Ak sa predstava o sexe na dovolenke nenaplní, je dôležité ustáť to, radí párová terapeutka

Rutina môže pokaziť letnú dovolenku dvojici, ktorá je spolu desať či viac rokov. Ale očakávania krásnych dní naplnených zážitkami a vzájomnou láskou sa nemusia naplniť ani zamilovanému páru, ktorý je spolu kratší čas.

Letná dovolenka môže pre páry a vzťahy dopadnúť rôzne, je tam viacero premenných, ktoré majú vplyv na jej priebeh. Ak si jeden z partnerov predstavuje, že na dovolenke zažije viac romantiky ako doma, mal by to skúsiť povedať tomu druhému už skôr, odporúča párová terapeutka Iva Rolederová.

„Aby sa nestalo, že jeden ide na týždňovú dovolenku s tým, že si bude po večeroch čítať knižky osamote, a ten druhý čaká, že budú spolu každý deň chodiť na večeru, a dozvedia sa to až na dovolenke. To je premárnený čas, treba si to povedať dopredu,“ hovorí v rozhovore psychologička.

Letná dovolenka nie je celkom vhodná na riešenie vzťahovej krízy, naopak, ak sú problémy vo vzťahu hlbšie, môže to situáciu ešte zhoršiť, myslí si odborníčka.

V rozhovore s Ivou Rolederovou sa ďalej dočítate:

• prečo môže byť tretí deň dovolenky kritický;
• že aj dlhoroční partneri môžu o sebe zistiť niečo nové;
• ako vo vzťahu riešiť, keď sa líšia predstavy partnerov o ideálnej dovolenke;
• čo s hádkou, ktorá môže narušiť dovolenku;
• ako dovolenka môže prirodzene partnerov naladiť na sex.

Čo znamená pre pár ísť na dovolenku, kde sú zrazu 24 hodín počas dňa spolu? V čom je to pre dvojicu iné ako byť doma?

Dovolenka znamená dlhý nepretržitý čas spolu a mimo zažitej rutiny. Zmeníme prostredie, vymaníme sa zo zabehnutých vzorcov správania, ktoré nám prinášajú istoty, ale niekedy nás môžu zväzovať až príliš. Typická pre dovolenku je novosť. Síce niektoré páry môžu chodiť na dovolenku dvadsať rokov na jedno miesto, ale aj u nich je to vybehnutie zo zaužívaných vzorcov. Kvetina je presadená do nového kvetináča, kde je nový výhľad a slnko svieti z inej strany, čo nám ponúka možnosť prežívať veci inak na individuálnej úrovni a aj na úrovni páru.

Ako sa líši priebeh dovolenky dvojice, ktorá je spolu krátko a je tam prítomná ešte zamilovanosť, od páru, ktorý spolu žije už desať alebo viac rokov?

Aj pri čerstvom vzťahu sa môže dovolenka uberať dvoma smermi. Na jednej strane je tam tá novosť, veľká zamilovanosť. V symbiotickej fáze vzťahu máme ružové okuliare a je tam takisto snaha vychádzať si v ústrety, veľa sa vzájomne počúvať, snažiť sa, z čoho vyplýva, že páru je na dovolenke príjemne.

Pri páre, ktorý je spolu dvadsať rokov, je prítomný zvyk, nie je tam také vzrušenie, zvýšená energia prameniaca už z faktu, že sme na dovolenke spolu. Dvojica sa k sebe môže správať rovnako hnusne ako doma, pokiaľ sa tak k sebe zvyknú správať.

No zároveň si viem predstaviť, že páru, ktorý sa ešte len spoznáva, môže na dovolenke prísť do cesty viacero situácií, keď môžeme toho druhého zažiť a spoznať aj v zložitých chvíľach, pretože na dovolenke sa toho deje veľa a mnoho vecí je nutné riešiť, a vtedy zisťujeme, že nemusíme byť zladení. Zrazu vidíme, ako reaguje partner, keď je unavený, keď sa niečo zomelie, a preto aj pri novom zamilovanom páre to môže viesť k nezhodám.

