Denník N

Bojíme sa toho, čo nepoznáme

Kateřina Šedá: 2016, objekt. Výstava s názvom Strach z neznámeho sa otvára vo štvrtok 17. marca, potrvá do konca júla.
Kateřina Šedá: 2016, objekt. Výstava s názvom Strach z neznámeho sa otvára vo štvrtok 17. marca, potrvá do konca júla.

Bratislavská Kunsthalle prináša medzinárodnú výstavu o utečencoch. Nechce vyvolávať vyhrotené reakcie, ide jej o prelomenie strachu a normálnu debatu.

Stretnú sa mladí liberáli, kresťania, židia a národniari. Každá skupina má vytvoriť akýsi bilbord, ktorý by podľa nich vystihoval hodnoty a symboly dôležité pre ich krajinu. Celý deň usilovne pracujú, sú plní energie a nadšenia. Na druhý deň si môžu do svojich plagátov vzájomne zasahovať a upravovať ich. Asi už tušíte, ako sa to skončí. Nevinný výtvarný workshop sa zmení na absolútne nefunkčnú hádku plnú hnevu. Nikto nie je lepší, nech má za sebou akékoľvek hodnoty. Svoje veci si navzájom zničia a na záver dokonca podpália.

Nie, nie je to žiaden vtip, ale reálna udalosť. Poľsko, rok 2007. Ide o známe dielo poľského umelca Artura Zmijewského, ktoré vystavili na veľkej prehliadke Dokumenta v Kasseli. Teraz ho môžete vidieť v bratislavskej Kunsthalle. Mohlo by sa síce zdať, že s témou utečencov, o ktorej je táto výstava, nemá nič spoločné, ale je to presne naopak.

„Nevieme diskutovať. Dlho sme to v našich krajinách nepraktizovali a mám pocit, že ešte stále sme sa to nenaučili. Najmä ak ide o diskusie, v ktorých odznievajú rôzne názory. Iba sa obviňujeme a nikam to nevedie,“ hovorí kurátorka Lenka Kukurová.

Ukázalo sa to aj pri téme utečencov, ktorá sa síce teraz môže domácemu publiku javiť vzdialenejšia než plot na maďarskej hranici či heslá z predvolebných bilbordov, no to je naozaj iba zdanie.

Vlastný pohľad na tému utečencov teraz v Kunsthalle ponúka umenie. Nie sú to žiadne instantné riešenia ani absolútne pravdy. Je to však mnoho zaujímavých názorov od kritiky, cez iróniu až po súcit. Umelcov a umelkyne tu spája dlhodobý záujem o politiku a spoločnosť. A celú výstavu spája najmä snaha prelomiť strach z niečoho, čo vlastne nepoznáme.

Nová věčnost (CZ): Štěstí je volba, 2015, objekt, fotogafia.
Nová věčnost (CZ): Štěstí je volba, 2015, objekt, fotogafia.

Dan Perjovschi (RO): For the Moment, 2015, séria kresieb / tlačí.
Dan Perjovschi (RO): For the Moment, 2015, séria kresieb / tlačí.

Dan Perjovschi (RO): Fullhouse 2006, plagát.
Dan Perjovschi (RO): Fullhouse 2006, plagát.

Veľa skúseností na jednom mieste

„Najlepšie, čo môžeme urobiť, je snažiť sa o tom niečo dozvedieť,“ hovorí jednoducho Daniela Krajčová. Komunity azylantov, migrantov, ale i rôznych menšinových skupín u nás pozná veľmi dobre, spolupracuje s nimi už niekoľko rokov. Robí s nimi tvorivé dielne a po kúskoch vyťahuje ich príbehy. Príbehy ľudí, ktorí donekonečna „drilujú“ slovenčinu vo svojich dočasných domovoch, hoci sa im Slovensko málokedy stane domovom skutočným.

„Ich príbehy sú jedným zo spôsobov, ako urobiť z neznámeho čosi známe, lebo toho sa človek bojí oveľa menej,“ hovorí Lenka Kukurová. Práve to je jeden z cieľov výstavy a aj preto má v programe množstvo sprievodných podujatí pre deti, študentov, rodiny aj pedagógov. Pri jednej z nich sa, napríklad, môžete vydať na prechádzku po Bratislave a vidieť ju očami cudzinca.

Tento pocit však môžete poľahky získať aj z videa Anny Witt, v ktorom sa o svojich skúsenostiach rozpráva mladý Sýrčan, čo nedávno utiekol pred vojnou so staršou Nemkou, ktorá v roku 1989 ušla z východného Nemecka do západného.

Oto Hudec sa zas zaoberá „riešením problémov tam, kde vznikajú“, a rozoberá náš vzťah k vývozu zbraní a ilúzií, že my nič, my muzikanti. Ale dáva nám aj ďalšiu skúsenosť. Postavil tu totiž plot. Žiadne ostne, je pekný, drevený, ktosi by povedal, že je taký pravý slovenský. Pekne v galérii vonia, ale je vysoký a nevidno zaň. Chcete sa pozrieť dnu? Niekomu sa to podarí, niekomu nie. Vpustiť vás tam môže iba mediátorka a aj to nie každého. Aké sú kritériá? No, vedzte, že žiadnu logiku nemajú.

Ale rovnako to vlastne funguje aj so šťastím. Aj napriek tomu, že motto „Šťastie je voľba“, znie tak príťažlivo a na dosah ruky. Česká skupina Nová věčnost ním parafrázuje heslo z brány osvienčimského tábora Arbeit macht Frei. Umiestnila ho pred bránu českého tábora pre čakateľov na azyl. Prejsť popod nápis môžete aj naživo. Šťastnejší nebudete. Azda jedine pri pomyslení, že ste v galérii a nie za bránou toho tábora.

