Denník N

Samsung bol v podozrení. Odborárom poslal 156-tisíc, v Galante sú ticho

Foto - TASR
Foto – TASR

Odborový zväz KOVO dostal štedrý príspevok od firmy, ktorá v minulosti vysvetľovala podozrenia, že šikanuje zamestnancov.

Bývalý personálny riaditeľ slovenskej pobočky Samsungu Anton Ondrej nedávno pred novinármi povedal: „Stačia traja odborári, ktorí sú nepriateľsky naladení, a môžu zničiť celú firmu.“

Že je výhodné s odborármi udržiavať priateľské vzťahy, zrejme chápu aj ďalší manažéri kórejskej firmy, ktorá na Slovensku vyrába spotrebnú elektroniku. Denník N získal informáciu, že Samsung venoval Odborovému zväzu KOVO čiastku 156 804 eur.

Peniaze sú oficiálne uvedené ako dar vo výročnej správe o hospodárení za rok 2013. Samsung sa tak za predminulý rok stal najštedrejším sponzorom najvýznamnejšej slovenskej odborovej organizácie – tento príspevok tvoril necelých desať percent celého rozpočtu OZ KOVO.

Na tomto dare by nemuselo byť nič pozoruhodné – OZ KOVO je občianske združenie a môže prijímať dary, od koho uzná za vhodné.

Mlčí obdarovaný aj darca

Lenže Samsung je dlhodobo podozrievaný, že vo fabrikách v Galante a vo Voderadoch pri Trnave núti zamestnancov pracovať v nedôstojných podmienkach. Čo je citlivá záležitosť, ktorú by mali riešiť podnikové odbory vo fabrike za podpory OZ KOVO.

„OZ KOVO tieto peniaze dostáva za to, že sa odborári budú správať podľa predstáv Samsungu,“ hovorí bývalý miestny koordinátor odborového zväzu Peter Gregor.

Potvrdiť pravosť tohto svedectva nie je jednoduché. Denník N oslovil priamo šéfa OZ KOVO Emila Machynu, ten však o peňažných daroch odmietol hovoriť. „Odbory nikde na svete sa k hospodáreniu nevyjadrujú, to je naša vnútorná vec,“ odpovedá Machyna.

Príjem peňazí od Samsungu nepoprel. „Nebudem sa vyjadrovať k Samsungu ani k iným firmám, ktoré sú našimi členmi,“ dodal Machyna a ukončil rozhovor.

Dar od Samsung je aj v dokumentoch odborov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Denník N kontaktoval aj spoločnosť Samsung Electronics Slovakia. Zaujímal sa, prečo sa rozhodla vyplatiť peňažný dar. Hovorca firmy Jaroslav Juriga odpoveď prisľúbil, no aj napriek niekoľkým urgenciám žiadnu neposkytol.

O peniazoch od Samsungu však prehovorili iní odborárski predáci. Spomínanú správu o hospodárení dostal na stôl napríklad aj šéf odborovej organizácie bratislavskej automobilky Volkswagen Zoroslav Smolinský, člen širšieho vedenia OZ KOVO. „Môžem potvrdiť, že takáto čiastka je v správe skutočne uvedená,“ hovorí Smolinský.

Sponzoring odborárov pripustil aj spomínaný manažér Anton Ondrej, ktorý v Samsungu pôsobil do vlaňajšieho novembra. „Bola na to darovacia zmluva a všetko je riadne zachytené vo výkazoch. Nejde o nič neštandardné.“

Odoslanie peňazí na účet OZ KOVO je len časť príbehu. Tou ďalšou sú indície, že miestna odborárska organizácia v Galante, ktorá by mala stáť na strane zamestnancov, je dlhodobo pasívna.

„Odbory tam fungujú len formálne. Zdá sa mi to zvláštne a neviem si vysvetliť, čo je za tým,“ hovorí poslanec Gábor Gál z Mosta-Híd. Vnútornými pomermi v Samsungu sa zaoberal vlani.

Strategický investor

Samsung na Slovensku podniká od roku 2002, keď v Galante otvoril fabriku na výrobu monitorov k počítačom. Výrobu postupne rozšíril aj o LCD televízory, plazmové televízory, tlačiarne a ďalšiu elektroniku.

Závod v Galante. Foto  - TASR
Závod v Galante. Foto – TASR

V tradične poľnohospodárskom regióne, kde bolo na prelome tisícročí bez práce 25 percent obyvateľov, sa stal rýchlo najdôležitejším zamestnávateľom, ktorý zabezpečuje obživu viac než štyrom tisícom ľudí.

Dodnes sa dá trochu prehnane povedať, že kto z Galanty nejazdí pracovať do Bratislavy, pracuje v Samsungu alebo v jeho subdodávateľských firmách. „Samsung a jeho dodávatelia sa výrazne podieľajú na tom, že miera nezamestnanosti je v našom okrese na úrovni 5,5 percenta,“ vysvetľuje primátor Galanty Peter Paška.