Nová dvojica na seba nie je zvyknutá a zladená, zatiaľ čo v páre, ktorý je spolu dvadsať rokov, sú už partneri zohratí. Vedia, čo čakať od partnera v rôznych situáciách, vedia, že na tretí deň prichádza únava, že je to kritický deň, preto napríklad nejdeme niekam ďaleko, ale skôr relaxujeme. Alebo viem, že partnerka je ešte prvé júlové týždne unavená z práce, preto ju nechám oddychovať počas prvých dní dovolenky a začneme byť aktívnejší až na piaty deň. Pri dlhoročnom vzťahu o sebe vieme omnoho viac, a preto tá dovolenka môže byť aj lepšia ako pri novom zamilovanom vzťahu.

Hovoríte o kritickom treťom dni na dovolenke. Sú ľudia vtedy náchylnejší sa pohádať alebo sú podráždenejší? 

Hovorí sa, že tretí deň je únavový, napríklad na lyžovačke sa odporúča na tretí deň urobiť si pauzu. Na letnej dovolenke vo dvojici je to celé skôr o očakávaniach, ktoré máme už vopred. Ak čakáme, že usadením sa v lietadle z nás spadne všetok stres a okamžite sa dostaví dovolenkový pocit, a on sa nedostavuje, tak trpezlivosť zvyčajne máme v prvý deň, druhý ma to začína hnevať a na tretí deň už vybuchnem, lebo očakávaná pohoda sa stále nedostavila. Tých scenárov môže byť naozaj veľa.

V prvých dňoch na dovolenke sa zabývame, zvykneme si a napríklad v ten tretí deň začíname riešiť, čo budeme robiť. Pôjdeme do múzea? Alebo si ideme sadnúť na námestie na zmrzlinu a čítať si knihy? Alebo ísť na celý deň na pláž? Pri rozhodovaní sa, ako budeme tráviť čas, môže dôjsť ku konfliktu. Každý môže mať v ten daný moment iné preferencie a pár nemusí byť schopný si hladko odkomunikovať, ako dni na dovolenke bude tráviť.

Dohoda dvojice, ako bude na dovolenke tráviť čas, je zrejme častou témou. Aj do psychologickej poradne Denníka N prišla od čitateľa otázka, ako docieliť, aby sa jeho partnerka prispôsobila jeho predstave o aktívnej dovolenke. Vraj sa viackrát prispôsobil on a teraz by to čakal od nej. Ako teda riešiť odlišné predstavy o ideálnej dovolenke?

Obvykle k takým rozhovorom prichádza ešte pred dovolenkou, keď sa dvaja ľudia dohovárajú, čo spolu podniknú, kam pôjdu, na ako dlho. Vo vzťahu sa o tom diskutuje a vlastne aj priebeh dovolenky môže byť témou, ktorá patrí medzi odlišnosti dvojice. Tak ako mnoho ďalších odlišností, ktoré každý pár má. Jeden z dvojice má viac rád spoločnosť, je extrovertný, ten druhý viac introvertný, jeden má radšej kriminálky, druhý romantické filmy. Odlišností je s nami vo vzťahu celý rad a často ich riešime. Možno si občas pozrieme romantickú komédiu, inokedy zase akčný film alebo si každý pozrie to, čo chce sám.

Ak sa partneri pozerajú na dovolenku každý inak, nie je to o dovolenke, ale je to o tom, ako chcem tráviť svoj voľný čas, ktorý môže byť vzácny. Keď konečne môžem ísť dovolenkovať, je mi to vzácne, rád by som tie dni strávil po svojom, čo je úplne prirodzené.

Do týchto situácií prichádza často slovíčko kompromis. Niekto si to predstavuje tak, že ak chce jeden ísť na hory a druhý na pláž, zídu sa potom niekde v meste medzi horami a morom, no to znamená, že ani jeden nemá, čo chce. Obvykle dôjde ku kompromisu, že raz sa prispôsobím ja tebe, druhý raz ty mne.

Ak sa prispôsobím partnerovi, lebo je na rade on a jeho výber dovolenky, robím to predsa preňho. Keďže máš rád aktívnu dovolenku, niekoľko predošlých sme sa váľali na pláži, tak ja teraz pôjdem s tebou na takú, akú si praješ. Síce vyjdem zo svojej komfortnej zóny, ale mám ťa rada, urobím to pre teba. A aj tu môže dôjsť k dohode. Ak partner chce ísť kempovať pod holé nebo, tak mu napríklad navrhnem, že zvládnem tri dni, ale nie týždeň. Vlastne je to veľmi pekná príležitosť, ako si vyjsť v ústrety a urobiť niečo pre vzťah.