Janka Duchoňová (SK) Séria Souvenirs of the New Colonies, 2013, inštalácia I-V zo zbierky Weiss Collection, VI-IX zo zbierky npor. Ing. Martina Frankoviča, zvyšok majetok autorky Autorka sa zaoberá teóriou stretu civilizácií (Samuel P. Huntington, 1992), ktorú ironizuje a hyperbolizuje. Maľované taniere s „turistickými“ motívmi z jednotlivých zemí či miest ilustrujú a domýšľajú víziu budúcnosti po strete kultúr: bruselské Atomium je obkolesené červenou hviezdou z tela čínskeho draka, zástup Arabov rúca vianočný stromček, židovský symbol pohlcuje zemeguľu, v znaku Európskej únie je dominantný albánsky orol.
Janka Duchoňová (SK): Séria Souvenirs of the New Colonies, 2013, inštalácia
Autorka sa zaoberá teóriou stretu civilizácií (Samuel P. Huntington, 1992), ktorú ironizuje a hyperbolizuje. Maľované taniere s „turistickými“ motívmi z jednotlivých zemí či miest ilustrujú a domýšľajú víziu budúcnosti po strete kultúr: bruselské Atomium je obkolesené červenou hviezdou z tela čínskeho draka, zástup Arabov rúca vianočný stromček, židovský symbol pohlcuje zemeguľu, v znaku Európskej únie je dominantný albánsky orol.

Janka Duchoňová (SK): Séria Souvenirs of the New Colonies, 2013, inštalácia
Janka Duchoňová (SK): Séria Souvenirs of the New Colonies, 2013, inštalácia

Tomáš Rafa.
Tomáš Rafa (SK): Bez názvu/ S názvom 2016, séria fotografií

Tomáš Rafa (SK): Bez názvu/ S názvom 2016, séria fotografií.
Tomáš Rafa (SK): Bez názvu/ S názvom 2016, séria fotografií.

Neutrálna pôda

„Umenie je otvorená, bezpečná platforma, kde sa môžeme rozprávať a vnímať rôzne názory, no ani jeden nemusí za každú cenu vyhrať. Nejde nám tu o dokazovanie právd. To všetko už u nás odznelo, no i tak sa debata o utečencoch príliš vyhrotila a nikam sa neposúva. Ľudia sa prestali rozprávať a už sa iba obviňujú. Zdá sa mi, že práve galéria by mohla byť priestorom, kde to bude fungovať inak,“ hovorí Lenka Kukurová.

Aj preto sa celá výstava začína pri mape Európy. Nie je to žiadne dielo. Je to obyčajná mapa s aktuálnymi hranicami. „Bod nula, neutrálne územie, faktografický prvok, ktorý by mal spájať všetkých, čo sem prídu,“ vysvetľuje Kukurová. Až keď ju obídete, uvidíte animáciu, ktorá ukazuje, ako sa tie hranice za posledných tisíc rokov menili. „Podobne ako ostatné diela, aj toto je priestor na zastavenie a zamyslenie. Problém utečeneckej krízy nevzniká mimo nás, sme jeho súčasťou. Sme však aj súčasťou jeho možného riešenia,“ dodáva kurátorka.

Alena Foustková (CZ): Slovník, 2016, inštalácia
Alena Foustková (CZ): Slovník, 2016, inštalácia

Alena Foustková (CZ): Slovník, 2016, inštalácia
Alena Foustková (CZ): Slovník, 2016, inštalácia

Aký chcete byť?

Výstav o aktuálnych politic­kých či spoločenských témach tu nemávame veľa, hoci sú aj výnimky. Fakt je, že v západných galériách je situácia trochu iná. Zdá sa však, že na autorov, ktorí sa týmto témam venujú, to veľký vplyv nemá a úlohu ich podporovateľov u nás prevzali najmä neziskovky. Nech sa však aktuálnym témam venujú akokoľvek dlho, vždy sa vynára upodozrievanie verejnosti, že sa na niečom „populárnom“ chcú akurát zviezť a zviditeľniť.

„Iste, je to jedna z prvých reakcií na akékoľvek politické umenie. Keď sa však prejdete výstavou, naozaj tu platí, že títo autori sa daným témam venujú dlhodobo a skutočne do hĺbky. Keď sa s nimi rozprávate, napríklad aj o utečencoch, väčšina má s nimi priamu skúsenosť, vlastný názor a chuť povedať ho, odhliadnuc od toho, či ich dielo niekto vystaví alebo či je to práve populárne v médiách,“ hovorí Kukurová.

Je pravda, že utečencami žili sociálne siete, kaviarne, krčmy aj médiá najmä v lete. To bolo dávno. Facebook ešte neponúkal ani len možnosť rozplakať sa nad nejakým statusom alebo sa skutočne nahnevať jediným kliknutím. Mnohých táto možnosť iste uspokojila, ale nielen tým dávam do pozornosti dielo Aleny Foustkovej, ktoré nájdete na výstave.

Iste poznáte také tie inzeráty nalepené na zastávkach električiek a autobusov, čo ponúkajú kurzy hry na gitare alebo doučovanie angličtiny. Stačí si z nich odtrhnúť malý lístok s telefónnym číslom. Presne takých lístkov sú tu stovky. Akurát, že namiesto čísiel sú na nich prídavné mená. Môžete si vybrať, aký chcete byť, alebo naopak, aký byť nechcete. Veľkorysý? Podozrievavý? Možností je neúrekom. Pozitívnych aj negatívnych. Na­miesto tradičného záznamu o návšteve galérie na Facebooku, tak môžete odísť aj s takýmto papierovým statusom vo vrecku kabáta. Je tu aj lístok s nápisom Slobodný.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kultúra

Teraz najčítanejšie