Investície rástli a v roku 2007 Kórejci ohlásili vybudovanie ďalšej fabriky neďaleko Trnavy. Slovensko sa vďaka tomu stalo nielen automobilovou, ale už aj elektrotechnickou veľmocou.

Samsung sa v určitom období stal najväčším tuzemským exportérom s tržbami presahujúcimi tri miliardy eur.

Význam kórejského gigantu pred dvoma rokmi ocenila vláda aj tým, že mu priklepla daňové úľavy vo výške takmer 20 miliónov eur.

Komentár Konštantína Čikovského
Poučenie z prípadu Samsung Galanta

Šikana nepotvrdená

Do médií však začali unikať aj informácie zvnútra fabriky, ktoré úspešný kórejský príbeh na Slovensku kazia: hovoria totiž o údajnom šikanovaní zamestnancov tlačených za každú cenu do maximálnych výkonov. „Keď na našom oddelení niekto ochorie a chce ísť na péenku, je to, ako keby dal výpoveď,“ tvrdil napríklad vlani jeden z pracovníkov firmy Nitrianskym novinám.

Niektorí majstri mali podľa ďalších svedectiev zamestnancom vulgárne nadávať, vyžadovať prácu cez prestávky a zakazovali im odskočiť si na toaletu počas pracovného času.

Väčšinou šlo o anonymné udania. „Časť tých podozrení považujeme za oprávnenú, keď však má prísť k dokazovaniu, väčšinou poškodení cúvnu zo strachu o stratu príjmu,“ hovorí galantský primátor Paška, inak aj spolumajiteľ významnej personálnej agentúry ProAct People, ktorá do roku 2009 spolupracovala i so Samsungom.

Fabriky kórejského výrobcu navštívili niekoľkokrát štátni inšpektori, nič zásadné neobjavili. „Závažné nedostatky zistené neboli, nebola uložená ani žiadna pokuta,“ potvrdzuje Slavěna Vorobelová, hovorkyňa Národného inšpektorátu práce. Na prehrešky narazili len pri personálnych agentúrach, ktoré Samsungu poskytujú časť robotníkov. „V prípade agentúr sme napríklad zistili, že zamestnancov krátili na mzdách a neposkytovali im primeraný odpočinok,“ dodala Vorobelová.

Firma akékoľvek podozrenia vždy vylučovala. „V spoločnosti nie je žiadna diskriminácia zamestnancov, prípadné označovanie a tvrdenia takéhoto typu rázne odmietame,“ reagoval Samsung v dávnejších článkoch.

Miesto toho firma pripomenula, že zamestnanci môžu využívať pomerne veľkorysé výhody. Bežní robotníci, ktorí podľa týždenníka Trend berú okolo 420 eur v čistom, majú napríklad zabezpečenú dopravu do zamestnania a stravu za symbolické ceny. „Podmienky zamestnancov Samsungu sú vysoko nadštandardné,“ hovorí bývalý personálny riaditeľ Anton Ondrej.

Schované odbory

Všetky podozrenia mali jeden spoločný rys: hoci sa im médiá príležitostne venovali už od roku 2009, nikdy sa k nim verejne nevyjadrovali miestni odborári zo zväzu KOVO.

A to ani vlani, keď sa o pomery v Samsungu začali už aj oficiálne zaujímať niektorí poslanci parlamentu. „Skúšal som kontaktovať odborovú organizáciu v Galante, predsedníčka mi však napísala, že o tej veci nič nevie, a nakoniec sme sa ani nestretli,“ spomína poslanec Gábor Gál.

Aj Denník N sa pokúšal s odborármi v Galante spojiť. Chcel vedieť, čo si myslia o podmienkach, v ktorých zamestnanci Samsungu pracujú, a čo na ich obranu podnikajú.

Predsedníčka organizácie Andrea Dulíková sľúbila, že na otázky odpovie, ani ona však stanovisko neposlala. Neprezradila tak ani to, koľko členov jej organizácia má.

Možnosti odborárov, ako údajnú šikanu zamestnancov riešiť, pritom nie sú malé. „Miestni odborári si môžu na pomoc zavolať právnikov priamo zo zväzu, aby sa za nich postavili a vyjednali štandardnú kolektívnu zmluvu. Nič z toho sa však nedialo,“ hovorí bývalý koordinátor OZ KOVO Peter Gregor.

Miesto toho prebrala časť kompetencií odborov v Samsungu takzvaná zamestnanecká rada. Tá má obvykle slabšiu pozíciu pri rokovaní s vedením firmy – nemôžu napríklad uzavrieť kolektívnu zmluvu, ktorá zaručuje jednotné pracovné podmienky aj výhody pre všetkých zamestnancov.

„Mnoho zamestnancov ani nevie, že tam vôbec nejaké odbory či nejaká zamestnanecká rada je,“ tvrdí Gál.