Keď jeden vyjde v ústrety tomu druhému, je to takmer vždy pre vzťah pozitívne?

Áno, veď napokon môže aj ten partner, ktorý nemá rád akčné dovolenky, zažiť niečo nové a pekné. Ale aj tu platí – nepreháňať to a nájsť to, čo dokážu akceptovať obaja. Ľudia občas majú tendenciu myslieť si, že keď niečo partnerovi poviem a nepríde na to sám, nemá to už potom takú hodnotu. Napríklad keď poviem partnerovi, že mi má kúpiť kyticu, a on mi ju až následne prinesie, nie je to ono. A tu by som rada zdôraznila, že je to možno inak, že je to vlastne veľmi romantické, keď ten partner s tým nepríde sám, ale urobí to pre toho druhého. Pripadá mi to ešte romantickejšie.

Ak sa predsa len predstavy páru o dovolenke nestretnú, je riešenie ísť na samostatnú dovolenku bez partnera, partnerky? Neublíži to vzťahu?

Poznám veľa ľudí, ktorí to takto robia a nesignalizuje to žiadny problém. Znamená to, že sme prišli na to, čo chceme, a keď sa naše predstavy líšia, umožníme si robiť to, čo nás baví bez seba. Partnerka môže ísť s kamarátkami na aerobik do Chorvátska a partner môže ísť s kamošmi na bicykle do Álp. Ak v tejto téme nie je prienik ich svetov, každý si môže prísť na svoje aj oddelene.

Potom je však fajn myslieť aj na spoločne strávený čas, aby si pár nechal nejaký priestor aj pre seba. Nemusí to byť nič nové a veľké, možno pár dní na chalupe v lese, ale je dobré myslieť na to, aby sme vzťahu dopriali aj ten voľný čas mimo bežného režimu.

Stretli ste sa vo svojej terapeutickej praxi s párom, ktorému prepukla vzťahová kríza na dovolenke? Možno vyšli na povrch nejaké nové veci, lebo predsa ten spoločný čas a rôzne situácie môžu dať priestor aj rozhovorom na rôzne témy. 

Je dobré vnímať, v akom vzťahovom a osobnom rozpoložení odchádzame na dovolenku, v akej sme kondícii ako jednotlivci i ako pár. Pokiaľ sa už dlhšie pod povrchom niečo deje, je lepšie počítať s tým, že sa to na dovolenke môže vyplaviť na povrch. A neznamená to, že je to zlé, len to môže byť vo veľkom rozpore s očakávaním, že budeme mať pohodu a pokoj. V takom prípade je lepšie upraviť očakávania a tak trochu počítať aj s tým, že sa nejaké rozhovory, v ktorých budeme niečo riešiť, objavia. Ak s tým rátame vopred, tak nám to už na dovolenke nebude až tak prekážať a môžeme to jednoduchšie spracovať bez toho, aby to pokazilo celú dovolenku.

To, čo rozhodne pozorujem u párov, ktoré ku mne chodia, je, že pri otázke, ako sa majú vo vzťahu, odpovedajú, že ani nevedia, lebo veľa času spolu netrávili. Práca, deti, domácnosť, povinnosti, padajú o jedenástej večer zbití do postele, stihnú si možno zhruba povedať, ako vyzeral ich deň, a odpadnú. Ak takto pár funguje počas bežného života, na dovolenke má zrazu čas, trávi celý deň spolu, začnú sa rozprávať, a ak tam už je niečo prítomné, môžu naraziť na boľavé veci a môže sa rozpútať spor. Kríza je už niečo dlhodobé, čo nevznikne na jednej dovolenke.

Teraz to otočím a spýtam sa, či môže dovolenka vyriešiť vážnejší spor vo vzťahu alebo dokonca krízu.

Dovolenka je len nástroj, ktorý môže byť prospešný, ale môže veci aj zhoršiť.

Ak má dvojica nejaké horšie vzťahové obdobie, povie si, že to ide vyriešiť dovolenkou. Je to vôbec možné?

