboli na špeciálnej prokuratúre, a aj akademická verejnosť.

Prečo doteraz politici neriešili reformu prokuratúry?

Snahy tam boli viaceré. Tuším za vlády Ivety Radičovej v roku 2011 boli snahy o hlbšiu reformu a náznak strihania tých hierarchických väzieb. Teraz odbočím, ale pamätám si situáciu na zhromaždení prokurátorov v Žiline, čo je taký najvyšší samosprávny orgán – niečo ako valné zhromaždenie vo firme. Debatovali sme tam o zámere vlády s reformou a tie argumenty boli skutočne ako z Pasienkov v 90. rokoch minulého storočia. Bola tam taká logika, že nám zoberú platy a podobne. Ten systém sa ohromne bránil a bráni akejkoľvek zmene.

Preto tvrdím, že tá reforma nesmie byť masaker prokuratúry. Nesmie sa siahať na platy prokurátorom. Bude to aj tak generovať odpor, ale kto chce, nech pracuje. Musí to byť masaker funkcionárskych štruktúr. Musíme zmeniť chápanie vedúceho prokurátora. Musí to byť o tom, že je tu len na istý čas poverený vedením nejakej zložky. Musí zabudnúť na to, že tá funkcia je jeho až do dôchodku.

A späť k tým politikom?

Je to jednoduché – preto, lebo im to vyhovovalo. Pretože generálny prokurátor je taký mocný, vie veľa ovplyvniť, že to je extrémne zaujímavé. Je na to jednoduchý test. Prečo nám tu stále kolabuje vláda, keď sa volí generálny prokurátor? Jeden hlas, dva hlasy, prichádza nejaký poslanec, navrhuje Trnku, premiérka hrozí demisiou. Prečo sa to nedeje pri iných funkcionároch, ktorých volí Národná rada? Je to extrémne zaujímavé pre politikov. A musí sa to, a to je jedno pre akých, musí sa to zneatraktívniť. To je celé.

Naposledy ste boli v kancelárii 13. júna, teda ak ste správne informovali na Facebooku.

Áno, aj ja sa pomaly učím facebookovej komunikácii.

Aký to bol pocit odchádzať?

Myslel som si, že to bude ľahšie. Bolo to nostalgické najmä preto, že na tom medzinárodnom odbore sme boli skutočne milo prijatí. Boli sme tam preradení štyria a nakoniec dvaja z nich dostali aj prípad Kuciak na dozor. Od tých ľudí sa mi odchádzalo ťažko. Ale že by som nejakým spôsobom prežíval tých 20 rokov… Beriem to ako nejakú životnú etapu. Hovorí sa, že človek má meniť prácu každých sedem rokov.

Dá sa povedať, že prechádzate na druhú stranu. Z pozície žalobcu idete k obžalovaným, obvineným. Oni budú vašimi klientmi. Nemáte obavu, že to zvládnete? Asi je to iné vnímanie práva.

Nemám. Advokáti nezastupujú len obžalovaných. To sa len u nás prezentuje takáto skratka. Advokát má chrániť, pomáhať chrániť záujmy klienta, či je obžalovaný alebo poškodený.

Budete mať teda ako advokát len klientov, ktorí vystupujú ako poškodení?

Nebudem. Ale ťažko povedať, čo je vlastne druhá strana, najmä v našej situácii. Keď bol Daniel Lipšic nedôvodne trestne stíhaný v kauze Privat Banky, ktorá strana bola tá naša? Tá, ktorá chcela spravodlivosť? Takto sa teda na to pozerám. Nevravím, že budem obhajovať len nevinných, ale pokiaľ sa s tým človekom zhodneme na spôsobe obhajoby, tak ho, samozrejme, obhajovať budem. Ale s tvrdením o tých dvoch stranách by som bol v aktuálnych slovenských reáliách veľmi opatrný.

Advokátsku kanceláriu zakladáte spolu s bývalým kolegom Danielom Mikulášom. Máte už klienta?

Advokátska kancelária nefunguje celkom ako obchod, že otvoríme a… Ale áno, už sa nám ozývajú nejakí ľudia. Nazvime to, že sme v úvodných rokovaniach.

Kde sa vidíte o päť rokov?

Neviem. Pochopil som aj skúsenosťou z toho statického pôsobenia na prokuratúre a dynamiky toho záveru, že tieto predpovede nemajú v živote príliš zmysel. Čo život prinesie, s tým sa vyrovnáme, ak tu ešte budeme.

Je šanca, že by ste sa ešte niekedy vrátili na prokuratúru? A je to vôbec možné?

Za tohto právneho stavu by som musel ísť znovu na výberové konanie na prokurátora. A znamená to nastúpiť na okresnú prokuratúru. Možné to však je a nevylučujem to. Momentálne sa ale moje úvahy týkajú nového pôsobiska a ako splatenie verejného dlhu by som mohol prispieť k spomínanej reforme prokuratúry. Dúfam, že niekto si to adoptuje a nastane taká doba, že to bude priechodné.

Kedy nastane tá doba?

Keď táto spoločnosť vygeneruje objednávku na to, že systém trestnej spravodlivosti nemôže fungovať tak, ako funguje na Slovensku. A kedy to bude? Neviem. To je skôr otázka na Michala Vašečku, ktorého počúvam a veľmi rozumne v týchto otázkach hovorí. Len neviem, či by nám povedal nejaký optimistický záver.