Pre úplnosť treba dodať, že k jednej akcii sa OZ KOVO v prípade Samsungu odhodlal. V máji minulého roku prišli niektorí, dnes už bývalí, pracovníci zväzu pred fabriku vo Voderadoch rozdávať letáky. Robotníkov v nich informovali o možnosti vstupovať do odborov.

leták b fin front print

Odborová organizácia z Galanty, ktorá pokrýva i Voderady, sa po tejto akcii pochválila, že manažéri už prestali od ľudí vyžadovať prácu cez prestávky. „To je len na začiatok,“ oznámila na Facebooku.

Či sa podmienky skutočne zlepšili, známe nie je. „Odborári nemajú možnosť si podmienky vo fabrike skontrolovať. Sídlia na inom mieste a dovnútra ich zvyčajne ochrankári nepustia,“ hovorí Gregor, ktorý sa situáciou v Samsungu zaoberal osem mesiacov.

odborari

Nejasné počty

Výška platby pre OZ KOVO od Samsungu presahuje bežné zvyklosti. Štandardom je, že zamestnávateľ platí odborárov za predpokladu, že sa vo voľnom čase venujú odborárskej práci. „Túto možnosť ponúka priamo Zákonník práce,“ hovorí bývalá právnička OZ KOVO Simona Schuszteková.

Objem peňazí sa však v tomto prípade odvíja od presne danej formulky. Tá zohľadňuje, že odborár sa potrebuje každému stálemu zamestnancovi venovať 15 minút mesačne, z čoho sa následne vypočíta jeho odmena.

Pokiaľ by teda Samsung tento nástroj využil, podľa hrubých odhadov Denníka N by príspevok dosiahol výšku 18-tisíc eur ročne. Príspevok pre OZ KOVO oficiálne zaslala prevádzka v Galante, ktorá má zhruba 1500 kmeňových pracovníkov – zvyšok tvoria agentúrni zamestnanci.

Dar 156 804 eur, ktorý OZ KOVO dostal, bol mnohonásobne vyšší, a nie je jasné, od čoho sa práve takáto výška platby odvíjala.

Navyše bežnou praxou podľa Schusztekovej je, že firma pošle peniaze miestnej odborárskej organizácii. A miestni odborári sa až následne rozdelia s centrálou OZ KOVO. „Základné organizácie obvykle platia dvadsaťpäť percent svojich príjmov ako členský príspevok,“ upresňuje Schuszteková.

Správa o hospodárení OZ KOVO však ukazuje, že Samsung v roku 2013 poslal peniaze priamo na účet bratislavskej centrále.

Iného takto štedrého sponzora OZ KOVO v tomto období nemal. Okrem Samsungu mu významné finančné dary poslali aj odborárske organizácie v strojárňach Námestovo a vo fabrike na výrobu automobilových súčiastok AVC Čadca. V tomto prípade išlo o 32-tisíc, resp. 20-tisíc eur.

Všetky tieto dary sa podľa výročnej správy stali súčasťou rozpočtu celého zväzu, ktorý bol v roku 2013 1,8 milióna eur.

Hlavná časť výdavkov následne smerovala na mzdy odborárov a príspevky základným organizáciám, odpisy majetku a položku označenú ako „ostatné služby“.

Autonómne odbory

Ešte jedna vec zostáva neobjasnená: či platba Samsungu za rok 2013 bola len jednorazovou záležitosťou, alebo podobné čiastky inkasuje OZ KOVO pravidelne.

Niektoré náznaky ukazujú, že platby mohli prebiehať aj v minulosti. Podľa dokumentov, ktoré má Denník N k dispozícii, Samsung podpísal v roku 2007 s odborármi niekoľko zmlúv o vzájomných vzťahoch.

To, že tieto zmluvy mohli riešiť aj sponzoring, naznačil aj bývalý personálny riaditeľ firmy Anton Ondrej. „Spoločnosť mala v tom čase so svojimi partnermi uzavreté štandardné zmluvy o sponzorstve a z nich vychádzali i príspevky.“

Denník N sa vedenia OZ KOVO spýtal, či nepovažujú takéto dary za stret záujmov, odpoveď nedorazila. Zástupcovia OZ KOVO nevysvetlili ani to, či majú určené pravidlá, od koho môžu či nemôžu peniaze prijať.

Do záležitostí najvýznamnejšej odborovej organizácie sa nechce miešať ani Konfederácia odborových zväzov SR, ktorú Denník N požiadal o vyjadrenie. „Zväzy združené v Konfederácii odborových zväzov SR majú autonómne postavenie, ako občianske združenia majú vlastné stanovy a z nich vyplývajúce pravidlá financovania,“ odpovedala hovorkyňa Martina Nemethová.

A sponzorovanie odborov nepovažuje za nič zvláštne ani ministerstvo práce. „Nevidíme žiadny stret záujmov, ak zamestnávateľ poskytne dar odborovej organizácii, pokiaľ ju hodnotí ako spoľahlivého a kvalitného partnera, ktorý napomáha sociálnemu zmieru,“ povedal hovorca ministerstva Michal Stuška.

Teraz najčítanejšie