Ak ten spor vychádza z toho, že máme na seba málo času, že si chýbame, hoci vedľa seba žijeme, no vzťahu veľa nedávame, tak nás môže dovolenka posilniť. Lebo na dovolenke na seba máme ten čas. V takom prípade môže dovolenka vzťahu pomôcť.

Ale dlhodobejšie spory či krízy dovolenka nevyrieši. Ak aj zažijeme nejaký liečivý moment alebo rozhovor, môže nás to posilniť, môže sa to zlomiť, a ak ten vzťah na špirále klesá nadol, môže sa to zastaviť a vybrať tým druhým smerom. Ale to je dlhá cesta. Dovolenka môže pár pozitívne nabiť, ale veľmi záleží na tom, ako to ten pár dokáže preniesť do bežného života.

Dvojici môže byť spolu dobre na dovolenke, ale po návrate do reality môže opäť spadnúť tam, kde bola predtým. Omnoho viac záleží na tom, akí budú partneri na seba pri každodennom fungovaní.

Na riešenie dlhodobých vleklých kríz je oveľa vhodnejším nástrojom párová terapia, ktorá okrem pravidelného dlhodobého sprevádzania ponúka možnosť reflexie konfliktov všedných dní a implementáciu zmien s malým časovým odstupom.

Ak už má pár krízu vo vzťahu, zvykne mu aj okolie odporúčať viac spoločného času, spoločnú dovolenku vo dvojici. Čo si o tom myslíte?

Myslím si, že každý pár vie, že ak na seba nemajú čas, je dobré, ak si ho nájdu. V terapii s nimi riešim situácie, ak si na seba nechcú nájsť čas. Pár nemusí chcieť byť spolu 24 hodín denne niekoľko dní ďaleko od domova a bez jednoduchej možnosti úniku. Vo vzťahovej kríze je partner spúšťačom negatívnych emócií a pocitov ako bezradnosť, neistota u toho druhého. A je pochopiteľné, že predstava spoločnej dovolenky môže byť v takom prípade skôr desivá ako príjemná.

Je možné, že aj o partnerovi, s ktorým žijeme päť, desať alebo viac rokov, zistíme práve na dovolenke niečo nové, prípadne až zásadné? Napadol mi starší európsky film s názvom Vyššia moc, v ktorom sa štvorčlenná rodina vybrala na lyžovačku, a keď hrozilo, že rodinu počas obeda na terase zavalí lavína, manžel a otec vzal nohy na plecia a nezachraňoval manželku s deťmi. Ona sa nevedela zmieriť s jeho reakciou a akoby nechápala, s kým to doteraz žila. 

Aby na to bolo možné odpovedať, musíme ísť o úroveň späť a povedať si, kto je aká osobnosť. Sami seba v nejakom momente poznáme úplne dokonale, ale sú isté aspekty, vlastnosti, preferencie správania človeka, ktoré sa môžu meniť a vyvíjať. A niektoré z nich ostávajú akoby v tieni, neprejavia sa v bežnom živote a fungovaní. Až nejaké exponované alebo nové situácie môžu podnietiť, že sa objavia.

Môže sa ukázať niečo, čo o sebe nevieme ani my sami. Pokiaľ na vás nepadá lavína a nezažijete pocit ohrozenia života, pravdepodobne nezistíte a nemáte šancu zistiť, ako na takú situáciu budete reagovať. Aj partner môže byť potom prekvapený, ako ten druhý zareagoval.

Z iného pohľadu môžeme mať pocit, že svojho partnera dokonale poznáme, že dokážeme predvídať každý jeho krok i slovo, čo vedie k pocitu nudy, že sa už nevieme prekvapiť, že vzťahu dochádza dych, pretože je to stále to isté. A potom zrazu môže prísť moment, keď si uvedomíme, že to tak nie je, že prechádzame nejakou zmenou – ja aj môj partner. Vtedy si kladieme otázku: Kým si dnes? Aj po pätnástich rokoch si vieme uchovať kúsok optiky, akoby sme toho druhého ešte len spoznávali. To môže byť cenné a oživujúce pre vzťah. Ako keby sme vyhľadávali to, čím nás môže ten druhý prekvapiť. Prináša to novosť, živosť do vzťahu, že tam stále je niečo nepoznané.

