Danko strašil, že NATO je nebezpečné. Jeho strana získala ministerstvo obrany

Len v máločom je SNS taká konzistentná ako v odpore k Severoatlantickej aliancii. V stredu poobede Robert Fico oznámil, že Dankova SNS obsadí v novej vláde post ministra obrany.

Odpor k NATO bol v SNS roky základnou výbavou. Bývalý predseda Ján Slota zvykol tvrdiť, že členstvo Slovenska v NATO mohli podporovať „len zapredanci“. Jeho nástupca Andrej Danko je len o niečo umiernenejší. Členstvo krajiny v NATO síce otvorene nespochybňuje, ale pred časom tvrdil, že je „zhrozený zo servilnosti Slovenska“ voči Aliancii.

Meno nového ministra obrany zatiaľ známe nie je. Pokiaľ by sa však strana držala názorov predsedu Danka, v centrále NATO by sa zrejme dosť čudovali.

„Spolieham sa na to, že vláda v programových prioritách sľúbila jednoznačnú proatlantickú orientáciu a že sa toho bude aj držať,“ hovorí analytik Jaroslav Naď zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI).

Danko kritizuje členstvo v NATO na akcii diskusného klubu Extra plus, ktorú organizoval bývalý novinár Mečiarovskej STV Pavel Kapusta:

Danko: Stratili sme znaky štátu

V oficiálnom volebnom programe sa SNS vzťahmi s NATO nezaoberá. V kapitole „bezpečnosť“ navrhuje len zvýšiť počet vojakov, zaviesť takzvané aktívne zálohy a vrátiť do škôl brannú výchovu.

Predseda Danko o obrannej politike a Aliancii razantne hovoril v septembri 2014 na verejnej debate, ktorá sa týkala summitu NATO vo Walese.

Na summite sa členské štáty dohodli, že v krajinách ako Slovensko, ktoré tvoria východnú hranicu NATO, vzniknú styčné tímy Aliancie. Okrem toho sa hovorilo o možnosti, že by pri Poprade vzniklo aliančné logistické centrum.

Danko vyzýval vládu, aby žiadnu prítomnosť NATO na území Slovenska nepripustila. „Od silného premiéra čakám, že jasne povie, že Slovensko si neželá základňu NATO ani žiadne logistické centrum, ktoré je pre mňa rovnakým nebezpečím,“ hovoril Danko.

Premiér Robert Fico, ktorý bol sám vo vzťahu k NATO odmeraný, v tom čase sľuboval, že za žiadnych okolností nepripustí aliančnú základňu.

Dankovi ani to nestačilo. Vládu nepriamo kritizoval za to, že naďalej pretrváva „otroctvo Slovenska“ vo vzťahu k NATO či k Európskej únii. „Nám, malému národu, má byť znovu niečo nadiktované,“ sťažoval sa.

Svoje názory následne prezentoval aj v rozhovore pre TASR, v ktorom naznačil, že vstup do NATO mal zhubný dosah na slovenskú armádu.

„Vstupom do NATO a EÚ strácame niektoré vonkajšie znaky štátu. Napríklad sme si zničili vlastnú armádu a stali sme sa členom určitého spoločenstva,“ povedal Danko.

SNS už raz ministerstvo obrany viedlo, bolo to v poslednej vláde Vladimíra Mečiara (1994 – 1998), ministrom za SNS bol Ján Sitek, v skutočnosti si však silnejší vplyv udržiavalo HZDS. Členstvo v NATO sa v tom období javilo pre Slovensko nedosiahnuteľné.

Danko pod dozorom

Dnes je členstvo Slovenska v NATO hlavným pilierom vonkajšej bezpečnosti Slovenska. Naša armáda je totiž príliš malá a technicky zastaraná na to, aby dokázala svojpomocne obrániť vlastné územie.

Vlani na jeseň ministerstvo obrany rozhodlo, že vo Vajnoroch pri Bratislave bude sídliť styčný tím NATO. V ňom by malo pôsobiť dvadsať až tridsať vojakov členských krajín. Ich úlohou bude pripravovať zázemie pre krízovú možnosť, že by Slovensko muselo hostiť spojenecké armády z dôvodu ohrozenia z východu.

Je možné, že Danko si po voľbách nechá od niektorých svojich členov vysvetliť, že nie je vhodné opakovať rovnaké názory, aké hlásal v minulosti. Jeho podpredsedom je úradník ministerstva obrany Anton Hrnko, ktorý, naopak, členstvo v NATO podporuje a na ministerstve pracuje už dlhé roky.

„Ja som bol prvý slovenský politik, ktorý ešte pred rozdelením ČSFR tvrdil, že Slovensko má byť samostatné a má byť súčasťou EÚ aj NATO,“ povedal Hrnko vlani pre Denník N.