Čiže to nové, doteraz nepoznané na partnerovi nás môže šokovať, ale môže to byť aj niečo, čo nás milo prekvapí, teda to bude pozitívne.

Ak dôjde na dovolenke k hádke, padnú nepekné slová, ako z toho čo najskôr vyjsť von, aby sa dovolenka definitívne nepokazila? Predsa nie je veľmi možnosť úniku niekde v zahraničí s odletom o pár dní…

Na dovolenke nie je veľmi možné využiť „exit strategy“. Je dobré si povedať, čo teraz potrebujem. A to je v podstate rovnaké, ako keď sa pár poháda doma. Síce na dovolenke nemôžem odbehnúť k mame, ale môžem jej zavolať. Trošku si nechať odstup, vydýchať sa, preseknúť reaktívny cyklus, keď po sebe štekáme. Dopriať si to nejako inak.

Dovolenka neznamená, že musíme byť spolu 24 hodín denne. Aj keď práve nejde o hádku, dvojica môže byť presýtená kontaktom a jednotlivo si potrebujú od seba vydýchnuť. Pol dňa byť sám a čítať si knižku môže byť fajn. Je dobré uvedomiť si včas, že potrebujem byť chvíľu aj sám či sama, vzájomne si dopriať oddych osamote, čím sa môže predísť napríklad aj hádke.

Pri hádke to platí dvojnásobne. Uvedomiť si to, dostať sa znovu do pokoja. Hádka destabilizuje emočný stav. Preto je fajn sa ísť prejsť, možno si zavolať s najlepším kamarátom – to sa dá aj z dovolenky.

Čo ak sa jeden z páru „zatne“ a povie si, že ostáva v izbe, nikam už nejde, a pošle partnera či partnerku, nech ide sám/sama, kam chce? Takto sa spor rieši asi ťažšie. 

Síce sa to deje na dovolenke, čo môže byť ešte nepríjemnejšie, ale treba si uvedomiť, že to, čo robím, robím tomu vzťahu, ktorý sa môže oslabiť, pošpiniť. Viem si predstaviť situáciu, že je pre mňa zraňujúce byť v blízkosti toho druhého a v istom momente potrebujem od neho odstup, ale je veľmi dôležité, ako to svoje správanie potom vysvetlím. Či zbalím tomu druhému veci a vyhodím ho s kufrom so slovami „rob si, čo chceš“, alebo mu napíšem „daj mi priestor do večera“, potom sa skúsime porozprávať a možno to bude lepšie.

Na dovolenke môže na niektorých ľudí vplývať viac stresorov, sme potom náchylnejší na hádku, ale v zásade sa môže hádka vyvinúť podobne ako doma. Treba myslieť na to, čo nám pomáha sa v takýchto situáciách upokojiť a vrátiť sa k sebe späť, priblížiť sa.

Niektoré páry chodia na dovolenky s priateľmi, napríklad dve dvojice. Poznám aj takých, ktorí vôbec nechcú ísť sami ako pár. Čo to o ich vzťahu vypovedá? 

Môže to byť len ich preferencia. Môžu to byť páry, ktoré nepotrebujú byť úplne osamote. Môžu byť vzťahovo dostatočne nasýtení. Na dovolenke s priateľmi je väčšia rozmanitosť, ktorá vytvára priestor pre páry s odlišnou predstavou o trávení dovolenky, o čom sme už hovorili. S priateľmi môžu ísť práve preto, že majú parťáka. Žena môže ležať na pláži s kamoškou, zatiaľ čo jej partner s kamarátom idú na celodennú túru. Môžu sa nasýtiť rôzne potreby všetkých.

Pre mnohých ľudí môžu byť priateľstvá vzácne, uvedomujú si ich hodnotu a chcú ich vyživovať a spoločná dovolenka je dobrá príležitosť, ako mať zážitky nielen s partnerom, ale aj s kamarátmi. Prispieva to k tvorbe párovej identity a s kamarátmi sa to vzťahuje na všetkých. Môžu potom spomínať na spoločné zážitky, aká to bola zábava a podobne.

Zastávam názor, že vzťahy nemusia mať hierarchiu. Partnerské sú veľmi dôležité a nevyhnutné pre kvalitu nášho života, ale tie priateľské taktiež. Často kvalitné priateľstvá tvoria okolo nás sieť, vďaka ktorej máme pocit, že nás niekto podrží, keby bolo zle, a že sa mám stále o koho oprieť. Je len pozitívne, ak ich vieme aj v dospelosti rozvíjať a udržiavať.

Spoločnú dovolenku s priateľmi by mali chcieť obaja partneri. Ako pri všetkom vo vzťahu aj tu platí, že keď prehráva jeden, prehrávajú obaja.

Ako menia dovolenku páru deti?

Odcitujem jedno nemecké porekadlo: Dovolenka s deťmi je ako všedný deň v sťažených podmienkach.

Ak má pár deti, sú prítomné stále aj v domácnosti, čiže dovolenkou sa toho príliš meniť nemusí. Otázka je, ako zvládneme ten rodinný život na dovolenke. Ak rodina pôjde do all inclusive hotela, kde je animačný program, o deti je celkom postarané, môžu mať teda i trochu väčší oddych, čo môže byť pozitívne pre vzťah. Alebo môžu byť niekde, kde je to náročné, nemajú tam babičky, škôlky, a teda môžu mať vzťahovo na sebe ešte menej času ako doma.

Zároveň je však spoločná dovolenka peknou príležitosťou na vytvorenie spoločných zážitkov, cez ktoré sa ako rodina identifikujeme, teda čo všetko sme spolu zažili, kde sme boli a aké sme zvládli situácie. Je to taký rodinotvorný moment.

Ak sú už deti väčšie a dá sa s nimi niečo zaujímavé podniknúť, považujem za dobré riešenie prerozdeliť dynamiku vzťahov v rodine. Napríklad štvorčlenná rodina nemusí byť stále a všade spolu. Môže ísť na menší výlet len mama s dcérou alebo otec so synom, mama so synom, čím dáte priestor rozvíjať ten konkrétny vzťah, čo môže priniesť iný rozmer a môže to byť obohacujúce. Zrazu môžeme vidieť, čo to dieťa zaujíma a aké je, keď je len so mnou, na čo nie je dosť priestoru počas bežného fungovania.

Na dovolenku môže ísť pár aj s očakávaním lepšieho sexu, že si bude dvojica bližšie ako doma, lebo bude mať viac času na uvoľnenie. 

Zase sme pri tých očakávaniach.

Radšej by sme ich nemali mať? 

Nie je úplne možné nemať žiadne očakávania. Ale treba si ich uvedomovať, ako napríklad „teraz by som si veľmi prial alebo potreboval, aby sme mali spoločný čas, že nám bude fajn, že sa dostaneme aj k intímnym veciam“. Človek by to mal vedieť povedať sebe a aj partnerovi. Partner to musí počuť a prijať.

Ak máme pred dovolenkou očakávania, mali by sme si ich s partnerom povedať. Aby sa nestalo, že jeden ide na týždňovú dovolenku s tým, že si bude po večeroch čítať knižky osamote, a ten druhý čaká, že budú spolu každý deň chodiť na večeru, a dozvedia sa to až na dovolenke. To je premárnený čas, treba si to povedať dopredu.

Na druhej strane všetko nie je o komunikácii. Je síce dobré o veciach hovoriť, ale aj tak môže dôjsť k situácii, že jeden partner chce sex a ten druhý sa na to práve necíti. Keď sa očakávania nestretnú, je dôležité ustáť, čo s tým, ak moja predstava nie je naplnená a splnená. Aká je reakcia na frustráciu: či vybuchnem alebo som smutná a riešim si to len sama so sebou. Alebo ustúpim, že dobre, aj keď to chcem inak, a predýcham to.

Veľa párov chodí na dovolenku s tým, že tam budú mať sex. Často to aj funguje dobre, pretože sme vyspatí, odbúra sa stresor práce, režim dňa vyzerá inak – akoby sme mali sobotu každý deň, takže priestoru na zladenie, na emočné napojenie a na sex tam môže byť viac. Viac sa na seba naladíme a to je dobré podhubie na to, aby sme mali chuť a náladu aj na sex.